Traumy hornej končatiny v kontexte kvality života Reľovská M., Argayová I., Rybárová D., Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta zdravotníckych odborov Abstrakt Funkčná schopnosť zohráva dôležitú úlohu vo vnímanej kvalite života pacienta postihnutého traumou hornej končatiny. Náš príspevok pojednáva o rôznych aspektoch kvality života pacienta postihnutého traumou hornej končatiny. Existuje viacero metód vytvorených pre hodnotenie kvality života pacientov s úrazmi. Metódy, ktoré popisujeme sú schopné monitorovať zdravotný stav pacienta prostredníctvom dotazníka so zakomponovanými doménami dôležitými pre pacienta postihnutého traumou hornej končatiny. Tieto domény zahŕňajú celkovú funkciu ruky, aktivity denného života, bolesť, pracovnú schopnosť, vzhľad ruky a pacientovu spokojnosť s funkciou ruky. Hodnotenie kvality života je dôležitou súčasťou starostlivosti o pacienta s traumou hornej končatiny. Kľúčové slová: Horná končatina. Trauma. Kvalita života. Dotazník. Abstract Daily function plays an important role in the quality of life for patients suffering from injuries of the upper extremity. This study was designed to evaluate different aspects of quality of life for patients suffering from injuries of the upper extremity. A number of instruments have been develop to measure the quality of life in patients with injuries. Methods were used to develop an outcomes questionnaire capable of measuring health state domains important to patients with upper extremity injuries. These domains include overall upper extremity function, activities of daily living, pain,work performance, aesthetics and patient satisfaction with upper extremity function. Evaluation of quality of life for patients suffering from injuries of the upper extremity is an important part of the patient s healthcare. Key words: Upper Extremity. Injury. Quality of Life. Questionnaire. Úvod Horná končatina je diferencovaný a špecifický orgán, ktorý je zložený z funkčných jednotiek pracujúcich v určitej závislosti od seba. Ak stratí funkčnosť jedna z nich, vzájomná súhra jednotlivých častí je porušená. Traumy horných končatín môžu obmedziť ich hybnosť a vyvolať poruchy hrubej a jemnej motoriky ruky, čo spôsobuje problémy s funkčnou schopnosťou ruky a realizovaním bežných denných činností. Psychický dyskomfort pacienta môže viesť k zníženiu kvality života (Gúth et al. 2001, Šajterová 2006). 29
Jadro Pokorný (2002, s.138) definuje úraz ako telesné poškodenie, ktoré vzniká nezávisle na vôli postihnutého náhlym a násilným pôsobením vonkajších síl". Úrazy ohrozujú zdravie pacienta a tým sa odrazia aj vo vnímanej kvalite života. Koudela poranenia hornej končatiny rozdeľuje na: - Poranenia pletenca pažného (ruptúra rotátorovej manžety, ruptúra a luxácia dlhej hlavy bicepsu, luxácia ramenného kíbu, zlomeniny lopatky a klavikuly, akromioklavikulárne a sternoklavikulárne luxácie, zlomeniny proximálneho humeru). - Poranenie diafýzy a dolného konca humeru (zlomeniny diafýzy). - Poranenie v oblasti lakťového kĺbu (zlomeniny olekranu, zlomeniny hlavičky rádia, Monteggiova zlomenina ulny s luxáciu hlavičky rádia, luxácie lakťového kĺbu). - Poranenia v oblasti predlaktia (diafyzárne zlomeniny, Galeazziho zlomenina diafýzy rádia s luxáciou distálneho konca ulny). - Poranenia v oblasti distálneho predlaktia, zápästia a ruky (zlomeniny distálneho rádia a ulny, Collesova zlomenina distálneho konca rádia, poranenia karpálnych kostí, poranenia kostí ruky, poranenia šliach v oblasti ruky) (Koudela 2002). Pokiaľ sa na kvalitu života pozeráme skrz okuliare zdravotného stavu, zaujíma nás, čo človek prežíva ako následok choroby a poskytovania zdravotnej starostlivosti. Rovnako sa hodnotí stupeň zvládnutia rolí a kvality prežívaného života v porovnaní s tým, čo považuje človek subjektívne za ideálne. Cieľom týchto aktivít nie je zmapovať prítomnosť a závažnosť symptómov ochorenia, ale poukázať, ako je indivíduom manifestácia ochorenia alebo liečba prežívaná (Libigerová, Müllerová, 2001). Traumy hornej končatiny môžu viesť k poškodeniu (ide o akúkoľvek stratu alebo abnormálnosť v psychologickej, fyziologickej alebo anatomickej štruktúre či funkcii), disabilite (ide o akékoľvek obmedzenie alebo nedostatok schopnosti vykonávať špecifickú činnosť spôsobom alebo v rozsahu v medziach normy) alebo handicapu (je to nepriaznivá situácia vyplývajúca z poškodenia alebo disability, ktorá obmedzuje alebo znemožňuje spoločenské plnenie úloh) (Rovenský, Pavelka, 2000 ; Jette, Badley, 2004). Podľa Lehmana disabilita má štyri aspekty: - Funkčná disabilita, ktorá znamená obmedzenú schopnosť či neschopnosť vykonávať bežné denné činnosti a ktoré súčasne ovplyvňujú kvalitu života. - Motorická disabilita, ktorú spôsobuje obmedzená pohyblivosť. - Disabilita v psychickej sfére, ktorá sa následne prejaví zmenou správania chorého. 30
- Disabilita v sexuálnom živote chorého (Lehman et al,1998). Funkčná disabilita je kľúčovým problémom pri postihnutí štruktúr zabezpečujúcich bežné denné činnosti. Môže byť príčinou straty zamestnania, neschopnosti udržať chod domácnosti, obmedzuje činnosť potrebnú na sebaobsluhu, zvyšuje závislosť chorého od rodiny a spoločnosti a nepriaznivo mení jeho sociálne postavenie v rodine a spoločnosti (Kovářová, 2003). Meranie kvality života je predpokladom pre uplatnenie holistického prístupu na objektivizáciu aktuálneho stavu pacienta a riešenie jeho problémov. Podľa Babinčáka (2004) indikátor kvality života by mal byť jej lakmusovým papierikom, ktorý sám s kyslosťou prostredia priamo nesúvisí, dokáže ju však spoľahlivo určiť. Jednotlivé indikátory sa premietajú do metód pre monitorovanie kvality života, ktoré sa rozdeľujú na metódy, kde kvalitu života hodnotí druhá osoba alebo je hodnotiteľom sama daná osoba, prípadne ide o zmiešané metódy, ktoré vznikli kombináciou vyššie uvedených metód (Křivohlavý, 2002). Dotazníky merania kvality života vo vzťahu k zdravotnému stavu obsahujú 2 typy položiek. Prvá z nich je hodnotenie symptómov ochorenia, ktoré môžu byť nazvané aj príčinné indikátory, keďže ich výskyt môže spôsobiť zmenu v kvalite života. Druhú položku tvoria účinné/účinkové/ effect/ indikátory, ktoré odrážajú úroveň kvality života. Všetky indikátory majú jednoznačný vzťah ku kvalite života (Fayers et al, 2004 ). Dotazníky (ktoré sa najčastejšie využívajú v monitoringu kvality života) sa majú dotýkať nasledovných kategórií: 1. telesný stav: ťažkosti vyplývajúce z choroby a jej symptómov, funkčné schopnosti, utrpenie, sebestačnosť, nezávislosť pacienta na druhých ľuďoch cudzej pomoci, 2. psychický stav: pocit pohody (životnej spokojnosti), nálada pacienta, depresia, obavy zo straty nezávislosti, sebakontroly, pocit, že je niekomu na ťarchu, vedomie pacienta o následkoch jeho choroby, 3. sociálne aspekty: rodinné medziľudské vzťahy, účasť na sociálnych aktivitách, udržiavanie doterajších kontaktov, spôsob trávenia voľného času pacientom, komunikácia pacienta s okolím, 31
4. ekonomická situácia a zamestnanie: finančná situácia pacienta, pracovná schopnosť pacienta, strata zamestnania v dôsledku ochorenia. (Libigerová, Müllerová, 2001 ; Křivohlavý, 2002 ; Křivohlavý, 2001). V súčasnosti sa pre hodnotenie kvality života pacienta používajú dotazníky, ktoré umožňujú skórovanie štandardizovaných odpovedí na štandardizované otázky. Je to cesta k veľmi efektívnemu ohodnoteniu zdravotného stavu. V posledných 15 rokoch sa veľa výskumných pracovísk systematicky zaoberalo vytváraním starostlivo skonštruovaných sád dotazníkových otázok určených k hodnoteniu konceptu kvality života v medicíne a to tak, aby stupnice odpovedí na tieto otázky boli nezávislé na veku a pohlaví hodnotenej osoby (Vurm et al, 2002; Marquis, 2003). V rámci hodnotenia kvality života pacientov postihnutých traumou hornej končatiny je dôležité, aby sa metódy monitoringu zamerali na celkovú funkciu ruky, aktivity denného života, bolesť, pracovnú schopnosť, vzhľad ruky a pacientovu spokojnosť s funkciou ruky. Tieto kritériá spĺňajú nasledovné štandardizované dotazníky: SDQ Shoulder Disability Questionnaire DASH Disabilities of the Arm, Shoulder and Hand Questionnaire SPADI Shoulder Pain and Disability Index ASES American Shoulder and Elbow Surgeons Society Standardized Shoulder Assessment Form CS Constant (Murley) Score SST Simple Shoulder Test OSS Oxford Shoulder Score Shoulder Disability Questionnaire MHQ The Michigan Hand Outcomes Questionnaire (Van der Heijden, 2000 ; Angst, 2011 ; Chung, 1998) Záver Kvalita života človeka, jeho potreby i hodnotový systém sa menia v podmienkach zdravia i choroby. Pacient je nútený prehodnocovať svoje fungovanie v sociálnych vzťahoch i rolách. Menia sa jeho plány i očakávania, testuje sa solidárnosť sociálnej siete. Práve v takejto často spletitej situácii je záujem skúmať všetky súvzťažné a podporné faktory viac ako potrebný. 32
Ošetrovateľstvo ako vedná disciplína má významnú úlohu v monitorovaní kvality života. Implementované skúsenosti a poznatky revidujú zaužívané postupy. Pomáhajú tak pacientovi i jeho rodine zvládnuť stratu kontroly nad udalosťami a pomôcť mu pozmeniť a dosiahnuť životné ciele. Literatúra 1. ANGST, F. et al. 2011. Measures of adult shoulder function: Disabilities of the Arm, Shoulder, and Hand Questionnaire (DASH) and its Short Version (QuickDASH), Shoulder Pain and Disability Index (SPADI), American Shoulder and Elbow Surgeons (ASES) Society Standardized Shoulder Assessment Form, Constant (Murley) Score (CS), Simple Shoulder Test (SST), Oxford Shoulder Score (OSS), Shoulder Disability Questionnaire. In Arthritis Care and Research, Vol.63, Issue SUPPL., November 2011, Pages S174-S188. Dostupné na internete:< http://www.pulib.sk:2071/record/display.url?origin=recordpage&zone> 2. BABINČÁK, P. 2004. Indikátory kvality života: Čo považujete za šťastný život? [online]. 2004. [cit. 2012-03-29]. Dostupné na internete: < http://www.pulib.sk/elpub/ff/dzuka3/index.htm> ISBN 80-8068-282-8. 3. FAYERS, P.M. et al. 2004. Causal indicators in quality of life research. [online]. [cit.2012-02-25]. Dostupné na internete: <http:// ipsapp009.kluweronline.com/content/getfile/5109/5/3/fulltext.pdf>. GÚTH, A. et al. 2001. Bolest po artroskopickom výkone na plecovom kĺbe. In Rehabilitácia. 2001, vol.34, no.5, s.298-306 4. CHUNG, K.C et al. 1998. Reliability and validity testing of the Michigan Hand Outcomes Questionnaire. In The Journal of Hand Surgery.1998, vol.23, issue 4, July 1998, Pages 575-587. [cit. 2012-03-29] Dostupné na internete: < http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/s0363502398800427> 5. JETTE, A.M., BADLEY, E. 2004. Conceptual issues in the measurement of work disability. [online]. [cit.2004-06-18]. Dostupné na internete: <http:// www.nap.edu/html/work_disability/ch2.html>. 6. KOVÁŘOVÁ, M. 2003. Sociálna podpora a kvalita života chorých s reumatoidnou artritídou. 1.vyd. Rožňava: Roven, 2003. 124 s. ISBN 80-89168-01-9. 7. KOUDELA, K. et al. 2002. Ortopedická traumatologie. Praha: Karolinum, 2002. 147s. ISBN 80-246-0392-6 8. KŘIVOHLAVÝ, J. 2001. Kvalita života Téma 112. klinicko-psychologického dne. In Čs. Psychologie, 45, 2001, č.6, s.553-554. 9. KŘIVOHLAVÝ, J. 2002. Psychologie nemoci. 1.vyd. Praha: Grada Publishing, 2002. 200 s. ISBN 80-247-0179-0. 10. LEHMAN, J.F. - BRUNNER, G.D. - STOW, R.W. 1998. Pain threshold measurement after therapeutic application of ultrasound, microwaves, and infrared. In:Arch.Phys.Med.Rehabil., 39, 1998, s.560-565. Podľa: ROVENSKÝ, J a kol.: Reumatológia v teórii a praxi V. 1.vyd. Martin: Osveta, 1998, 1024 s. ISBN 80-88824-80-X. 11. LIBIGEROVÁ, E., MŰLLEROVÁ, H. 2001. Posuzování kvality života v medicíně. In Česká a slovenská psychiatrie, 97, 2001, č.4, s.183-186. 12. MARQUIS, P. 2003. Strategies for interpreting quality of life questionnaires. [online]. [cit. 2003-03-05 ]. Dostupné na internete: <http:// nursing.jbpub.com/076322389>. 13. POKORNÝ, V. et al. 2002. Traumatologie.Praha: Triton, 2002. 307s. ISBN 80-7254-277- X 33
14. ROVENSKÝ, J., PAVELKA, K. et al. 2000. Klinická reumatológia. 1.vyd. Martin: Osveta, 2000. 1048s. ISBN 80-8063-022-4. 15. ŠAJTEROVÁ, Z. 2006. Rehabilitácia pacientov po artroskopii plecového kĺbu. In Rehabilitácia. vol.43, no.4, 2006, s.222-232 16. VAN DER HEIJDEN, G.J.M.G. et al. 2000. Shoulder disability questionnaire design and responsiveness of a functional status measure. In Journal of Clinical Epidemiology. vol.53, Issue 1, January 2000, Pages 29-38 [cit. 2012-03-29] Dostupné na internete: < http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/s0895435699000785 17. VURM,V. et al. 2002. Kvalita života u chronických onemocnění ve světle novějších modelů zdraví a nemoci. In Kontakt, 4, 2002, č.2/3, s.89-94. Kontakt PhDr. Martina Reľovská, PhD. Fakulta zdravotníckych odborov PU v Prešove Katedra urgentnej zdravotnej starostlivosti Partizánska 1, 080 01 Prešov e-mail: martina.relovska@unipo.sk 34