Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Filozofická Fakulta Katedra Psychológie

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Filozofická Fakulta Katedra Psychológie Výskyt a subjektívne prežívanie negatívnych emócií a únavy u ľudí so závažným ochorením: porovnanie pacientiek s malígnym a benígnym ochorením (ŠVOK) Karolína Barinková 2007/2008 3. ročník

Výskyt a subjektívne prežívanie negatívnych emócií a únavy u ľudí so závažným ochorením: porovnanie pacientiek s malígnym a benígnym ochorením Karolína Barinková Katedra psychologie FF UPJŠ v Košiciach ABSTRAKT Negatívne emócie a únava patria medzi najčastejšie sa vyskytujúce psychické aspekty závažných ochorení, medzi ktoré patria nesporne aj malígne a benígne ochorenia, prezentované v tejto štúdii. Práca bola zameraná na zisťovanie výskytu negatívnych emócií, emocionálnych stavov a únavy v subjektívnom prežívaní pacientiek so závažným ochorením so zvýšenou pozornosťou na pacientky s malígnym ochorením. Súčasťou výskumu bolo preukázanie vplyvu demografických charakteristík: veku a dĺžky liečby ochorenia na intenzitu a úroveň prežívania depresie, smútku, zmien nálad, strachu a únavy v prežívaní pacientiek so závážnym ochorením. Výskum sa realizoval na základe subjektívnych odpovedí celkovej skupiny 80 pacientiek v priebehu, a po skončení ochorenia. Získané údaje z administovaného dotazníka boli následne štatisticky spracované a vyhodnocované. Výsledky výskumu preukázali výskyt a prežívanie smútku, depresie, strachu a nadmernej únavy u pacientiek oboch skupín závažných ochorení, ale s vyššou intenzitou emócie strachu a smútku prežívajú pacientky s benígnym ochorením. Nadmernú únavu pociťujú naopak intenzívnejšie pacientky s malígnym ochorením. Výsledky štúdie, ktoré merali vplyv veku na intenzitu prežívaných negatívnych emócií a únavy, tento vplyv nepreukázali. Rovnako sa prostredníctvom výsledkov nepreukázal vplyv dĺžky liečby ochorenia na intenzitu prežívania negatívnych emócií a únavy u týchto pacientiek. Tento výskum potvrdil prežívanie negatívnych emócií vznikajúcich pod vplyvom závažného ochorenia, ktoré sa spájajú s pociťovaním straty energie a nadmernej únavy v zvýšenej miere u malígnych pacientiek. 2

Appearance and subjectional feeling of negative emotions and tiredness in group of people with malignat or begnin illnesses Karolína Barinková ABSTRACT Some of the most common psychological aspects of serious illnesses consist of negative emotions and tiredness. In this report, malignant and begnin illnesses have been investigated with special attention being paid to the appearance of negative emotions and tiredness in the subjectional feeling of the patients. Our survey consist in 80 patients with both malignant and begnin illnesses, and the influence of their demographic characteristic (eg age, length of the treatment) and their emotional state (eg depression, sadness, fear and tiredness of the patients) has been examined. The results, after being statistically processed, revealed that, while all the symptoms mentioned above appeared in both group of patients, higher intensity in the group of begnin patient can be observed. Patients, with malignat illnesses felt excessive tiredness. However, the age, the intensity of negative emotions or the lenghts of the treatment did not appear to have significant importance. In conclusion, the influence of negative emotions in the group of malignant patient seems to be connected to the loss of energy and excessive tiredness. Key words: negative emotions, tiredness, malignat illnesses, begnin illnesses 3

Obsah ÚVOD... 5 1. Teoretické východiská štúdie... 6-15 1.1 Teoretické vymedzenie malígneho ochorenia... 6 1.2 Koncept- Negatívne emócie a emocionálne stavy... 7-12 1.3 Negatívne emócie a závažné ochorenia... 13 1.4 Únava... 13 1.5 Prehľad štúdií o problematike výskytu a vplyvu negatívnych emócií a únavy na prežívanie závažného ochorenia...13-15 2. Metódy...15-17 2.1Vymedzenie problému...15 2.2Vzorka...16-17 2.3Metóda zhromažďovania údajov...17 2.4Metóda analýzy údajov... 17 3.Výsledky... 18-25 4.Diskusia...26 5.Návrh...27 6.Záver... 27 7.Literatúra... 28-29 PRÍLOHY... 31-34 4

Úvod Negatívne emócie, ako aj ich vplyv na vznik, priebeh a prežívanie závažných ochorení už boli popísané vo viacerých štúdiach. Táto štúdia sa bude snažiť poukázať na mieru výskytu negatívnych emócií a emocionálnych stavov v subjektívnom prežívaní závažných ochorení, konkrétne so zameraním na benígne a malígne ochorenia. Dôkaz existencie tohto výskytu bude demonštrovaný na základe subjektívnych výpovedí pacientiek prežívajúcich závažné ochorenie. Zvýšená pozornosť vo výskume bude venovaná výskytu negatívnych emoćií v prežívaní malígnych ochorení, pretože u týchto pacientiek sa predpokladá zvýšená intenzita a výskyt depresie, strachu, smútku, zmien nálad v prežívaní ochorenia, z dôvodu vyššej miery závažnosti ochorenia. Na tento rozdiel v prežívaní emócií sa poukáže porovnávaním ich výskytu v prežívaní ochorenia u skupiny pacientiek s malígnym a u skupiny pacientiek s benígnym ochorením. V súvislosti s výskytom negatívnych emócií sa výskum zamerá aj na zisťovanie miery pociťovanej únavy a množstva energie v prežívaní ochorenia u oboch skupín pacientiek. Štúdia sa snaží poukázať na nadmerné pociťovanie únavy a straty energie u pacientiek s malígnym ochorením, ktoré vzhľadom na vyššiu mieru závažnosti ochorenia ako pacientky s benígnym ochorením, potrebujú väčšie množstvo energie na prijatie a vyrovnanie sa s ochorením a s ním spojenou liečbou. Vzhľadom na zameranie cieľa výskumu, merajúceho výskyt a prežívanie depresie, strachu, smútku, zmien nálad a miery únavy u pacientiek rôznych vekových kategórií a s odlišnou dĺžkou liečby ochorenia, aj tieto dve demografické charakteristiky budú v tejto štúdii merané vo vzťahu k prežívaniu pacientiek. Hlavnou náplňou tejto práce bude poukázať na dôležitosť psychického prežívania ochorenia, z dôvodu jeho výrazného vplyvu na zvládanie jeho fyzických symptómov, ako aj samotného ochorenia. Rovnako sa táto štúdia bude snažiť poukázať na obsah citového prežívania a pociťovania pacientiek v priebehu, aj po skončení liečby ochorenia, aby samé pacientky, ako aj ich ošetrujúci lekári a samotná rodina dokázali pochopiť prežívanie jednotlivé negatívnych emócie a správanie sa týchto pacientiek. Táto štúdia bude venovaná samotným pacientkam, ako aj okoliu, ktoré im pomáha prežívať ich závažné ochorenie. Ďakujem pani doc. Margite Mesárošovej za možnosť podieľať sa na výskume a za jej pomoc pri zbere a analýze údajov. 5

1. Teoretické východiská štúdie 1.1 Teoretické vymedzenie malígneho ochorenia Za všeobecným označením rakovina sa skrývajú najrôznejšie formy ochorení, ktoré majú spoločné iba to, že sa jedná o neoplastické procesy v organizme, ktoré akonáhle zostanú neliečené, vedú nepochybne k predčasnej smrti organizmu. Záujem o rakovinu je odnepamäti tak veľký, ako žiadne iné ochorenie. Rakovina, ochorenie ako žiadne iné, je najobávanejšia zo všetkých lekárskych diagnóz. Rakovinu obklopuje mystická aura, rakovina je chápaná ako symbol zla (Tschuschke, 2004). Rakovina (lat. cancer) alebo zhubný nádor, je nádorové ochorenie, spôsobené nekontrolovaným rastom nádorových buniek, spojené s ničením okolitých tkanív, vytváraním metastáz a celkovým pôsobením na organizmus. V užšom slova zmysle sa pod termínom rakovina myslí karcinóm - zhubný nádor pôvodom z epitelových buniek. Rakovina je chorobou primárne genetického pôvodu. Zmeny v bunke, ktoré nakoniec vedú k vzniku zhubného, tzv. malígneho nádoru sú vždy dôsledkom mutácií DNA určitých génov. Gény, ktorých mutácia ovplyvňuje vznik a vývoj nádoru, sa rozdeľujú na 2 skupiny: gény regulujúce rast buniek - táto skupina reguluje delenie buniek gény opravujúce poškodenú DNA - ich poškodenie zvyšuje výrazne riziko, že dôjde k mutácii, ktorá spôsobí nekontrolovateľné množenie buniek (Wikipédia- Slobodná encyklopédia, 2006) Príčiny malígnych neoplastických procesov sú v súčasnosti aj napriek rozsiahlemu a intenzívnemu výskumu takmer neznáme. Je však tiež ale nepravdepodobné, že za vznik rakoviny by bol zodpovedný len jeden faktor. V súlade s dnešnými vedeckými poznatkami, musíme hovoriť o multifaktorovom vzniku ochorenia, kde navzájom neznámym spôsobom interaktívne, alebo kumulovane spolupôsobia vplyvy životného prostredia, psychosociálne faktory, imunologické, endokrinné a genetické faktory. Významnú obrannú úlohu má imunitný systém ľudského tela. Abnormálne bunky v ľudskom tele sa neustále vytvárajú, ale samodeštrukčný mechanizmus (apoptóza) a imunitný systém ich obvykle ničí (Tschuschke, 2004). Bahson (1997) sa domnieva, že pri vzniku a priebehu nádorových ochorení spolupôsobia rôzne typy agresie: agresia intracelulárna, intrapersonálna, až po agresívnu liečbu rakoviny. 6

1.2 Koncept- Negatívne emócie a emocionálne stavy Každý si vie predstaviť napríklad smútok a uviesť, že ho zažíva, rovnako si vieme predstaviť, kedy sa radujeme, a čo v nás konkrétnu radosť vyvolalo. A pretože každý tento jav, a jemu podobné stavy dobre pozná, mohlo by sa zdať, že definícia konceptu emócií je vlastne zbytočná. Veda však musí javy, ktoré skúma definovať. Z dôvodu existencie rôznych definícii emócií, spomenieme si aspoň ich základné spoločné znaky, ako vymedzenie ich podstaty: 1. Emócie môžu byť prežívané ako aktuálne stavy osoby a mali by byť odlišované od emocionálnych dispozícií (pohotovosť k prežívaniu určitých emócií) 2. Emócie môžu mať odlišný obsah (kvalitu) a odlišnú intenzitu. Existuje cca 50 až 100 odlišných kvalitatívnych typov emócií. Z hľadiska intenzity môže byť emocionálne prežívanie rozličnej sily, zvyčajne však ide o slabé alebo silné emócie. 3. Emócie sú zamerané na nejaký objekt. Tu je dôležité brať do úvahy fakt, že objekty emócií nemusia vždy reálne existovať, často sa však stáva aj jav, že emócie nevyvolávajú len objekty, ale aj názory osoby. 4. Komponenty emócií sú štvrtým spoločným znakom emócií, emócie sú teda komplexné stavy, ktoré vždy obsahujú tieto tri komponenty: a) prežívanie ako aspekt emócií, ktoré je ďalej nedeliteľnou jednotkou b) fyziologický aspekt emócií- telesné zmeny c) pod správaním, ktoré doprevádza emócie a je teda ich tretím aspektom, sa myslí motorický výraz (mimika, držanie tela a pod.) (Džuka, 2005). Emócie pôsobia a prejavujú sa na troch úrovniach: reakciami tela zmenou v správaní zmenou v myslení Medzi psychické reakcie tela ako prejav emócií môžeme zahrnúť: častý plač pocit únavy, straty energie poruchy spánku pocit nepokoja, nervozity zmeny v stravovaní 7

Medzi zmeny v správaní pod vplyvom emócií môžeme zahrnúť: vyhýbanie sa ľudom, veciam súviasiacich s rakovinou, vyhýbanie sa rodine, priateľom potreba ujisťovania sa osobnej dôležitosti u rodiny, priateľov strata dôvery v seba absencia v normálnych, bežných aktivitách, odstup od ľudí častý pocit podráždenosti, časté zmeny nálad prehnaná reakcia na situácie problémy komunikácie s ľuďmi Medzi zmeny v myslení, zmýšlaní o veciach a ľuďoch vyvolané emóciami môžeme zahnúť: zvýšená pozornosť a ostražitosť ohľadom vlastného zdravia neschopnosť koncentrácie a pozornosti problém urobiť rozhodnutie pocity frustrácie a hnevu sú oveľa častejšie (Glaser, Janice, Kiecolt, 2002). Pre teoretické vymedzenie obsahu tejto štúdie je dôležité si priblížiť tieto jednotlivé emócie, emocionálne stavy, ich charakteristiku a vplyv na prežívanie, teda priebeh malígneho aj benígneho ochorenia. Hnev Táto emócia je príznačná pre celý priebeh ochorenia. Najmä u pacientov s rakovinou je to normálna reakcia, ako odpoveď na existenciu (vznik) veľmi neférovej situácie. Človek môže byť nahnevaný na: chorobu svoje telo seba samého, svoju osobu, svoje činy rodinu, priateľov, ktorí sú zdraví Boha, resp. konkrétne náboženstvo (Holland, 1998) Napriek tomu, ako tvrdí Fox (1995), že to spočiatku môže vyzerať tak, ako keby bol tento hnev adresovaný osobám alebo veciam, skutočným zdrojom hnevu, je vždy choroba a situácia, ktorá je jej priamym následkom. Mnohí z nás si určite myslia, že tento hnev nie je možné akceptovať. To je potom dôvodom, prečo sa s tým pacient nedokáže vyrovnať, hnev potláča a nepríjma ho. Ak sa 8

však cíti nahnevaný, nemôže predstierať, že je všetko v poriadku. Je práve naopak potrebné rozprávať sa s niekým o tomto hneve, aby ostatní ľudia, ako aj oni sami chápali, že ochorenie je pravým zdrojom hnevu, a že ním nie sú oni. Hnev môže prerásť do veľkej intenzity, je zdrojom zmien nálad, ako aj samotného priebehu choroby. Smútok Smútok predstavuje psychickú bolesť, utrpenie, krízu, niekedy až pocit, že sme stratili časť svojho ja. Na rozdiel od depresie je v prípade smútku jeho príčina osobe jasná: ide napríklad ostratu, odlúčenie milovanej osoby, choroba. Prežívanie smútku je väčšinou charakterizované tým, že osoba sa cíti depresívne, bezmocná, svet sa jej javí byť temný a zahalený, absentuje pocit svetla, prežíva prázdno, život je chudobný. Napríklad v ťažkých situáciách osoba prežíva pocity bezmocnosti, osamotenosti, oslabenia pudu, strata záujmu, plač, zmenu prežívania času alebo hlbokej beznádeje. Na telesnej a vegetatívnej úrovni sa prejavuje smútok ako strata energie a vitality (Džuka, 2005). Smútok je najčastejšie zapríčinený pocitom straty dobrého zdravia, ako aj zo straty schopnosti tešiť sa zo života, tak ako by si to ľudia priali. Niekedy sa stáva, že sa tento pocit skleskej nálady nedarí ovplyvniť samotným pacientom, ani ľudom okolo neho (Fox, 1995). Osamelosť U ľudí s ochorením, sa veľmi často objaví pocit osamotenia, až izolácie od iných ľudí. Najmä ak s nimi nemôžu ich blízki, rodina, a prípadne priatelia byť, pretože majú povinnosti, nedostatok času. Obvykle strácajú aj chuť zúčastnovať sa na aktivitách, ktoré ich tešia. Niekedy dochádza aj k problémom v komunikácii, k problémom chápania a akceptaácie činov okolia. Pomoc v tomto prípade prichádza len vo forme komunikácie s okolím, prípadne s ľudmi, ktorí majú rovnaké ochorenie (Fox, 1995). Úzkosť Táto emócia sa viaže najmä na samotnú situáciu, spôsobenú chorobou, človek nevie ako sa z tejto nevyriešiteľnej situácie dá výjsť. Hromadí sa v ňom veľké množstvo napätia, ktoré ho zväzuje. Trápia ho otázky priebehu ochorenia, otázky budúcnosti. Úzkosť sa často prejavuje aj rôznymi somatickými symptómami, nápadne sa podobajúcimi na stres a depresiu. V prípade úzkosti osoba prežíva nešpecifické a silné znepokojenie. Subjektívne môže byť prežívaná aj ako závrat, únava, 9

ktoré menia vnímanie sveta osoby- ako keby strácali pôdu po nohami a subjektívny pocit sa zhorší zvlášť vtedy, keď nadobudnú pocit, že úplne stratili kontrolu nad situáciou. (Džuka, 2005). Zármutok, žiaľ Zármutok je prirodzenenou ľudskou odpoveďou na stratu. Je spájaný s pocitmi smútku, depresie, napriek tomu sa však od nich výrazne odlišuje svojou zvýšenou intenzitou a často aj veľmi dlhým trvaním. Veľmi často v sebe zahŕňa emócie ako hnev, popieranie, úzkosť. Tieto straty sa týkajú najmä oblasti pracovnej, teda strata práce, kariéry, alebo oblasti finančnej a emocionálnej ochrany. Tak isto sú to aj straty psychických funkcií, zdravia, celoživotných snov. Porozumenie a zvládnutie žiaľu je dlhodobý proces pochopenia a prijatia strát, a celej škály emócií. Depresia Ak smútok trvá príliš dlho, a ak osobnosť úplne ovládne, nastáva zabrzdenie rozvoja a vzniká silné utrpenie, ktoré možno pomenovať depresia. Depresiu však nemožno považovať za ťažkú formu smútku, skôr naopak, v prípade ťažkých depresií už emócie nie je môžné prežívať, osoba už nedokáže smútiť, ani plakať. Osoby trpiace depresiou, majú pocit, že úplne vyhoreli, cítia prázdno, akoby boli bez citov, pôsobia ako by boli bez radosti a utlačení, takmer o nič nemajú záujem, ťažko sa koncentrujú, zle si pamätajú a takmer nie sú schopní urobiť najeké rozhodnutie. Ich myslenie krúži iba okolo niekoľko málo tém, predovšetkým okolo chorôb, okolo viny, cítia sa byť unavený a bez energie. Somatické príznaky sú niekedy natoľko v popredí poruchy spánku, nechutenstvo, sexuálny nezáujem a iné- že často nie je depresia rozpoznaná a predpokladá sa, že ide o somatickú chorobu (Džuka, 2005). Podľa Hrabicu (1997), depresia je viac než len obyčajný pocit smútku, je to emocionálny stav smútku. Z lekárskeho hľadiska úplný pokles nálady je významným znakom problému mentálneho zdravia. Nie je to znak osobnostnej chyby, ani neschopnosti tento pokles zvládať. Mnoho ľudí sa vo svojom živote s depresiou stretlo. Je to jav (choroba), ktorá ovplyvňuje kohokoľvek, bez ohľadu na vek (Fox, 1995). Strach Strach varuje pred nebezpečentvom a mobilizuje sily na obranu alebo útek, preto jeho prežívanie nie je možné považovať ua chorobu, ale za nevyhnutný- život ochraňujúci varovný signál. Takéto reálne strachy sa vzťahujú na očakávateľné situácie: ľudí chráni pred poranením, chorobami alebo samotou. Okrem tohto reálneho strachu je u ľudí pozorovaný aj ďalší druh strachu, tzv. 10

existenciálny strach: strach pred tým, kam smerujeme, strach pred smrťou alebo strach zo straty svojej hodnoty. Tento strach sa jednoznačne súvisí s kognitívnymi schopnosťami ľudí, so schopnosťou predstaviť si svoju budúcnosť, anticipovať pravdepodobný vývoj. Na rozdiel od úzkosti strach sa vždy spája s konkrétnou hrozbou, úzkosť je chápaná ako stav a strach ako osobnostná dispozícia. Pri prežívaní strachu sa osoba cíti stiesnene, nervózne, napäto. Cíti sa byť osamotená, neistá, a je jej nepríjemne. Ak je prežívanie strachu neznesiteľné, môžu byť jeho spúšťače potlačené alebo pred sebou zatajené. Napríklad v situácii diagnózy rakoviny. Medzi vegetatívne prejavy strachu patrí zvýšený krvný tlak, zrýchľuje sa tep srdca, osoba sa potí (Džuka, 2005). Strach z návratu ochorenia Môže sa mi ochorenie vrátiť? Strach z návratu choroby je pomerne taký veľký, ako strach z choroby samej. Najčastejšie sa tento strach vyskytuje u pacientov s rakovinou, kde je tento návrat najpravdepodobnejší a vedecky podložený. Vyrovnať sa s týmto strachom je rovnako ťažké ako s inými emóciami, ak nie dokonca ťažšie (Fox, 1995). Nálada Nálada je dlhotrvajúci emocionálny stav a má menšiu intenzitu. Dáva určitý základný ráz a prifarbenie všetkým našim zážitkom. Súvisí s celkovým sebacítením, ktoré závisí od celkového telesného stavu a od jednotlivých citových zážitkov, dojmov a pod. Príčiny určitej nálady si nie vždy dostatočne ľudia uvedomujú. Známe sú výkyvy v piebehu dňa, mení sa v závisloti od dennej doby. Výkyvy euforickej a depresívnej nálady sú iné u zdravých ľudí a iné pri depresiách. Depresívna nálada má pomerne stabilný negatívny priebeh s jedným výraznejším pozitívnym výkyvom, ktorý sa vyskytuje včasne večer. Na zmeny nálady vplýva aj režim dňa, čas spánku a vstávenie, rovnako aj s výkyvmi aktivít, osvojením režimom činností a odpočinkom (Kondáš, 1976). V súvisloti s negatívnymi emóciami, emocionálnym stresom sa popisujú aj situácie, v ktorých sa tieto emócie vyskytujú v zvýšenej miere, hlavne v prípade prežívania rakoviny. 11

Môžeme tam zaradiť nasledovné situácie: plánovanie budúcnosti, napr.budúcnosti rodiny problém vykonávať bežné aktivity (varenie, nakupovanie, práca v zamestnaní) adaptácia určitej odlišnosti, uvedomenie si neschopnosti v určitých aktivitách čeliť predsudkom, strachu z diskriminácie, ktorá je dôsledkom narušeného zdravia prispôsobenie sa novým vzťahom s priateľmi, kolegami atď. obava z toho, ako iným povedať, alebo nepovedať o svojej skúsenosti s rakovinou odpovedať si na otázku- Prečo práve Ja? pocity stresu vo vzťahoch s rodinou a priateľmi vyriešenie, vyrovnanie sa s možnými finančnými problémami spojenými s liečbou pochopenie, že vlastné skúsenosti a emocionálne reakcie, môžu byť odlišné od tých, ktoré má rodina, priatelia vyrovnanie sa s pocitom a myšlienkou, že sa rakovina môže vrátiť (Glaser, Janice, Kiecolt, 2002). 1.3 Negatívne émocie a závažné ochorenia (malígne aj benígne ochorenie) Ľudia, ktorým prvý krát diagnostikujú nejaké závažné ochorenie, často nadobudnú skúsenosť s rôznorodou škálou emócií, od smútku, bezmocnosti, úzkosti, strachu, paniky. Niekedy môžu pocítiť až stratu kontroly nad svojím životom. Vtedy je pre nich veľmi dôležité pochopiť, že tieto ich reakcie a pocity sú do veľkej miery normálne a prirodzené danej situácii. Hlavne čo sa týka rakoviny, je to ochorenie, ktoré tak obsiahle ovplyvňuje ľudskú dušu, ako aj samotné telo. Preto sa hlavný pilier pri vyrovnávaní sa s prevažne negatívnymi emóciami stavia v oblasti utriedenia, porozumenia, a nakoniec prijatia týchto pocitov. Pomoc v tomto chaose pocitov prichádza vo forme rodiny, blízkych, lekárov, ako aj postaveniu sa realite choroby v sebe samom (Fox, 1995). Postoj človeka k ochoreniu nezáleží vždy od miery závažnosti tohoto ochorenia, aj keď to býva veľmi rozhodujúci faktor. Celá škála pociťovaných emócií je pomerne rovnaká u ochorení s vysokou mierou závažnosti. Pacient týmto pocitom často čelí neočakávane. Poznanie, čo práve cítim, im pomáha rozumieť a riadiť ich nasledovné reakcie a správanie. Toto poznanie teda znamená, že žiť s chorobou, je aj žiť s celou skupinou emócií. Môžu cítiť hnev, neistotu, vinu, osamelosť, smútok, stres, úzkosť, alebo vnútorné napätie a popieranie. Rovnako dochádza aj k istej strnulosti, priam nehybnosti, kedy dokonca pacient nepocituje vôbec nič (Allen, 2002). 12

Cieľom tejto štúdie je snaha poukázať na dôležitosť miery závažnosti ochorenia, teda porovnať intenzitu výskytu negatívnych emócií u pacietiek s rakovinou, a pacientiek, ktoré prežívali iné závažné ochorenia (benígne ochorenie). 1. 4 Únava Únava je nepopierateľne najčastejšie sa vyskytujúci symptóm a často vysiľujúci vedľajší efekt prežívania pacientov s rakovinou. Spôsobuje pocity depresie, strachu, frustrácie, bolesti, porúch spánku, zlého stravovania, neschopnosť vykonávať fyzické aktivity, pocity prázdnej budúcnosti atď. Únava je považovaná za vedľajší efekt rádioterapie, chemoterapie a imunoterapie. V skutočnosti, pocity únavy počas, aj po liečbe sú často opisované ako neobvyklé a neprimerané pocity vyčerpanosti celého organizmu, ktoré sa prejavujú neschopnosťou spánku ako aj vykonávaním ostatných činností. Únava môže byť tiež akútna (trvajúca limitované obdobie) alebo chronická (dlhotrvajúca), ale čokoľvek je jej zdrojom, a akokľvek dlho trvá, vždy uberá z kvality života. Kontrolou stavu únavy môže dôjsť k zlepšeniu stravovania, denných aktivít, ako aj kvality spánku (Linda, 2005). 1.5 Prehľad štúdií o problematike výskytu a vplyvu negatívnych emócií a únavy na prežívanie závažného ochorenia Výskyt negatívnych emócií sa môže intenzívne meniť v závisloti od miery ohrozenia zdravotného stavu. Niektoré štúdie sa opierajú o tvrdenia, že tieto negatívne emócie vyvolané rôznymi ochoreniami ovplyvňujú, až dokonca napádajú imunitný systém týchto ľudí. Je to najmä stres, ale hlavne negatívne emócie a stavy, ktoré spôsobujú poruchy imunitnej regulácie a prispievajú k zhoršeniu neliečených infekcií (Glaser, Janice, Kiecolt, 2002). Derogatis (1979), sa snažil poukázať na dôležitosť negatívnych emócií, tj. na ich psychologickú aktivitu, ktorá značne ovplyvnila hladinu vylučovaných hormónov v priebehu ochorenia u pacientov s rakovinou. Pod vplyvom nadmerného vylučovania určitých hormónov, bolo možné pozorovať nadmerný rast tumorov v tele pacienta. Začalo sa priam nevyhnutne odporúčať u pacientov pravidelné ventilovanie týchto negatívnych emócií za pomoci terapie, aby sa zamedzilo regresu tohto ochorenia. Rôzne štúdie dokázali vzťah medzi patologickým žiaľom a nepriaznivým priebehom uzdravovania. Poukázali na to, že pacienti s patologickým žiaľom vykazujú jednoznačne zvýšenú úmrtnosť. Štúdia však poukázala aj na to, že celková úmrtnosť na rakovinu v čase do 4 rokov od úmrtia partnera, bola nižšia napríklad v porovnaní s pacientmi s cerebrovaskulárnymi ochoreniami 13

(Kuiejer, Buunk, Ybema, Wobbes, 2002). Glaser, Janice a Kiecolt (2002) skúmali vplyv smútku na imunitní systém. Vplyv smútku na priebeh rakoviny je síce nejasný, ale jeho vplyv na imunitný systém je úplne zjavný. Tvorba lymfocytov je u truchliacej osoby v porovnaní s netruchliacou osobou signifikantne znížená, teda môže výrazne zhoršiť priebeh ochorenia. Negatívne emócie majú teda výrazny vplyv na imunitný a endokrinný systém, môže dôjsť k zhoršeniu priebehu ochorenia, alebo vedú k jej vzniku (Tschschke, 2004). Vo výskume v Porto Ricu sa merala premenná- zmena nálad u hospitalizovaných pacientiek s rakovinou. Zistilo sa, že 65,5 % pacientiek pokladalo rakovinu za psychologickú diagnózu v dôsledku ktorej, potom môže dochádzať aj k zmenám nálad. Tieto zmeny nálad sa vo výskume potvrdili u 53, 3% pacientiek, a táto zmena sa týkala najmä depresívnych zmien nálad (Jimenez, 2008). Vyjadrovanie pocitov je veľmi dôležité, pretože sa tým zmierňuje miera sociálnej izolácie, zvyšuje sa schopnosť zvládania ochorenia a zmiernenia jej priebehu. Potlačovanie a vyhýbanie sa emóciam je zase spájané so zhoršením priebehu a zvládania ochorenia. Pacienti, ktorí dokážu intenzívne vyjadriť pocity, vedia tak intenzívne narábať so svojimi negatívnymi emóciami (Dahlke, 1998). V otázke intenzívnej existencie negatívnych emócií je dôležité poukázať aj na ich vzťah so samotným priebehu ochorenia. Emócie sú aj vo vzťahu s množstvom energie, ktorú potrebuje pacient na to, aby dokázal čeliť ochoreniu, dokázal sa vydať na dlhú cestu liečby, a nakoniec potrebuje aj veľa energie na návrat do svojho života pred liečbou. Negatívne emócie môžu túto energiu výrazne zredukovať, pacient prepadne týmto pocitom natoľko, že nemá motiváciu čeliť chorobe, napriek tomu, že má okolo seba rodinu, priateľov, lekárov, on sám sa vzdáva. Niekedy však táto energetická vyčerpanosť a intenzita negatívnych emócií zasiahne pacienta až v závere jeho liečby, prípadne po vyliečení sa z ochorenia. Napriek zjavnej výhre nad nepriaťeľskou chorobou, podporou okolia, sa pacient nevie odpútať od myšlienky regresu rakoviny. Jedinou cestou úspešného zmiernenia výskytu negatívnych emócií je adekvátna informovanosť o emocionálnom strese, ktorý v značnej miere ovplyvňuje ochorenie, najmä v prípade závažného ochorenia, akým je rakovina. Dôležité je ale aj prijatie, resp. zvládanie týchto emócií, k tomu je však väčšinou potrebná pomoc vo forme blízkych osôb, alebo osôb na to kompetentnýchpsychológov (Dahlke, 1998). Prehľad štúdií o problematike únavy Podľa Dietza (1997) 78% pacietov chorých na rakovinu, trpí vysilujúcou únavou z chemoterapie a rádioterapie, je však len jeden z viacerých záporných efektov rakoviny. V celonárodnom americkom výskume sa zistilo, že 61% pacientov, únavu považuje za veľkú prekážku v ich 14

pracovných schopnostiach, 51% pacientov únava bráni pri vykonávaní každodenných aktivít, 60% pacientom únava nedovoľuje plnohodnotne si vychutnávať radosť zo života a 31% znižuje únava vieru v úspešné prekonanie ochorenia. Narozdiel od týchto zistení, lekársky výskum zistil, že lekári považujú bolesť za najvyčerpávajúci a vysilujúci efekt rakoviny. Pacienti zase potvrdili, že únava ovplyvňuje ich život tri krát viac ako bolesť. Ak sa pacient sťažuje na pôsobenie únavy počas ochorenia, väčšinou opisuje tieto symptómy: 1. V stravovaní pacienta sa vyskytujú zmeny spojené s rozdelením jedla počas dňa na menšie dávky, pozostávajúcich z výživnej alebo diétnej stravy. 2. Prechádzky sa stali kratšími, pri cvičeniach si volia ľahšie, menej náročné cvičenia. 3. Vedú si diár, v ktorom si zaznamenávajú intenzitu únavy, ako aj jej výskyt pri jednotlivých činnostiach 4. Plánujú si aktivity, ktoré sa zhodujú s časom, keď dosahujú najvyššiu úroveň energie 5. Do plánu svojich aktivít si zaradzujú pravidelné prestávky, pauzy, než dlhé neprerušované aktivity (Dietz, 1997). 2. Metódy 2.1 Vymedzenie problému Výskumný problém bol zadefinovaný pomocou týchto otázok: Vyskytujú sa negatívne emócie a stavy v subjektívnom prežívaní ochorenia u pacientiek so závažným ochorením? Existuje rozdiel v prežívaní negatívnych emócií, stavov a únavy vzhľadom na závažnosť ochorenia pacientiek? Súvisí vek pacientiek s prežívaním negatívnych emócií, stavov pacientiek? Existuje vzťah medzi vekom pacientiek a intenzitou prežívanej únavy? Existuje vzťah medzi prežívaním negatívnych emócií a prežívaním únavy pacientiek? Súvisí dĺžka ochorenia pacientiek s prežívaním únavy a negatívnych emócií? Hypotézy: 1. Predpokladám, že negatívne emócie a emocionálne stavy sa vyskytujú v prežívaní pacientiek so závažným ochorením. 2. Predpokladám významné rozdiely podľa ochorenia v prežívaní : a) negatívnych emócií b) únavy, v prospech malígneho ochorenia 3. Predpokladám, že existuje vzťah medzi vekom a intenzitou prežívania negatívnych emócií pacientiek so závažným ochorením. 15

4. Predpokladám, že existuje vzťah medzi vekom pacientiek a pociťovaním ich únavy 5. Predpokladám, že existuje vzťah medzi prežívaním negatívnych emócií a pociťovaním únavy pacientiek. 6. Predpokladám, že navzájom súvisí dĺžka liečby ochorenia a prežívanie negatívnych emócií a únavy oboch skupín pacientiek. Premenná: Nezávislou premennou v tomto výskume je závažné ochorenie, konkrétne malígne a benígne ochorenie pacientiek. Táto premenná sa bude meniť vo vzťahu k závislým premenným v tomto výskume. Medzi tieto závislé premenné patria negatívne emócie, konktrétne: depresia, smútok, strach, zmena nálady a premenné únava, energia. K týmto premenným zaradzujeme v tomto výskume aj demografické charakteristiky pacientiek: vek a dĺžku liečby ochorenia. 2.2 Vzorka Tento výskum sa zameriava na oblasť výskytu negatívnych emócií v subjektívnom prežívaní závažných ochorení, preto výber vzorky v tomto výskume bol zámerný. Výskumu sa zúčastnili len pacientky ženského pohlavia, s diagnózou malígneho a diagnózou benígneho ochorenia. Do vzorky, u ktorej bolo diagnostikované benígne ochorenie boli vyberané ženy liečené na gynekologickom oddelení Krajskej nemocnice. Túto vzorku benígnych pacientiek tvorilo 70% celkovej vzorky pacientiek s benígnym ochorením. Do vzorky s diagnózou malígneho ochorenia boli vyberané ženy liečené na onkologickom oddelení Krajskej nemocnice. Túto vzorku malígnych pacientiek tvorilo 40% celkovej vzorky pacientiek s malígnym ochorením. Výber vzorky sa uskutočnil aj prostredníctvom poštového zberu, ktorý bol zámerný a prostredníctvom diagnostickej databázy Východoslovenského regiónu boli do výskumnej vzorky vyberané ženy s malígnym ochorením (60% celkovej vzorky malígnych pacientiek) a ženy s benígnym ochorením (30% celkovej vzorky benígnych pacientiek). Celkovú vzorku teda tvorilo n=80, z toho malígnych pacientiek n=40 (s priemerným vekom x= 57 rokov a priemernou dĺžkou ochorenia 14 mesiacov) a benígnych pacientiek n=40 (s priemerným vekom x= 43 rokov a priemernou dĺžkou ochorenia 9 mesiacov). 16

Tab. č.1 Vzorka: pozorované frekvencie DIAGNÓZA Vek malígne och. benígne och. spolu 18-30 0% 10% 10% 31-46 10% 15% 25% 47-60 23% 22% 45% 61-87 16% 4% 20% celá skupina 49% 51% 100% 2.3 Metódy zhromažďovania údajov Celý výskum bol realizovaný prostredníctvom dotazníka s názvom - Ako dokážem žiť s chorobou (CARVER CH. S., 2006), ktorý obsahuje 46 položiek obsahovo rozdelených do 13 nasledovných faktorov: negatívne emócie, pozitívne emócie, kognitívne problémy, bolesť, sexuálny záujem, energia a únava, sexuálna funkcia, sexuálne vyhýbanie, finančné problémy spojené s liečbou ochorenia, benefit tj. prínos ochorenia, distres v rodine, vzhľad, distres z opakovania, prípadného návratu ochorenia. Dotazovaná osoba sa vyjadrovala na škále so stupnicou do 1-6 s prisúdenými slovnými kotvami: 6 úplne sa na mňa hodí, 5 veľmi sa na mňa hodí, 4 trochu sa na mňa hodí, 3 trochu sa na mňa nehodí, 2 veľmi sa na mňa nehodí a 1 vôbec sa na mňa nehodí. Ďalším nástrojom, ktorý sa vo výskume využíval, bol anamnestický dotazník, ktorý slúžil na podrobnejšie získavanie informácií o ochorení, ktoré tieto ženy mali a na získanie demografických údajov pacientiek. U pacientiek, ku ktorým bol umožnený osobný kontakt, bola popri metóde dotazníka využívaná aj metóda anamnestického rozhovoru. 2.4 Metódy analýzy údajov Pri analýze údajov sa vo výskume využívali štatistické metódy programu CSS Statistica, konkrétne metódy deskriptívnej štatistiky na zisťovanie aritmetických priemerov, mediánov, modusov a štandarných odchýlok jednotlivých údajov. Na testovanie významnosti rozdielov medzi priemermi sme použili jednofaktorovú a dvojfaktorovú analýzu rozptylu a Studentov T-test. Na predikciu vzťahov medzi položkami a faktormi dotazníka sme využívali štatistickú metódu Pearsonovej korelácie. 17

3. Výsledky Táto štúdia sa zamerala na potvrdenie výskytu jednotlivých negatívnych emócií v subjektívnom prežívaní pacientiek s malígnym a benígnym ochorením. Štúdia sa zamerala najmä na prežívanie negatívnych emócií a emocionálnych stavov u malígnych pacientiek, konkrétne na prežívania depresie, smútku, zmien nálad a strachu u týchto pacientiek. Potvrdenie rozdielov vo výskume sa realizovalo porovnavaním výskytu a intenzity negatívnych emócií v prežívaní u oboch skupín pacientiek. V súvislosti s negatívnymi emóciami sa zisťovala u pacientiek aj miera pociťovanej únavy spojená vo výskume s množstvom energie, takžiež zameraná najmä na skupinu pacientiek s malígnym ochorením. Vo výskume sme sa rovnako zamerali aj na zisťovanie súvislosti medzi demografickými premennými (vek, dĺžka ochorenia) a stupňom prežívania negatívnych emócií a únavy u celej skupiny pacientiek. Hľadali sme aj vzťahy medzi prežívaním jednotlivých negatívnych emócií pacientiek a pociťovaním únavy z ochorenia. Vybrané výsledky sú prezentované postupne v jednotlivých tabuľkách, a sú aj graficky znázornené. Výskyt a intenzita jednotlivých negatívnych emócií a emocionálnych stavov v subjektívnom prežívaní závažných ochorení ( malígne aj benígne ochorenie) Meranie výskytu negatívnych emócií sa uskutočnilo prostredníctvom faktora Negatívne emócie, ktorému v dotazníku podľa vymedzenia autora patria položky vyjadrujúce jednotlivé merané negatívne emócie a emocionálne stavy: P7- depresia ; P9- smútok ; P19- zmena nálad; P24- strach. Tab.č.2 Hodnoty (hodnoty stredu) odpovedí na položky faktora negatívne emócie dosiahnuté u celej vzorky n=80 (malígne n=40 aj benígne ochorenie n=40) Položka Celá vzorka n Arit.priem. Medián Modus Minimum Maximum Rozptyl Štand.odch Depresia 80 3,075 3 3 1 6 5 1,57331 Smútok 80 4,25 4 4 1 6 5 1,46261 Zmeny nálad 80 2,6625 2 1 1 6 5 1,72798 Strach 80 3,15 3 1 1 6 5 1,94285 faktor- negatívne emócie v dotazníku zahŕňa položky: P7, P9, P19, P24 18

Analýzou odpovedí na jednotlivé položky faktora Negatívne emócie sa zistilo, že u oboch skupín pacientiek so závažným ochorením (n=80), teda aj u pacientiek s malígnym a benígnym ochorením, sa vyskytuje v ich prežívaní depresia, strach. Prežívanie emocionálneho stavu depresie sa síce potvrdilo, ale v pomerne nízkej miere, rovnako ako aj prežívanie strachu (priemerná bola odpoveď na škále č.3- znamená trochu sa na mňa nehodí). Väčšia intenzita výskytu u pacientiek bola zistená pri emócií smútku, ktorú teda celková skupina pacientiek prežíva s najväčšou pravdepodobnosťou. Najnižšia miera výskytu sa zaznamenala pri položke merajúcej emocionálnu zmenu nálad. U pacientiek so závažným ochorením sa teda takmer vôbec nevyskytujú zmeny nálad (viď tabuľka č.2). Porovnanie výskytu a intenzity negatívnych emócií u pacientiek s malígnym a benígnym ochorením Tab.č.3 Priemerné hodnoty odpovedí na položky faktora negatívne emócie u pacientiek s malígnym (n=40) a benígnym ochorením (n=40), významnosť rozdielov podľa diagnózy (t-testy) Položka Malígne ochor. AM ochorenie Benígne ochor. AM spolu t p p<0,050 Depresia 3,525 2,625 3,075-2,654 0,009 Smútok 4,125 4,375 4,25-2,145 0,044 Zmeny nálad 2,8 2,525 2,6625-2,406 0,048 Strach 3,275 3,025 3,15-2,298 0,005 AM- uvedené číselné hodnoty sú arit.priemery odpovedí na jed.položky Pri porovnávaní výskytu a intenzity jednotlivých emócii v prežívaní u malígnych a benígnych pacientiek sa zistilo, že u malígnych aj benígnych pacientiek sa vyskytuje v prežívaní emócia smútku takmer v rovnako nízkej miere (t= -2,145, p=0,044), s minimálnym rozdielom však túto emóciu prežívajú intenívnejšie benígne pacientky. Pri položke zahŕňujúcej emóciu strachu sa zaznamenalo, že sa táto emócia vyskytuje častejšie u pacientiek s benígnym ochorením (t= -2,298, p=0,005). Významnejší rozdiel v intenzite a miere výskytu bol zistení v prežívaní depresie, ktorú intenzívnejšie, teda s väčšou pravdepodobnosťou prežívajú pacientky s malígnym ochorením (t= - 2,654, p=0,009). A ako pri predchádzajúcom meraní sa u oboch typoch pacientiek zaznamenal minimálny výskyt zmien nálad, aj keď s trochu väčšou pravdepodobnosťou môžme na základe 19

výsledkov predpokladať prežívanie zmien nálad v skupine malígnych pacientiek (t= -2,406, p=0,048). Porovnania výsledkov sú zaznamenané v tabuľke číslo 3 a graficky na vizuálne porovnanie (graf č.1). graf č. 1 faktor negatívne city 4,5 4 3,5 3 2,5 hodnoty 2 1,5 1 Depresia Smútok Zmeny nálad Strach 0,5 0 Malígne ochor. Benígne ochor. spolu ochorenie Intenzita únavy a množstvo energie v prežívaní ochorenia v súvislosti s negatívnymi emóciami u malígnych a benígnych pacientiek V súvislosti s výskytom negatívnych emócií sa u pacientiek merala miera únavy v prežívaní ochorenia pacientiek a s ňou spojené množstvo energie s ohľadom na mieru závažnosti ochorenia, teda porovnaním tohto faktora u pacientiek s malígnym a benígnym ochorením. Porovnával sa u nich faktor z dotazníka- Energia, únava, ktorý obsahoval položky zamerané na problematiku miery únavy a množstva energie: P1- energia ; P5: únava; P11: strata energie, P14: nadmerná únava. 20

Tab č.4 Priemerné hodnoty odpovedí na položky faktora energia, únava u pacientiek s maligným (n=40) a benígnym ochorením (n=40), významnosť rozdielov podľa diagnózy (t-testy) p<0,050 malíg.och AM beníg.och AM spolu t p energia 2,55 2,25 2,4-2,340 0,036 únava 4,35 3,275 3,8125-3,104 0,002 strata energie 3,475 2,675 3,075-2,078 0,039 nadmerná únava 3,925 3,05 3,4875-2,246 0,027 AM- uvedené číselné hodnoty sú arit.preimery odpovedí na jednot.položky Porovnaním odpovedí na tieto položky u malígnych a benígnych pacientiek poukázalo na to, že pacientky vo všeobecnosti nemali energiu vykonávať činnosti, ktoré chceli vykonávať (t= -2,340, p=0,036), ale výrazná strata energie sa potvrdila v prežívaní malígnych pacientiek (t= -2,078, p=0,039). U malígnych pacientiek sa veľlmi výrazne ukázal rozdiel aj v položkách týkajúcich sa únavy (t= -3,104, p=0,002), nadmernej únavy, teda pacientky s malígnym ochorením pociťujú nadmerné množstvo únavy v porovnaní s benígnymi pacientkami (t= -2,246, p=0,027). Odpovede a rozdiely týchto položiek sú zobrazené v tabuľke č.4 a graficky znázornemé položky s dosiahnutými hodnotami v grafe č.2. graf č. 2 faktor energia, únava 5 4,5 4 3,5 3 2,5 2 1,5 1 0,5 0 malíg.och beníg.och spolu ochorenie 21 energia únava str.energie nadm.únava

Vzťah medzi prežívaním jednotlivých negatívnych emócií pacientiek so závažným ochorením (malígne aj benígne ochorenie) a pociťovaním únavy pacientiek Medzi ďalšiu oblasť výskumu bolo zameranie sa na zisťovanie prežívania negatívnych emócii v súvislosti s prežívaním únavy a množstva pociťovanej energie. Príslušnou metódou korelácie sa zisťovali vzťahy medzi jednotlivými položkami faktora Energia, únava a faktorom Negatívne emócie. Tab. č.6 Vzťah medzi faktorom negatívne emócie a položkami faktora energia, únava Faktor NEG.Emócie Položka r p Energia 0,132 0,244 Únava 0,24 0,032 Strata energie 0,372 0,001 Nadm.únava 0,342 0,002 signifikatná hodnota (p< 0,050), r-pearsonov koeficient Zistenia potvrdili hypotézy, ktoré boli výskumom stanovené. Významná korelácia sa zistila v predikcii vzťahu medzi prežívanými negatívnymi emóciami a pociťovanou nadmernou únavom (r=0,342, p=0,002) a stratou energie (r=0,372, p=0,001). Vzťah sa preukázal aj v prípade negatívnych emócii a únavy celkovej (r=0,24, p=0,032), a nepreukázal sa v prípade negatívnych emócií a pociťovanej energie (r=0,132, p=0,244), čo v konečnom dôsledku potvrdilo správnosť tvrdenia, že sa u pacientiek s ochorením nepredpokladá veľké množstvo fyzickej ani psychickej energie. Výsledky sú zobrazené v tabuľke č. 6. Rovnako sa zisťoval aj vzťah opačný, a to vzťah medzi položkami faktora energia, únava a medzi jednotlivými meranými negatívnymi emóciami vo výskume. 22

Tab. č.7 Vzťah medzi faktorom energia, únava a položkami faktora negatívne emócie Faktor ENE, ÚNAVA Položka r p Depresia 0,389 0,010 Smútok 0,285 0,010 Zmeny nálad 0,374 0,001 Strach 0,334 0,002 signifikatná hodnota (p< 0,050), Pearsonov koeficient Metódou korelácie sa aj v tomto prípade potvrdil vzťah medzi faktorom energie, únavy a prežívaním jednotlivých emócií a emocionálnych vzťahov: a tými boli depresia, smútok, zmeny nálad a strach. Najviac signifikantný vzťah sa preukázal medzi pociťovanou únavou pacientky a prežívaným strachom (r=0,334, p=0,002), a rovnako významný vzťah potvrdili výsledky aj medzi únavou a zmenami nálad pacientiek (r=0,374, p=0,001). Z týchto výsledkov vyplýva, že množstvo energie pacientiek a pociťovaná únava podporuje intenzitu prežívaných negatívnych emócii u malígnych a benígnych pacientiek výskumu. Výsledky sú zaznamenané v tabuľke č. 7. Demografické charakteristiky pacientiek- vek, dĺžka ochorenia a ich vzťah k prežívaniu negatívnych emócií a únavy pacientiek so závažným ochorením Demografická premenná- vek pacientiek Tento výskum bol zameraný aj na otázky vzťahu demografických údajov a jednotlivých prežívaných negatívnych emócií. Potenciálny vzťah prežívaných emócií a veku pacientiek bol zisťovaní na základe rozdelenia pacientiek do piatich vekových kategorií. U každej vekovej kategórie sa zaznamenala priemerná hodnota odpovedí zo všetkých položiek faktora negatívnych emócií a rovnako priemerná hodnota odpovedí položiek faktora energia, únava. 23

Tab. č.8 Vekové kategórie a prežívanie negatívnych emócií a pociťovanie únavy, významnosť rozdielov (dvojfaktorová analýza- F, p) F NEG F p F ENER F p 31-46 rokov 13,25 0,47 0,629 13,2 0,5 0,578 47-60 rokov 12,86 0,04 0,849 11,77 2,07 0,034 60-87 rokov 13,47 2,12 0,12 14,29 2,16 0,02 Výsledky zisťovania vplyvu veku na prežívanie negatívnych emócií počas ochorenia, tento vplyv nepreukázali. Vo všetkých vekových kategóriách sú negatívne emócie prežívané v nízkej ale v takmer rovnakej miere (F2=0,466, p=0,629, F3=0,036, p=0,849, F4=2,118, p=0,120). U pacientiek z vekovej kategórie (18-30 rokov) sa analýza vplyvu veku na prežívanie emócií pacientiek nedala štatisticky preukázať z hľadiska nízkeho zastúpenia pacientiek v tejto skupine. Výsledky tejto oblasti výskumu zisťovali aj vzťah medzi vekom pacientiek a úrovňou pociťovanej únavy a energie. Ani tu sa nepreukázal významný vplyv medzi vekom pacientky, napriek tomu sa však preukázalo, že pacientky s najvyšším vekom v kategórii s rozmedzím 60-87 rokov prežívajú vzhľadom na svoj vek najväčšiu únavu (F=2,16, p=0,02) kým skupina pacientiek s vekom v kategórií s rozmedzím 47 60 rokov prežívajú únavu v najnižšej miere zo všetkých vekových kategórií (F=2,07, p=0,034). Všetky výsledky prežívania negatívnych emócií a pociťovania únavy vzhľadom na ich vek sú zaznamenané v tabuľke č. 8 a graficky znázornené v grafe č.3. 24

graf č.3 Vek pacientiek hodnoty 16,00 14,00 12,00 10,00 8,00 6,00 4,00 2,00 0,00 18-30 31-46 47-60 60-87 Celá skup. veková kategória Priemerné hodnoty F NEG Priemerné hodnoty F ENER Demografická premnná dĺžka liečby ochorenia pacientiek Z demografických charakteristík bola pre tento výskum do vzťahu s prežívaním negatívnych emócií vybraná aj dĺžka ochorenia, u ktorej sme predpokladali jej vplyv na intenzitu prežívania emócií a na mieru pociťovanej únavy v celkovej skupine pacientiek so závažným ochorením. Analýza výsledkov nepotvrdila vzťah medzi demografickou premennov pacientiek, a to dĺžkou liečby ochorenia a prežívaním negatívnych emócií, rovnako nemá vplyv ani na intenzitu pociťovanej únavy u týchto pacientiek. Dĺžka liečby sa teda ako premenná, ktorá oplyvňuje intenzitu a úroveň meraných položiek z faktorov negatívne emócie ( r= -0,046, p=0,709 depresia, r= -0,042, p=0,717 smútok, r= -0,155, p=0,198 zmeny nálad, r= -0,231, p=0,582 strach) a faktor energia, únava nepotvrdila ( r= 0,123, p=0,310 energia, r= 0,223, p=0,064 únava, r= 0,190, p=0,114 strata energie, r= 0,071, p=0,555 nadmerná únava). 25

4. Diskusia Výsledky tohto výskumu poukázali na výskyt jednotlivých negatívnych emócií ako u malígnych pacientiek, tak aj u pacientiek s benígnym ochorením. Pravdepodobnejší výskyt a zvýšená intenzita prežívania emocionálneho stavu depresie a zmien nálad bola zaznamenaná u skupiny pacientiek s malígnym ochorením. Výskyt a prežívanie emócií strachu a smútku sa ako pravdepodobnejší potvrdil u skupiny pacientiek s benígnym ochorením. Táto rozdielnosť spočívajúca v častejšom výskyte emocionálnych stavov depresie a zmien nálad u malígnych pacientiek je pravdepodobne podmienená vyššou mierou závažnosti ochorenia, ale aj dlhšiu dobu adaptability na skutočnosť samotnej existenie ochorenia v ich živote. Z tohto dôvodu sa často stáva, že menej komplexné emócie strachu a smútku sa vyskytujú v prežívaní pacientiek s malígnym ochorením, ale už vo forme dlhodobejších emocionálnych stavov, akými sú depresia a zmeny nálad. Táto miera závažnosti ochorenia má pravdepodobne aj vplyv na zvýšenú stratu energiu a pociťovanie únavy u malígnych pacientiek, ktoré sa u pacientiek v priebehu štúdii namerali. Jedným z možných dôvodov tohto deficitu energie môže byť aj fakt, že pacientky s malígnym ochorením sa musia vyrovnávať so svojou diagnózou a potrebujú veľa energie na zdĺhavý a vyčerpávajúci priebeh ochorenia. U pacientiek s benígnym ochorením bol zaznamenaný naopak častejší výskyt smútku a v nižšej miere strachu, ktorý je spôsobený pravdepodobne náhlym, ale aj krátkodobejším priebehom ochorenia, pri ktorom však pociťujú veľkú starosť o svoju absenciu v domácnosti a práci. Samotné prežívanie negatívnych emócií ochorenia, ako aj ich intenzita sú dané aj kultúrne, z pohľadu rôzneho životného štýlu a príjmania životných zmien pacientiek.v rámci výskumu sa faktor veku a dĺžky liečby ochorenia ako premenná ovplyvňujúca prežívanie negatívnych emócií nepotvrdili. Tieto výsledky môžu byť podmienené skutočnosťou, že pre pacientky je najviac rozhodujúcou fázou ochorenia samotné prijatie ochorenia v jej začiatku, a ten je sám o sebe charakterizovaný prežívaním negatívnych emócií, teda b závislosti od dĺžky ochorenia sa ich výskyt nemení. Rovnako je pravdepodobné na základe výsledko tvrdenie, že pacientky rôznych vekových kategórií prežívajú negatívne emócie a únavu takmer rovnako, s malou odchýlkou kategórie najstarších pacientiek (60-87rokov), ktoré pociťujú väčšiu únavu už zo samotného pôsobenia vyššieho veku. 26

5. Návrh V rámci štúdie sa dôležitosť nepripisuje len samotným výsledkom výskumu, ale aj praktickému využitiu týchto výsledkov pre všetkých ľudí, ktorých sa tématika závažných ochorení nejakým spôsobom dotýka. Do tejto skupiny patria samotné pacientky so závažným ochorením, alebo ošetrujúci lekári, no i samotná rodina pacientiek. Táto štúdia sa snažila obohatiť všetky vyššie spomenuté skupiny o poznatky týkajúce sa emocionálneho prežívania negatívnych emócií a únavy v priebehu, ale aj po skončení malígneho a benígneho ochorenia. Práca vychádzala z predpokladu, že je dôležité objasniť si aj psychologickú stránku ochorenia, priblížiť si zároveň, ktoré z negatívnych emócií sprevádzajú prežívanie pacientiek a ovplyvňujú ich reakcie a správanie sa voči sebe a okoliu. Potvrdenie výskytu týchto emócií v prežívaní pacientiek môže pomôcť pochopiť cítenie a správanie pacientiek ich okoliu, napríklad aj pochopiť, prečo sa pacientky počas ochorenia citovo izolujú, vyhľadávajú samotu, alebo pociťujú strach zveriť sa okoliu so svojím ochorením. Táto štúdia je preto venovaná predovšetkým pacientkam z dôvodu porozumenia, že sa tieto emócie v ich prežívaní vyskytujú, že je dôležité tieto emócie prijať, a nie je hanba vyhľadať pomoc pri ich zvádaní. V neposlednom rade im ponúka priamy dôkaz o tom, že tieto emócie pôsobia ako zdroj značnej straty ich energie, a s tým spojenú pociťovanú nadmernú únavu 6. Záver Na základe výsledkov tohoto výskumu sa dá konštatovať, že negatívne emócie sa v subjektívnom prežívaní vyskytujú ako u pacientiek s malígnym ochorením, tak aj u pacientiek s benígnym ochorením. Porovnaním výsledkov zaznamenaných u obidvoch typov ochorení sa zistilo, že emócionálne stavy ako depresia a zmeny nálad sa budú pravdepodobnejšie vyskytovať v prežívaní ochorenia u malígnych pacientiek. Výskum však nepotvrdil pravdepodobnejší výskyt všetkých jednotlivých emócií u malígnych pacientiek, pretože sa pomocou výsledkov zaznamenalo, že pacientky s benígnym ochorením pociťujú strach a smútok vo väčššej miere, teda vyskytuje sa u nich častejšie v prežívaní ako u malígnych pacientiek. Na základe výsledkov týkajúcich sa množstva energie a pociťovanej únavy sa potvrdila hypotéza, zaznamenalo sa prežívanie nadmerného množstva únavy a zvýšenej straty energie u malígnych pacientiek. Samotný výskum, ale nepotvrdil vplyv veku a dĺžky liečby ochorenia pacientiek na prežívanie emócií a únavy pacientiek u oboch skupín závažných ochorení. 27

7. Literatúra 1. ALLEN, C.(2002): Cancer Confusion. IN: Psychology Today, 10, 20-24 2. CARVER, CH. S., et al.(2006): Quality of life among long- term survivors of breast cancer: Differents types of antecedents predict different classes of outcomes. IN: Psycho- oncology, 15, 749-758 3.CURTIS, E., B., et. al. (1991): Common symptoms in patients with advanced cancer.in: J Palliat Care.;7:25-29. 4. DAHLKE, R.(1998): Nemoc jako řeč duše, Praha: Pragma, ISBN 80-7205-632-8 5. DEGORATIS, L. R.(1979): Negative emotions and cancer survival. IN: Science News, 10, 245 6. DIETZ, A., et al. (1997): Body Size and risk of breast cancer. IN: American Journal of Epidemiology,145 (11), 1011-1019 7. DŽUKA, J. (2005): Motivácia a emócie človeka, Prešov FF PU: Prešov, ISBN 80-8068-324-7 8. FOX, B. H.(1995): The role of Psychological Factors in Cancer Incidence and Prognosis. IN: Oncology, 9, 3, 32-33 9. GLASER, JANICE K., KIECOLT (2002): Emotions, Morbidity, And Mortality: New Perspectives from Psychoneuroimmunology. IN: Annual Review of Psychology, 53, 83-85 10. HNILICA, K.(2002): Kvalita života onkologických pacientů. IN: Československá Psychologie, 46, 1, 22-34 11. HOLLAND, J. C., et al. (1998): Psycho-oncology, Oxford: Oxford University Press, ISBN 0-19-510614-8 12. HRABICA, M.(1997): Co nám tělo říka aneb po stopách nemocí, Zlín, ISBN 80-902322-0-5 13. JIMENEZ, J. (2008): Mood, Adjustment Disorders Are Common Among Cancer Patients IN. Pulmory Reviews, Vol. 13, 1, 30 14. KONDÁŠ, O. (1980): Klinická psychologie, Osveta 15. KŘIVOHLAVÝ, J.(2002): Psychologie nemocí, Praha: Grada, ISBN 80024701790 16..KUIEJER, R. D., BUUNK, B. P., YBEMA, J. F., WOBBES T.(2002): The relation between perceived inequity, marital satisfaction and emotions among couples facing cancer. IN: The British Journal of Social Psychology / The British Psychological Society, 41, 39-56 17.LINDA, E., GARLAND, S.N. (2005): Impact of Mindfulness-Based Stress Reduction (MBSR) on Sleep, Mood, Stress and Fatigue Symptoms in Cancer Outpatients.IN: International Journal of Behavioral Medicine, Vol. 12, No. 4, 278 288 18. NEWELL, S., et al.(1998): How well do medical oncologistse perceptions reflect their patientse reported physical and psychological problems?.in: Cancer, 83, 1640-1651 28