Rizikové správanie onkologicky chorých pacientov ako klientov sociálnej práce Risk behavior of oncological social work clients Lucia Tóthová 51, Eva Žiaková 52 Abstrakt V súvislosti s onkologickou chorobou sa v súčasnosti dostáva do popredia tzv. c-systém zvládania ťažkostí. Ide o spôsob správania, reakciu na stres, copingovú stratégiu, ktorú si jedinec adaptuje v priebehu života. Autorky predstavujú projekt výskumu, v ktorom sa v kontexte vymedzenej problematiky zameriavajú na maladaptívne formy copingových stratégií pri zvládaní náročných životných situácií onkologických pacientok s rakovinou prsníka ako na rizikové správanie týchto pacientok. Kľúčové slová: Copingové stratégie. Onkologická choroba. Náročné životné situácie. Abstract Now is coming to the fore so-called C-coping style in the context of cancer. It is a way of behavior, response to stress, coping strategy, which the individual adapts throughout life. The authors presents the research project, which is defined in the context of issues focusing on forms of maladaptive coping strategies in coping with life events oncological breast cancer patients as the risk behavior of these patients. Keywords: Coping strategies. Cancer. Life events. Úvod Rakovina nie je chorobou súčasnej doby, v živote človeka sa objavuje od dávnej minulosti, ale v súčasnosti vzbudzuje pozornosť jej rozmer. Počet onkologicky chorých pacientov narastá. Choroba má na pacienta biopsychosociálny vplyv, mení sa celý jeho život ako aj život jeho rodiny. Najčastejšie sa vyskytujúcim onkologickým ochorením u žien na celom svete je rakovina prsníka. Nakoľko zasahuje citlivé miesto ženstva, žiadna iná forma rakoviny nepôsobí na ženy tak desivo ako práve táto. Vyvoláva hlboké city a pocity rovnako u chorých ako aj u ich okolia (Abrahámová 2009). Má potenciál ovplyvniť ženu v mnohých jej aspektoch života, vrátane jej fyzických schopností, rodinného a pracovného života, sociálneho sveta a voľného času, prichádzajú zmeny vo vnímaní vlastného tela a sexuality. Táto forma onkologickej choroby obzvlášť púta záujem výskumníkov zaoberajúcich sa psychosociálnymi faktormi. Jednak kvôli vysokej prevalencii (v západných štátoch sa jedná o jedno z najčastejšie sa vyskytujúcich chorôb u žien) a tiež kvôli vysokej úmrtnosti (na druhom mieste, za rakovinou pľúc) (Tschuschke 2004). 51 Katedra sociálnej práce FF UPJŠ; e-mailová adresa: lucia.istvanova@gmail.com 52 Katedra sociálnej práce FF UPJŠ; e-mailová adresa: eva.ziakova@upjs.sk 151
1. C-systém zvládania záťaže Touto chorobou sa zaoberal už Hippokrates a neskôr Galénos (Abrahámová 2009), ktorý už v 2. storočí nášho letopočtu pozoroval, že ženy melancholičky ochorejú touto chorobou častejšie ako sangvinické ženy. V roku 1701 Gendron napísal, že rakovinu spôsobuje strach a hlboký žiaľ. Guy v 18. storočí potvrdil, že melancholické ženy sú viac ohrozené rakovinou, ale zaradil tam aj otupené, hysterické ženy, ženy s nervovými problémami a tie, ktoré prežili katastrofálne a bolestné zážitky. Autori v 19. storočí považovali starosti, žiaľ, duševné útrapy, opustenosť a náhle rany osudu za rizikové faktory pre vznik a vývoj onkologického ochorenia (Dostálová 1993). So vznikom onkologickej choroby spájali tiež depresiu a trúchlenie nad prežitou stratou. Psychosociálne stresy typu straty objektu alebo vzťahov k nemu a kumulácia životných situácií, ktoré si vyžadujú maximálnu adaptáciu jednotlivca, sú patognomickými faktormi, ak sa objavia 2-3 roky pred manifestáciou vlastného nádorového ochorenia (Kebza in Žiaková 2008, s. 139). Autorky Kukurová a Kočišová (2004) tiež poukazujú na to, že v anamnéze onkologických pacientov sa vyskytuje psychosociálna záťaž v zmysle nahromadenia životných situácií ťažko riešiteľných, bez nádeje na úspešné odstránenie alebo vyriešenie problému, aktuálnych situácií vyžadujúcich maximálnu adaptáciu, a to najmenej dva roky pred vypuknutím choroby a objavením sa prvých klinických príznakov. Spočiatku bola pozornosť venovaná rôznym katastrofám ako sú zemetrasenia, záplavy, vojnové udalosti a pod. Neskôr sa vedci zamerali na oveľa bežnejšie situácie, ako je strata partnera, vážna choroba, strata zamestnania a pod., ktoré však predstavujú pre väčšinu ľudí mimoriadnu psychickú záťaž. Vo svetovej literatúre sa hovorí o life events, životných udalostiach, v našich podmienkach o náročných/závažných životných situáciách/udalostiach (Mandincová 2011). Mnoho pacientov objaví spätne tieto nepríjemné zážitky a udalosti, o ktorých sa domnievajú, že zrejme vyvolali ich chorobu. Sú to udalosti, ktoré človeka hlboko zarmútili alebo šokovali, prípadne dokonca traumatizovali. Celkom zmenili doterajší život pacienta a muselo sa teda jednať o spúšťací moment dnešnej choroby (Angenendt, Schütze-Kreilkamp, Tschuschke 2010). Medzi závažnými životnými udalosťami v rámci sondáže, ktorá sa týkala postojov a názorov pacientok zo Slovenskej a Českej republiky v rokoch 1999 a 2000, ktoré prekonali rakovinu prsníka, prevládali alkoholizmus manžela, úmrtie blízkej osoby v rodine, ochorenie alebo úraz manžela, nevera manžela alebo iné vzťahové problémy v rodine, pracovné vyčerpanie a stres v práci, prepustenie zo zamestnania, odchod do dôchodku, vzťahy v zamestnaní, hektický spôsob života a narodenie postihnutého dieťaťa (Žiaková 2005). Predpokladalo sa tiež, že na zdravotný stav človek majú vplyv emócie, pozoroval sa vzťah medzi osobnostnými charakteristikami a chorobou. (Spiegel, Kato 2000). M. Seligman, americký psychológ vyprofiloval osobnosť typu C. Týmto pojmom sa označuje osobnostný typ, ktorý predpokladá zvýšené riziko vzniku onkologickej choroby, rýchlejší progres a horšiu prognózu choroby ako u iných typov osobnosti. V anglicky písanej literatúre sa používa tiež cancer-prone personality, čiže k rakovine disponovaná osobnosť, alebo v skratke len cancer personality (Blatný, Adam 2008). Za jej primárne znaky je považovaná emocionálne deficitná, depresívna osobnosť, prispôsobivosť a podriadenosť, ktoré sú považované za jeden zo spúšťačov onkologickej choroby (Angenendt, Schütze-Kreilkamp, Tschuschke 2010). Takáto osobnosť sa vyznačuje inhibíciou (potlačením správania), snahou o bezkonfliktné vzťahy, trpezlivosťou, je spájaná s nižšou toleranciou k stresu, je viac zraniteľná, čo môže súvisieť s rozvojom onkologickej choroby (Mesárošová et al. 2007). Úzko s ňou súvisí aj 152
prítomnosť alexithymie, čo je psychologická charakteristika jedinca, ktorý nedokáže vyjadriť svoje city a emócie. Pre svoje okolie pôsobí ako necitlivý a nevšímavý. Je to však dobre ošetrovaná maska, ktorá ho chráni pred sklamaním a zosmiešnením (Adam et al. in Bačová, Žiaková, Katreniaková 2015). Karcinogénna osobnosť je nositeľom pesimistických interpretačných a explanačných sklonov. Majú nezriedka pocit, že priebeh svojho života nemôžu ovplyvniť a aj zvládať len nepatrne. Trpia syndrómom bezmocnosti a beznádeje, často sa vyhýbajú konfliktom (najmä ženy), čím sa konflikty somatizujú, pretože hostilita sa obracia dovnútra ich vlastného organizmu. Potlačujú a popierajú depresiu, zlosť a hostilitu. Potlačenie a vytesnenie je chrbtovou osou ich osobnosti (Kohoutek in Žiaková, Kočišová, Wagnerová 2015, s. 223). Táto psychosomatická štruktúra je charakteristická konkrétnym myslením, nedostatočne vyvinutou fantáziou, prázdnotou v medziľudských vzťahoch, symbiotickým pripútaním k partnerovi, depresívnou závislosťou na ňom a bezmocným zúfalstvom po rozchode, ktoré fungujú ako chorobu spúšťajúce udalosti (Tschuschke 2004). Popieranie, vyhýbanie sa emóciám, ich potlačovanie, ako aj potlačovanie vlastných potrieb ako štýl zvládania nárokov, vedú napokon k oslabeniu odolnosti organizmu voči karcinogénnym vplyvom (Šolcová, Kebza 2007). Tento vzťah medzi osobnostnými charakteristikami a rakovinou bol však zneužívaný k tomu, že pacienti boli obviňovaní zo vzniku svojej choroby, nakoľko sa predpokladalo, že nesprávne zaobchádzali so stresom, so svojimi vzťahmi a pocitmi (Spiegel, Kato 2000). V súčasnosti sa do popredia dostáva tzv. C-systém zvládania záťaže, tzv. c-coping style. Tento koncept prvýkrát predstavila americká psychologička L. Temoshoková v roku 1981 (Colman 2015), podľa ktorej v žiadnom prípade nejde o určitý typ osobnosti, ale o spôsob správania, reakciu na stres, copingovú stratégiu, ktorou sa jedinec adaptuje v priebehu života. Typ C nepopisuje celú osobnosť. Skôr sa jedná o dôležitú časť psychickej obrany jedinca voči emocionálnemu ohrozeniu, ktorá prichádza zvonku či zvnútra. Použitie pojmu osobnosť by niektorých mohlo viesť k presvedčeniu, že jadro človeka, to, kým je, hrá nejakú úlohu v tom, či ochorie rakovinou. Ale spôsob, akým jedinec typicky zvláda stres, môže ovplyvniť jeho biologickú obranu voči rakovine (Peterková a kol. 2013, s. 245-246). Spôsob zvládania ťažkostí, teda kto a ako berie svoj život a z neho vyplývajúce rôzne životné situácie je práve to, čo je špecifické u onkologicky chorých ľudí (Bransfeld 1998 in Žiaková 2016, s. 9). Hlavnými charakteristikami C-systému zvládania sú: snaha byť záchrancom, domnienka o vlastnom výbornom zdraví, snaha vyhýbať sa konfliktom, snaha nevyjadrovať za žiadnu cenu negatívne emócie, nadmerná snaha spolupracovať s druhými ľuďmi, neistota, snaha podriaďovať sa druhým, snaha mať vyššiu mieru subjektívne hodnotenej sociálnej adaptácie a úzkosti (Faleide, Lian, Faleide 2010). Peterková a kol. (2013) sa ako riešitelia grantovej úlohy Osobnosť pacienta ako spoludeterminanta úspešnosti onkologickej liečby stretli na internej hemato-onkologickej klinike FN Brno s pacientkou, 56-ročnou ženou. Na otázku, či bola niekedy v starostlivosti 153
psychológa alebo psychiatra, odpovedala: Ja? Nikdy. To už by muselo byť, aby som sa rozplakala. Keď som tu bola po prvýkrát, tak sa ženy, ktoré so mnou boli na izbe, zrútili, plakali a ja som ich všetky držala a povzbudzovala. Po krátkom zamyslení dodáva: Vidíte, ony sú zdravé a ja som tu už po tretíkrát. 2. Projekt výskumu V kontexte teoreticky vymedzenej problematiky predstavujeme v nasledujúcej časti príspevku projekt výskumu, ktorý sa zameriava na náročné životné situácie v živote onkologicky chorých pacientok a využívanie copingových stratégií pri ich zvládaní. 2.1 Ciele výskumu Cieľom výskumu bude poukázať na maladaptívne formy copingových stratégií pri zvládaní náročných životných situácií onkologických pacientok s rakovinou prsníka ako na rizikové správanie týchto pacientok. Za čiastkové ciele výskumu považujeme: zistiť, aké náročné situácie sa vyskytli v živote onkologických pacientok s rakovinou prsníka pred manifestáciou choroby, v akom čase nastali, v akom množstve, a ako tieto situácie pacientky subjektívne vnímajú, zistiť, aké copingové stratégie využívajú tieto pacientky pri zvládaní náročných životných udalostí, aký je vzťah medzi jednotlivými náročnými životnými udalosťami, copingovými stratégiami a manifestáciou onkologickej choroby, zistiť rozdiely jednak v náročných životných situáciách, ako aj v copingových stratégiách medzi jednotlivými skupinami tvoriacimi výskumnú vzorku. 2.2 Hlavná hypotéza Hlavná hypotéza predpokladá, že medzi zvládaním náročných životných situácií využitím maladaptívnych foriem copingových stratégií a manifestáciou rakoviny prsníka existuje súvislosť. 2.3 Metodika Pripravovaný výskum bude realizovaný prostredníctvom kvalitatívnej aj kvantitatívnej metódy. Výskum bude rozdelený do dvoch častí. Prvá bude zameraná na zisťovanie náročných životných udalostí v živote onkologických pacientok s rakovinou prsníka, copingových stratégií využívaných pri zvládaní týchto záťažových situácií, sociálnych a demografických 154
premenných. V tejto časti využijeme metódu dotazníka. Druhá časť bude realizovaná prostredníctvom naratívneho rozhovoru. I. časť Dotazník bude pozostávať z batérie dotazníkov. Pre zisťovanie copingových stratégií využijeme dotazník Brief COPE, ktorý je prepracovanou a skrátenou verziou pôvodného dotazníka COPE. Obsahuje 28 položiek, rozdelených do 14 subškál (sebarozptýlenie, aktívny coping, popieranie, užívanie návykových látok, emocionálna opora, inštrumentálna opora, odangažované správanie, ventilovanie, pozitívne preformulovanie, plánovanie, humor, akceptácia, náboženstvo, sebaobviňovanie), kde každá subškála obsahuje dve položky. Týchto 14 subškál sa ďalej delí do troch skupín zvládanie zamerané na problém, emócie a zvládanie únikom. Stratégie zvládania záťažových situácií budeme tiež zisťovať pomocou dotazníka SVF-78, ktorý vznikol skrátením originálneho dotazníka SVF-120. Umožňuje zachytiť celú šírku spôsobov, ktoré jedinec používa pri zvládaní záťažových situácií. Jednotlivé položky sú rozdelené do 13 subtestov, vždy po 6 položkách pre každý subtest. Jedná sa o podhodnotenie, odmietanie viny, odklon, náhradné uspokojenie, kontrolu situácie, kontrolu reakcií, pozitívnu sebainštrukciu, potrebu sociálnej opory, vyhýbanie sa, úniovú tendenciu, perseveráciu, rezignáciu a sebaobviňovanie. Life Experiences Survey (LES) je sebahodnotiacim opatrením, ktoré umožňuje respondentom uviesť udalosti, ktoré zažili počas posledného roka (0-6 mesiacov, 7 mesiacov - 1 rok). Obsahuje 57 položiek, pričom sa skladá z 2 častí: 1. časť (47 položiek) sa vzťahuje na životné zmeny, ktoré sú spoločné pre jednotlivca v celej rade situácií, 2. časť (10 položiek) sa zaoberá konkrétne životnými zmenami v akademickom prostredí, je vhodný pre použitie so študentmi (ale môžu byť upravené pre iné populácie). Ďalšia časť bude venovaná autorským otázkam zameraným na zisťovanie sociálnych premenných a demografických údajov, ktoré budú významné pre štatistické spracovanie výsledkov. II. časť Kvalitatívna časť práce bude zameraná na doplnenie kvantitatívnej štúdie prostredníctvom realizácie rozhovorov s jednotlivými respondentkami. Konkrétne využijeme naratívny rozhovor, ktorý predstavuje zvláštnu formu rozhovoru, kde výsledným produktom výskumu je narácia, čiže rozprávanie. Voľné rozprávanie umožňuje odhaliť subjektívne významné štruktúry, ktoré sa vzťahujú k určitým zážitkom účastníka rozhovoru a ktoré by mohli zostať skryté pri štruktúrovanom rozhovore (Gavora 2001). Naratívne rozhovory využijeme ako doplnkovú kvalitatívnu metódu. Predstavujú zvláštnu formu rozhovorov, kde výsledným produktom výskumu je narácia, čiže rozprávanie. Rozhovor vedieme s respondentom/kou za účelom získania životného príbehu pre potreby výskumu. Životný príbeh je priamo prerozprávaný príbeh života osoby, ktorej sa týka. Naratívny rozhovor rekonštruuje buď príbeh celého života, alebo len jeho časť. V úvodnej časti výskumník/čka požiada respondenta/ku vyrozprávať svoj životný príbeh prostredníctvom uvedenia naratívneho impulzu, ktorým je obyčajne otázka (Gavora 2008). Pri naratívnej analýze nepristupujeme k vypočutému životnému príbehu ako k zdroju o objektívnej realite alebo živote skúmanej osoby, naratívna analýza vypočutého príbehu hľadá to, čo je skryté za prvotným príbehom (Vendelová 2004). 155
2.4 Výskumná vzorka Výber výskumnej vzorky bude zámerný a nenáhodný a budú ho tvoriť štyri skupiny respondentiek onkologické pacientky s rakovinou prsníka, u ktorých je choroba prítomná, onkologické pacientky, u ktorých nie je rakovina prsníka aktuálne prítomná, onkologické pacientky, u ktorých nastala recidíva rakoviny prsníka a kontrolná skupina, teda ženy, u ktorých nebolo diagnostikované onkologické ochorenie. Dotazník pre tieto účely bude respondentkám distribuovaný osobne alebo sprostredkovane v elektronickej, či tlačenej verzii. Pre predvýskum oslovíme primárne nám dostupné onkologické pacientky. 156
Zoznam bibliografických odkazov ABRAHÁMOVÁ, Jitka a kol., 2009. Co by ste měli vědět o rakovině prsu. Praha: Grada. ISBN 978-80-247-3063-9. ANGENENDT, Gabriele, Ursula SCHÜTZE-KREILKAMP a Volker TSCHUSCHKE, 2010. Psychoonkologie v praxi: psychoedukace, poradenství a terapie. Praha: Portál. ISBN 978-80-7367-781-7. BAČOVÁ, Monika, Eva ŽIAKOVÁ a Zuzana KATRENIAKOVÁ, 2015. Sociálna opora onkologicky chorých žien základný predpoklad intervencie sociálnych pracovníkov. In: Sociální práce / Sociálna práca. Roč. 15, č. 1, s. 48-65. ISSN 1213-6204. BLATNÝ, Marek a Zdeněk ADAM, 2008. Osobnost typu C (cancer personality): současný stav poznatků a implikace pro další výzkum. In: Vnitř Lék. Roč. 54, č. 6, s. 638-645. ISSN 0042-773X. COLMAN, Andrew M., 2015. Oxford dictionary of psychology. 4th ed. Oxford: Oxford University Press. ISBN 978-0-19-965768-1. DOSTÁLOVÁ, Olga, 1993. Jak vzdorovat rakovině. Praha: Grada. ISBN 80-7169-040-6. FALEIDE, Asbjørn O., Lilleba B. LIAN a Eyolf K. FALEIDE, 2010. Vliv psychiky na zdraví. Soudobá psychosomatika. Praha: Grada. ISBN 978-80-247-2864-3. GAVORA, Peter, 2001. Výskum životného príbehu: učiteľka Adamová. In: Pedagogika. Roč. 51, č. 3, s. 352-368. ISSN 1338-0982. GAVORA, Peter, 2008. Úvod do pedagogického výskumu. 4. vyd. Bratislava: Univerzita Komenského Bratislava. ISBN 978-80-223-2391-8. KUKUROVÁ Helena a Agnesa KOČIŠOVÁ, 2004. Osobnosť onkologického pacienta (príčiny onkologického ochorenia z psychologického hľadiska). In: I. RUISEL, D. LUPTÁK a M. FALAT. Sociálne procesy a osobnosť. Bratislava: Ústav experimentálnej psychológie SAV. s. 238-240. ISBN 80-88910-16-1. MANDINCOVÁ, Petra, 2011. Psychosociální aspekty péče o nemocného. Praha: Grada. ISBN 978-80-247-3811-6. MESÁROŠOVÁ, Margita et al., 2007. Psychologické determinanty zvládania onkologických ochorení. Košice: VÚSI. ISBN 978-80-89338-009. PETERKOVÁ, Hana a kol., 2013. Typ C osobnost či copingová strategie? In: Psychosom. Roč. 11, č. 4, s. 244-256. ISSN 2336-7741. SPIEGEL, David and Pamela M. KATO, 2000. Psychosoziale Einflüsse auf Inzidenz und Progression von Krebs. In: W. LARBIG and V. TSCHUSCHKE. Psychoonkologische Interventionen. Therapeutisches Vorgehen und Ergebnisse. München: Reinhardt. p. 111-150. ISBN 978-3-497-01511-5. ŠOLCOVÁ, Iva a Vladimír KEBZA, 2007. Stres, jeho zvládaní, psychologické faktory a imunitní faktory. In: KOLEKTÍV AUTOROV. Psychologická odolnosť a psychológia zdravia. Bratislava: MAURO Slovakia s.r.o. s. 27-44. ISBN 978-80-968092-4-0. TSCHUSCHKE, Volker, 2004. Psychoonkologie: psychologické aspekty vzniku a zvládnutí rakoviny. Praha: Portál. ISBN 80-7178-826-0. VENDELOVÁ, Natália, 2004. Možnosti poznávania života ľudí analýzou ich príbehov. In: J. DŽUKA ed. Psychologické dimenzie kvality života [online]. Prešov: Prešovská univerzita. s. 143-151 [cit. 2016-11-15]. ISBN 80-8068-282-8. Dostupné z: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/dzuka3 ŽIAKOVÁ, Eva, 2016. C-systém zvládania záťaže u onkologicky chorých pacientov a pacientok v kontexte sociálnej práce. In: E. ŽIAKOVÁ ed. Podoby vnútorných i vonkajších faktorov zvládania záťaže z pohľadu teórie i praxe sociálnej práce [online]. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. s. 7-10 [cit. 157
2016-11-17]. ISBN 978-80-81525-405-9. Dostupné z: http://unibook.upjs.sk/predaj-vydanychtitulov/filozoficka-fakulta ŽIAKOVÁ, Eva et al., 2005. Psychosociálne aspekty sociálnej práce. Prešov: Akcent print. ISBN 80-969274-2-6. ŽIAKOVÁ, Eva a kol., 2008. Osamelosť ako sociálny a psychologický jav. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove. ISBN 978-80-8068-731-1. ŽIAKOVÁ, Eva, Agnesa KOČIŠOVÁ a Mária WAGNEROVÁ, 2015. Sociálne a osobnostné charakteristiky onkologických pacientov a pacientok ako jeden z najvýznamnejších faktorov socioterapie s touto skupinou klientov a klientok. In: Acta Chemotherapeutica. Roč. 24, č. 1-3, s. 221-226. ISSN 1335-0579. Kontakt na autora/-ku: Mgr. Lucia Tóthová, Katedra sociálnej práce Filozofickej fakulty UPJŠ, Moyzesova 9, 040 59, Košice, Slovenská republika, prof. PhDr. Eva Žiaková, CSc., Katedra sociálnej práce Filozofickej fakulty UPJŠ, Moyzesova 9, 040 59, Košice, Slovenská republika 158