Prehľadné články. Emília Kaiserová 1, Eva Bubánska 2, Irina Oravkinová, Terézia Stančoková 2, Zuzana Šubová 1, Lukáš Plank 4

Transcription

1 INCIDENCIA A KURABILITA NÁDOROV V DETSKOM VEKU V SLOVENSKEJ REPUBLIKE Emília Kaiserová 1, Eva Bubánska 2, Irina Oravkinová, Terézia Stančoková 2, Zuzana Šubová 1, Lukáš Plank 4 1 Detská onkologická klinika LF UK a DFNsP, Bratislava 2 Detské onkologické oddelenie DFNsP, Banská Bystrica 3 Oddelenie detskej onkológie a hematológie DFNsP, Košice 4 Ústav patologickej anatómie JLF UK a MFN, Martin Incidencia nádorových chorôb u detí v Slovenskej republike kolísala v rokoch v rozmedzí 115,2 143 na 1 milión 0 14-ročných a na 1 milión ročných. Mierne stúpajúci trend sa ukázal len v druhej skupine chorých. Najčastejšie malignity u detí sú akútne lymfoblastové leukémie a nádory centrálneho nervového systému. Do 5. roku života sú okrem nich typické embryonálne nádory (neuroblastóm, Wilmsov nádor, retinoblastóm). Po 10. roku života stúpa incidencia Hodgkinovho lymfómu, osteosarkómov a karcinómov. Liečba chorých s malignitami do 18. roka života je centralizovaná v troch detských onkologických centrách. Prežívanie sa v ostatných 10 rokoch významne zlepšilo. Celkové 4-ročné prežívanie (OS) z rokov je 76 % v porovnaní so 63 %-ným 5-ročným prežívaním z rokov OS viac ako 75 % sa dosiahol pri akútnej lymfoblastovej leukémii, nehodgkinovom a Hodgkinovom lymfóme, retinoblastóme, Wilmsovom nádore, nádoroch zo zárodkových buniek a sarkómoch mäkkých tkanív. Najhoršie prežívanie bolo pri akútnej nelymfoblastovej leukémii (56 %) a nádoroch pečene (41 %). Kľúčové slová: nádorové choroby u detí, incidencia, prežívanie, výsledky liečby. Kľúčové slová MeSH: nádory dieťa; incidencia; prežívanie; výsledok liečby; Slovensko. Incidence and Curability of Tumors in Childhood in Slovakia Annual incidence of cancer in Slovak Republic for children 0 14 years old in was 115,2 143 per million and for adolescents years old per million, in which mild increase was observed. Most often malignancies in children have been acute lymphoblastic leukemia and tumors of central nervous system. For children 0 4 years old have been characteristic also embryonal tumors (neuroblastoma, Wilms tumor, retinoblastoma). In older than 10 years incidence of Hodgkins lymphoma, osteosarcoma and carcinomas has been increasing. All children and adolescents 0 18 years have been treated exclusively in the last 10 years in three pediatric oncological centers. The survival significantly improved in last 10 years. Overall 4-years survival has been 76 % in years in comparison with 5-years survival 63 % in More than 75 % survival was achieved in acute lymphoblastic leukemia, Hodgkins and non-hodgkins lymphomas, retinoblastoma, Wilms tumor, germinal cell tumors and soft-tissue sarcomas. The worst survival was observed in acute non-lymphoblastic leukemia (56 %) and liver tumors (41 %). Key words: malignancies in children, incidence, survival, treatment results. Key words MeSH: neoplasms child; incidence; survival; treatment outcome; Slovakia. Onkológia (Bratisl.), 2006, roč. 1 (3): Nádorové ochorenia u detí sú zriedkavé, tvoria len 1 % malignít v celej populácii. Aj medzi všetkými ochoreniami detského veku predstavujú len asi 1 2 %. Napriek výraznému zlepšeniu prognózy v ostatných rokoch ostávajú v rozvinutých krajinách druhou najčastejšou príčinou smrti u detí do 15. roku života (1, 2, 3). V USA bolo 5-ročné prežívanie 0 14-ročných detí s malignitami 28 % v 60. rokoch 20. storočia a zlepšilo sa na viac ako 75 % koncom 90. rokov. Najdramatickejšie bolo zlepšenie prežívania pri akútnej lymfoblastovej leukémii (ALL), keď sa spred 40 rokov prakticky neliečiteľná choroba v súčasnosti v rozvinutých krajinách podarí vyliečiť vo viac ako 80 % prípadov. To isté platí pre nehodgkinove lymfómy (NHL), Wilmsove nádory a niektoré ďalšie malignity detského veku s prežívaním až viac ako 90 %. Rovnaké zlepšenie prežívania v Európe nastupovalo o niečo pomalšie, ale v súčasnosti sú výsledky v západnej a severnej Európe rovnaké ako v USA, kým v krajinách východnej Európy sú výsledky o niečo horšie. Potvrdzujú to štúdie EUROCARE-2 a 3, organizované Európskou úniou. Štúdia EUROCARE-2 vyhodnotila prežívanie u detí vo veku 0 14 rokov zo 17 európskych krajín s malignitou zistenou v rokoch , na základe údajov z 34 onkologických registrov. Štúdia EUROCARE-3 analyzovala prežívanie u detí z 20 európskych krajín s diagnózou malignity v rokoch , s údajmi zo 45 onkologických registrov (4, 5). Prvá štúdia ukázala najlepšie 5-ročné prežívanie v severských krajinách 75 %, v západoeurópskych %, ale vo východoeurópskych (reprezentovaných Estónskom, Slovenskom, Slovinskom a Poľskom) len 55 %, pričom Slovenská republika mala takmer všetky porovnávané ukazovatele horšie ako európsky priemer (4, 6). V druhej štúdii sa zistila tendencia k zlepšovaniu prežívania takmer pri všetkých detských malignitách. V krajinách východnej Európy (Estónsko, ČR, SR, Slovinsko, Poľsko) ostáva však stále nižšie (45 66 %) ako v krajinách západnej a severnej Európy (71 81 %), pričom Slovensko so 63 % bolo na predposlednom mieste medzi hodnotenými krajinami (5). Vo väčšine európskych krajín sa detská onkológia organizovala na národnej úrovni v 70. rokoch 20. storočia, ale v niektorých krajinách až v 90. rokoch (3). V Slovenskej republike bola starostlivosť o deti s malignitami do roku 1992 centralizovaná len čiastočne. Okrem troch väčších špecializovaných oddelení v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach sa pacienti liečili aj na niektorých menších detských oddeleniach. Prvé detské onkocentrum na Slovensku vzniklo pri Detskom oddelení KÚNZ v Banskej Bystrici už v roku Od roku 1992 sa starostlivosť o onkologických pacientov od narodenia do 18. roku života centralizovala do 3 detských onkologických cen- 180

2 Graf 1. Porovnanie vývoja incidencie nádorov v skupine 0 14-ročných a ročných v Slovenskej republike v r (počet nových nádorov na 1 milión populácie za rok) roční roční Lineárny (0 14-ročný) Lineárny (15 19-roční) tier v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach. Pacienti po 18. roku a pravdepodobne aj časť chorých pred 18. rokom života sa liečia na onkologických oddeleniach pre dospelých. Zvýšil sa počet lekárov so špecializáciou v detskej onkológii. Všetky tri detské onkologické centrá používajú rovnaké spôsoby liečby podľa protokolov európskych a amerických skupín a postupne sa zapájajú do medzinárodných štúdií. Podľa každoročnej publikácie Národného onkologického registra (NOR) Incidencia zhubných nádorov v Slovenskej republike bola v rokoch v Slovenskej republike priemerná ročná incidencia malignít 122,2 a v rokoch bola 125,6 na 1 milión detí do 15. roka života. Najvyššia bola do 5. roka života (167 na 1 milión), u chlapcov 1,2-krát vyššia ako u dievčat. Incidencia v rokoch kolísala v rozmedzí 115,2 143 na 1 milión 0 14-ročných a stúpala na na l milión ročných. Incidencia zhubných nádorov u detí sa mierne zvýšila medzi desaťročiami a 1980 Tabuľka 1. Noví pacienti v detských onkocentrách SR v r Rok Bratislava B. Bystrica Košice Spolu Spolu: 665 chlapci: 361 dievčatá: 304 Vek: mes., priem. 107,1 mes., medián 107 mes. Tabuľka 2. Incidencia malignít v detských onkologických centrách SR podľa diagnóz v r Diagnóza Spolu chlapci dievčatá vek (mes.) medián Akútna lymfoblastová leukémia (ALL) Akútna myeloblastová leukémia (AML) ,7 Chr. myelocytová leukémia/ (CML) myelodysplastický syndróm (MDS) Nádory CNS (1 SM) ,5 217,5 114 Hodgkinov lymfóm (HD) ,5 168 Non-hodgkinovský lymfóm (NHL) Sarkómy kostí (1 SM) (SAK) Nádory zo zárodkových buniek (GCT) ,5 71,2 Wilmsov nádor (WT) ,5 Sarkómy mäkkých tkanív (SMT) Neuroblastóm (1 SM) (NBL) ,5 20,5 Histiocytóza z Langerhansových buniek (LCH) ,5 115 Nádory pečene (TUP) ,5 91,5 Retinoblastóm (RBL) Iné malignity SM = sekundárna malignita 1989, ale graf 1 ukazuje stabilnú incidenciu v období u 0 14-ročných, zatiaľ čo u ročných je trend k miernemu zvyšovaniu (7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15). Pretože oficiálne používaná ICD klasifikácia nádorov nezohľadňuje špecifiká nádorov detského veku, od r majú detské onkocentrá aj spoločnú štatistiku novo diagnostikovaných ochorení, priebehu a výsledkov liečby. Súbor a metódy V tejto práci sme vyhodnotili počet jednotlivých novo zistených ochorení podľa štatistiky detských onkocentier v rokoch a výsledky liečby k (v neskoršom období nie sú centrálne overené údaje od niektorých pacientov, preto uvádzame výsledky k tomuto dátumu). V liečbe sa používali protokoly medzinárodnej organizácie pre detskú onkológiu (SIOP), americkej Pediatric oncology group (POG) a pre hematologické malignity protokoly medzinárodnej skupiny BFM (I-BFM). Názvy protokolov sú uvedené pri výsledkoch liečby. Protokoly sme používali so súhlasom vedenia príslušnej štúdie buď ako účastníci štúdie (akútna lymfoblastická leukémia, hepatoblastómy, Wilmsove nádory, nádory chorioidového plexu) alebo ako pozorovatelia. Pravdepodobnosť 4-ročného celkového prežívania (OS) a event free survival (EFS) sme hodnotili podľa Kaplana a Meiera. Výsledky V detských onkologických centrách sme počas 4 rokov ( ) hospitalizovali 665 chorých s novo zisteným zhubným nádorovým ochorením (priemerne 166 za rok). Pomer chlapcov a dievčat (1,2) je rovnaký ako v údajoch z NOR (tabuľka 1). Incidencia malignít podľa diagnóz je uvedená v tabuľke 2 a na grafe 2. Najčastejšie boli hematologické malignity (spolu 26 %), pričom akútna lymfoblastová leukémia (ALL) tvorila 20 % zo všetkých malignít. Na druhom mieste sú nádory centrálneho nervového systému (CNS) (24 %), ktoré sú zároveň najčastejším solídnym zhubným nádorom u detí. Spolu 16 % tvorili malígne lymfómy (10 % Hodgkinov /HD/ Graf 2. Zastúpenie malignít u detí a mladistvých v SR, liečených v detských onkocentrách v rokoch Incidencia malignít u detí v SR v r % 2% 1% 2% 3% 8% 6% 10% 20% 1% 24% A L L AML CML/MDS C N S HD NHL S A K G C T W T S M T NBL LCH T U P R B L I n é 3 / 2006 onkológia / 181

3 Tabuľka 3. Výsledky liečby u 665 onkologických pacientov. Výsledky N % KR/VGPR/PR 453 / 67 / 46 85,1 NR/progresia 25 3,8 Relaps po 1. remisii ,4 Exitus 36 5,4 Relaps a progresia spolu ,2 Stav pacientov k kontinuálna KR/VGPR ,0 2. KR/VGPR/PR 45 6,8 SD/3. KR 9 1,4 Progresia/recidíva 10 1,5 Exitus ,2 LFU 18 2,7 4-ročný OS 0,76 4-ročný EFS 0,66 KR = kompletná remisia, VGPR = veľmi dobrá parciálna remisia, PR = parciálna remisia, NR = non-responder, SD = stabilná choroba. Graf 3. Príčiny smrti u 128 onkologických pacientov. infekcia 37% Graf 4. 4-ročné prežívanie detí s malignitami v Slovenskej republike, diagnostikovanými v r k (OS 0,76, EFS 0,66). toxicita 4% komplikácie vindukcii progresia 54% a 6 % nehodgkinov lymfóm /NHL/) a 8 % sarkómy kostí (SAK). Ostatné nádory tvorili po 5 % a menej. Najmladší boli pacienti s typickými nádormi včasného detského veku (retinoblastóm /RBL/, neuroblastóm /NBL/, Wilmsov nádor a ALL), pri ktorých bol medián veku v čase diagnózy mesiacov. Typickými nádormi staršieho detského veku a mladistvých boli Hodgkinov lymfóm, sarkómy kostí (najmä osteosarkóm) a začali sa vyskytovať karcinómy, zaradené do skupiny iných malignít (medián veku mesiacov). Po určení diagnózy (vrátane histologickej), štádia a rizikovej skupiny ochorenia sa pacienti liečili podľa protokolov pre jednotlivé diagnostické skupiny. Základom liečby hematologických malignít bola chemoterapia, vo vysoko rizikových skupinách aj vysoko dávkovaná, s následnou transplantáciou kmeňových krvotvorných buniek (TKB). Operabilné solídne nádory sa iniciálne radikálne odstránili. V ostatných prípadoch sa urobila biopsia a podľa morfologického nálezu sa podávala chemoterapia. Podľa odpovede na liečbu sa neskôr indikovala odložená operácia alebo second-look operácia. Chemoterapia sa pre dobrú účinnosť pri detských nádoroch použila takmer pri všetkých solídnych nádoroch (s výnimkou niektorých radikálne odstránených nádorov v štádiu I), v indikovaných prípadoch aj ako vysoko dávkovaná s následnou autológnou TKB. Rádioterapia sa pre závažné účinky na rastúce tkanivá detského organizmu používala len v indikáciách presne určených v protokoloch. Primárnou liečbou sa dosiahla kompletná remisia (KR) v 68 % pacientov a kompletná, veľmi dobrá parciálna (VGPR) a parciálna remisia (PR) spolu v 85 %. Bez odpovede na liečbu ostalo 3,8 % chorých a v 18 % vznikla po 1. remisii ochorenia recidíva. Počas primárnej liečby zomrelo 5,4 % chorých. Pri vyhodnotení bolo v kontinuálnej remisii 68 % chorých a zomrelo 19 %. Zo sledovania sa stratilo (LFU) 2,7 % (tabuľka 3). Najčastejšou príčinou smrti bola progresia ochorenia (54 %) a infekcie (37 %) (graf 3). Najvyšší podiel úmrtí bol v skupine sarkómov kostí (SAK) (43 % z diagnostikovaných SAK) a nádorov pečene (45 % chorých s touto diagnózou). Pri leukémiách, NHL, nádoroch CNS a neuroblastómoch (NBL) zomrelo % chorých. Pri leukémiách a NHL bola príčinou polovice úmrtí infekcia. Celkové 4-ročné prežívanie (OS) bolo 0,76, EFS 0,66 (tabuľka 3, graf 4). Grafy 5 16 ukazujú OS a EFS v jednotlivých diagnostických skupinách. Pacienti s ALL a NHL sa liečia podľa podobných protokolov skupiny BFM a aj pravdepodobnosť 4-ročného prežívania je podobná 0,76 a 0,78. Neuspokojivo nízke je prežívanie chorých s akútnou myeloblastovou leukémiou (AML) len 0,56, a je spôsobené aj vysokou úmrtnosťou na infekčné komplikácie pri agresívnej chemoterapii, aj zlyhaním liečby. Výborné prežívanie je pri Hodgkinovom lymfóme, ktoré v tomto súbore dosahuje OS 0,95. Grafy prežívania pri solídnych nádoroch sú usporiadané podľa úspešnosti liečby. Pri liečbe retinoblastómu sa pozorujú opakované recidívy (EFS len 0,26), ale rôzne spôsoby liečby dovoľujú opakované dosiahnutie kompletnej remisie a v tomto súbore žijú všetci pacienti. Dobré výsledky sa dosahujú aj pri liečbe Wilmsovho nádoru (4-ročný OS 0,91) a nádorov zo zárodkových buniek (OS 0,85). Horšia prognóza je pri sarkómoch mäkkých tkanív (OS 0,77), najmä v parameningovej lokalizácii a pri neuroblastómoch (OS 0,74). Zlú prognózu pri NBL mala skupina detí starších ako 1 rok, v 3. a 4. štádiu ochorenia, s amplifikáciou n-myc. Nádory CNS tvorili heterogénnu skupinu s OS 0,71. Prognóza je lepšia pri kompletne odstránených nádoroch, ale veľmi nízke a krátkodobé je prežívanie u chorých s neoperovateľnými nádormi kmeňa. Neuspokojivé výsledky sú pri sarkómoch kostí (OS 0,69), ktoré sa často diagnostikujú vo veľmi pokročilom lokálnom štádiu a so vzdialenými metastázami. Zlé prežívanie pri nádoroch pečene (OS 0,41) sa tiež dá pripísať pokročilosti nádoru v čase diagnózy a nemožnosti radikálnej resekcie, najmä pri hepatocelulárnych karcinómoch. Diskusia Významné zlepšenie prežívania detí a mladistvých s nádorovými chorobami na súčasných % v rozvinutých krajinách patrí medzi naj- 182

4 Graf 5. 4-ročné prežívanie 129 detí s ALL, liečených podľa protokolov ALL BFM 95 a ALL IC 2002 (OS 0,76, EFS 0,72). Graf 9. 4-ročné prežívanie 9 detí s retinoblastómom, liečených podľa protokolu CHP 582 (OS 1,0, EFS 0,26). 0,0 12,5 25,0 37,5 50,0 Graf 6. 4-ročné prežívanie 32 detí s AML, liečených podľa protokolu AML BFM 98 (OS 0,56, EFS 0,57). Graf ročné prežívanie 31 detí s Wilmsovým nádorom, liečených podľa protokolu SIOP 9301 (OS 0,91, EFS 0,67). Graf 7. 4-ročné prežívanie 37 detí s NHL, liečených podľa protokolov NHL BFM 95 a ALCL 99 (OS 0,78, EFS 0,74). Graf ročné prežívanie 36 detí s nádormi zo zárodkových buniek, liečených podľa protokolov POG (OS 0,85, EFS 0,69). Graf 8. 4-ročné prežívanie 68 detí s Hodgkinovým lymfómom, liečených podľa protokolov POG 9425 a 9426 (OS 0,95, EFS 0,81). Graf ročné prežívanie 34 detí so sarkómami mäkkých tkanív, liečených podľa protokolov SIOP MMT 95 a 98 (OS 0,77, EFS 0,51). 3 / 2006 onkológia / 183

5 Graf ročné prežívanie 22 detí s neuroblastómom, liečených podľa protokolov POG a ESIOP HR NBL-1 (OS 0,74, EFS 0,67) Graf ročné prežívanie 56 detí so sarkómami kostí, liečených podľa protokolov COSS 96, POG/CCG a EUROEWING 99 (OS 0,69, EFS 0,60). Graf ročné prežívanie 152 detí s nádormi CNS, liečených podľa protokolov CCG/POG a SIOP (OS 0,71, EFS 0,61). Graf ročné prežívanie 11 detí s nádormi pečene, liečených podľa protokolu SIOPEL 3 (OS 0,41, EFS 0,31). Tabuľka 4. Vývoj prežívania detí a mladistvých do 18. roku života s nádorovými chorobami (%) v Slovenskej republike a porovnanie s Českou republikou. Diagnóza EUROCARE-2 Slovensko Detské onkologické oddelenie, Bratislava Slovenská republika Klinika detskej onkológie, Praha Roky ( ) ( ) ( ) ( ) Celkové prežívanie 5 rokov 10 rokov 4 roky 7 rokov všetci ALL AML Hodgkinov lymfóm NHL Nádory CNS Gliómy/astrocytómy 64 Neuroblastóm <1 rok Retinoblastóm Wilmsov nádor Hepatoblastóm Hepatocelulárny Ca Nádory zo zárodkových buniek Osteosarkóm Ewingov sarkóm Rabdomyosarkóm 77 (všetky SMT) 64 (všetky SMT) Iné špecifikované sarkómy mäkkých tkanív (SMT) 52 dramatickejšie úspechy medicíny v ostatných 50- tych rokoch. Medzi početné faktory, ktoré sa na tomto úspechu podieľajú, patrí lepšie pochopenie biologickej podstaty chorôb na všetkých úrovniach, zlepšená diagnostika, vývoj nových liečebných postupov, predovšetkým viacliekové chemoterapeutické režimy, nové metódy rádioterapie, vhodné zaradenie chirurgických postupov. Pri agresivite súčasnej liečby je dôležitá primeraná podporná liečba a dobré skúsenosti pracovísk, kde sa pacienti liečia. Pre zriedkavosť týchto chorôb u detí je dôležitá centralizácia starostlivosti a medzinárodná spolupráca pracovísk. Významná je účasť v prebiehajúcich klinických štúdiách, ktoré prísne určujú pravidlá liečby. Najmä u adolescentov je dokázané, že ich liečba v pediatrických onkologických centrách podľa klinických štúdií dosahuje významne lepšie výsledky ako individuálna liečba mimo centier (16). Prvá kooperatívna skupina na liečbu detskej leukémie vznikla v USA v r a pre solídne nádory v r V Európe vznikla medzinárodná spoločnosť pre detskú onkológiu (SIOP) až v r (17). Okrem tejto však vznikali aj ďalšie menšie medzinárodné kooperatívne skupiny, ktoré významne ovplyvnili vývoj a úspechy liečby v európskych krajinách. V Slovenskej republike vznikol prvý protokol na liečbu akútnej lymfoblastovej leukémie u detí v r (protokol 0171, vypracovaný autormi Černý, 184

6 Tabuľka 5. Porovnanie 5-ročného prežívania v % u detí s malignitami vo veku 0 14 rokov podľa štúdií EUROCARE-2 a EUROCARE-3 a SEER (USA) (podľa 4, 5, 6, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30). EUROCARE-2, r , počet pacientov Koza, Čáp), ktorý sa používal na viacerých pracoviskách. Protokoly sa následne obnovovali podľa výsledkov liečby a podľa správ z literatúry a najmä zásluhou prof. MUDr. Čápa, DrSc. sa vypracovali protokoly aj pre ďalšie hematologické malignity. Na liečbu solídnych nádorov sa preberali len liečebné postupy z literatúry. Medzinárodná spolupráca bola obmedzená najmä na krajiny RVHP, špecialistov v detskej onkológii bolo málo, študijné pobyty v zahraničí sa nerealizovali a starostlivosť o detských onkologických pacientov bola okrem určitého sústredenia v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach roztrúsená na viaceré pracoviská. Logickým dôsledkom bolo, že v správe štúdie EUROCARE-2, zverejnenej v r o výsledkoch liečby detských malignít v rokoch v európskych krajinách, boli výsledky vo východoeurópskych krajinách (5-ročný OS 55 %) v porovnaní so severnou a západnou Európou najhoršie. Slovenská republika bola svojimi výsledkami medzi zúčastnenými krajinami vo viacerých hodnotených parametroch na predposlednom mieste za Estónskom (6, 18, 19). Ďalšia štúdia EUROCARE-3 (5) z rokov 1990 EUROCARE-3, r Počet pacientov Severná Európa Západná Európa Východná Európa Európsky priemer 71,8 Slovensko 63,1 Diagnóza Európsky priemer Slovensko USA ( ) Európsky priemer Východná Európa ALL ,9 CML ,6 47 AML , ,1 Hodgkinov lymfóm ,5 NHL ,1 Nádory CNS (0 4 r.) 73 56,5 70 (10 14 r.) PNET Gliómy/astrocytómy (Slov.) Neuroblastóm ,6 0 <1 rok Retinoblastóm Wilmsov nádor 78, ,1 Hepatoblastóm Hepatocelulárny Ca Nádory zo zárodkových buniek ováriové 99 testikulárne Osteosarkóm Ewingov sarkóm Rabdomyosarkóm (Slov.) Iné špecifikované MMT ukázala zlepšenie výsledkov v prežívaní vo všetkých krajinách, vrátane Slovenska, ale celkovým 5-ročným prežívaním 63,1 % v porovnaní s európskym priemerom 71,8 % sme ostali na predposlednom mieste. Tri detské onkologické centrá, v ktorých sa od roku 1992 sústreďuje starostlivosť o všetkých onkologických pacientov do zavŕšenia 18. roku života, prevzali postupne počas 14 rokov viac ako 50 nových medzinárodných protokolov na liečbu jednotlivých malignít. Práca s protokolmi neznamená automatické rapídne zlepšenie výsledkov liečby, pretože vyžaduje skúsenosti s dostatočným počtom chorých, zabezpečenie vhodnej a kvalitnej podpornej liečby na predchádzanie smrteľných komplikácií, dostatok erudovaného zdravotníckeho personálu a zabezpečenie finančných zdrojov. Detské onkologické oddelenie v Bratislave, ktoré vzniklo v roku 1992, vyhodnotilo 10-ročné prežívanie u 876 chorých, prijatých v rokoch Celkové prežívanie 65 % ako aj výsledky pri jednotlivých diagnózach boli lepšie (nepublikované údaje, tabuľka 4) ako výsledky Slovenska publikované v štúdii EUROCARE-2. Výsledky liečby v detských onkologických centrách z rokov uvedené v tejto práci sú vo všetkých ukazovateľoch lepšie ako výsledky východoeurópskych krajín uvedené v štúdii EUROCARE-3 (5) (tabuľky 4 a 5). Možno očakávať, že pri hodnotení v roku 2005 a 2006 budú o niečo horšie, pretože u časti chorých vznikli po roku 2004 recidívy a malá časť chorých zomrela, ale väčšina výsledkov by nemala byť významne horšia, ako bol uvedený európsky priemer. S výnimkou nádorov pečene sa výsledky dajú porovnať aj s výsledkami 7-ročného prežívania chorých liečených na Klinike detskej onkológie v Prahe v rokoch (31, tabuľka 4). Záver Centralizácia liečby detských onkologických pacientov, zlepšená diagnostika a spolupráca zúčastnených pracovísk ako aj používanie novších liečebných metód a získavanie skúseností s nimi významne zlepšili výsledky liečby detí a adolescentov s nádorovými chorobami v Slovenskej republike. Pre pokračovanie tohto trendu je potrebné ďalšie zlepšenie spolupráce s odosielajúcimi pracoviskami (včasné a priame odosielanie chorých do centier detskej onkológie), stabilizácia a vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, ešte lepšia spolupráca s chirurgickými a inými spolupracujúcimi pracoviskami, zlepšenie organizácie v účasti na klinických štúdiách a dostatok finančných zdrojov na zabezpečenie protinádorovej aj podpornej liečby. doc. MUDr. Emília Kaiserová, CSc. Detská onkologická klinika DFNsP Limbová 1, Bratislava doo@dfnsp.sk Literatúra 1. Pizzo, PA, Poplack, DG. Principles and practice of pediatric oncology. 5th Ed., Lippincott Williams and Wilkins, Philadelphia, USA, 2006, 1780 s. 2. Kaiserová, E. Nádorové ochorenia v detskom veku. In: Kaušitz, J, Altaner, Č, a kol. Onkológia. Vyd. Veda, Bratislava, 2003, s Coebergh, JWW, Capocaccia, R, Gatta, G, Magnani, C, Stiller, CA. Childhood cancer survival in Europe, : The EU- ROCARE study. Eur. J. Cancer, 37, 2001, s Magnani, C, Gatta, G, Corazziari, I, Kramarova, E, Pastore, G, Viscomi, S, Stiller, C. Childhood malignancies in the EUROCARE study: the database and the methods of survival analysis. Eur. J. Cancer, 37, 2001, s Gatta, G, Corazziari, I, Magnani, C, Peris-Bonet, R, Roazzi, P, Stiller, C, and the EUROCARE working group: Childhood cancer survival in Europe. Annals Clin. Oncol., 14, Suppl. 5, 2003, s / 2006 onkológia / 185

7 6. Terracini, B, Coebergh, J W, Gatta, G, Magnani, C, Stiller, C, Verdecchia, A, Zappone, A. Childhood cancer survival in Europe: an overview. Eur. J. Cancer, 37, 2001, s Pleško, I, Obšitníková, A, Štefaňáková, D, a spol. Incidencia zhubných nádorov v Slovenskej republike Vyd. Bratislava: Národný onkologický ústav, Ústav experimentálnej onkológie SAV, Národný onkologický register SR, 1998, 178 s. 8. Pleško, I, Obšitníková, A., Štefaňáková, D, a spol. Incidencia zhubných nádorov v Slovenskej republike Vyd. Bratislava: Národný onkologický ústav, Ústav experimentálnej onkológie SAV, Národný onkologický register SR, 1999, 176 s. 9. Pleško, I, Obšitníková, A, Štefaňáková, D, a spol. Incidencia zhubných nádorov v Slovenskej republike Vyd. Bratislava: Národný onkologický ústav, Ústav experimentálnej onkológie SAV, Národný onkologický register SR, 1999, 178 s.10. Pleško, I, Obšitníková, A, Štefaňáková, D, a spol. Incidencia zhubných nádorov v Slovenskej republike Vyd. Bratislava: Národný onkologický ústav, Ústav experimentálnej onkológie SAV, Národný onkologický register SR, 2000, 201 s. 11. Pleško, I, Obšitníková, A, Štefaňáková, D, a spol. Incidencia zhubných nádorov v Slovenskej republike Vyd. Bratislava: Národný onkologický ústav, Ústav experimentálnej onkológie SAV, Národný onkologický register SR, 2001, 200 s. 12. Pleško, I, Obšitníková, A, Štefaňáková, D, a spol. Incidencia zhubných nádorov v Slovenskej republike Vyd. Bratislava: Národný onkologický ústav, Ústav experimentálnej onkológie SAV, Národný onkologický register SR, 2002, 198 s. 13. Pleško, I, Obšitníková, A, Štefaňáková, D, a spol. Incidencia zhubných nádorov v Slovenskej republike Vyd. Bratislava: Národný onkologický ústav, Ústav experimentálnej onkológie SAV, Národný onkologický register SR, 2003, 207 s. 14. Pleško, I, Obšitníková, A, Štefaňáková, D, a spol. Incidencia zhubných nádorov v Slovenskej republike Vyd. Bratislava: Národný onkologický ústav, Ústav experimentálnej onkológie SAV, Národný onkologický register SR, 2004, 208 s. 15. Pleško, I, Ondrušová, M, Štefaňáková, D, a spol. Incidencia zhubných nádorov v Slovenskej republike Vyd. Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky, Bratislava, 2005, 207 s. 16. Bleyer, WA. Cancer in older adolescents and young adults: Epidemiology, diagnosis, treatment, survival, and importance of clinical trials. Med. Pediatr. Oncol., 38, 2002, s Koutecký, J. Česká dětská onkologie jak jsem ji prožíval. Klin. Onkol, Suppl. 2003, s Levi, F, La Vecchia, C, Negri, E, Lucchini, F. Childhood cancer mortality in Europe, Eur. J. Cancer, 37, 2001, s Berrino, F, Gatta, G, Sant, M, Capocaccia, R. EUROCARE study survival of cancer patients in Europe: aims, current status, strengths and weaknesses. Eur. J. Cancer, 37, 2001, s Coebergh, J W, Pastore, G, Gatta, G, Corazziari, I, Kamps, W, and the EUROCARE working group: Variation in survival of European children with acute lymphoblastic leukaemia, diagnosed in : the EUROCARE study. Eur. J. Cancer, 37, 2001, s Gatta, G, Luksch, R, Coleman, MP, Corazziari, I, and the EUROCARE working group: Survival from acute non-lymphocytic leukaemia (ANLL) and chronic myeloid leukaemia (CML) in European children since 1978: a population-based study. Eur. J. Cancer, 37, 2001, s Pastore, G, Magnani, C, Verdecchia, A, Pession, A, Viscomi, S, Coebergh, JWW, and the EU- ROCARE working group: Survival of childhood lymphomas in Europe, : a report from the EUROCARE study. Eur. J. Cancer, 37, 2001, s Magnani, C, Aareleid, T, Viscomi, S, Pastore, G, Berrino, F, and the EUROCARE working group: Variation in survival of children with central nervous system malignancies diagnosed in Europe between 1978 and 1992: the EUROCARE study. Eur. J. Cancer, 37, 2001, s Spix, C, Aareleid, T, Stiller, C, Magnani, C, Kaatsch, P, Michaelis, J. Survival of children with neuroblastoma: time trends and regional differences in Europe, Eur. J. Cancer, 37, 2001, s Sant, M, Capocaccia, R, Badioni, V, and the EUROCARE working group: Survival for retinoblastoma in Europe. Eur. J. Cancer, 37, 2001, s Pleško, I, Kramárová, E, Stiller, CA, Coebergh, J W, Santaquilani, M, and the EUROCARE working group: Survival of children with Wilms tumour in Europe. Eur. J. Cancer, 37, 2001, s Moller, TR, Garwicz, S, Corazziari, I, Magnani, C. Survival of children with liver tumours in Europe Eur. J. Cancer, 37, 2001, s Kramárová, E, Mann, JR, Magnani, C, Corazziari, I, Berrino, F, and the EUROCARE working group: Survival of children with malignant germ cell, trophoblastic and other gonadal tumours in Europe. Eur. J. Cancer, 37, 2001, s Stiller, CA, Craft, AW, Corazziari, I, and the EUROCARE working group: Survival of children with bone sarcoma in Europe since 1978: results from the EUROCARE study.eur. J. Cancer, 37, 2001, s Stiller, CA, Stevens, MCG, Magnani, C, Corazziari, I, and the EUROCARE working group: Survival of children with soft-tissue sarcoma in Europe since 1978: results from the EUROCARE study. Eur. J. Cancer, 37, 2001, s Šmelhaus, V, Koutecký, J. Přehled pacientů Kliniky dětské onkologie FN v Motole a vývoj výsledků jejich léčby v letech Klin. Onkol, Suppl. 2003, s Jiří Beran, Jiří Havlík PNEUMOKOKOVÉ NÁKAZY a možnosti očkování proti nim Pneumokoky jsou mikroby, tvořící s mnoha dalšími v ústech i celém nosohltanu zdravých dětí i dospělých součást normálního bakteriálního společenství. Infekce způsobené pneumokoky patří mezi nejčastější bakteriální nákazy, které postihují člověka a právě proto, že zdraví je pro většinu lidí v hierarchii hodnot na prvním místě, je tato kniha určena nám všem, kteří o své zdraví pečují a chtějí poznat, jak přemoci tyto naše neviditelné nepřátele. Maxdorf, edícia Medica, 2006, ISBN: , s Jiří Hovorka, Tomáš Nežádal, Michal Bajaček EEG abnormita Klinická elektroencefalografie má velmi dlouhou historii a je v současné době nejrozšířenější sofistikovanou pomocnou vyšetřovací metodou v neurologii i psychiatrii. Tento výukový text je určen pro začínající i zkušenější elektroencefalografisty, ale mohou z něj čerpat také kliničtí neurologové, neuropediatři a psychiatři. V publikaci jsou zpracována vybraná zásadní témata v EEG. Kniha prezentuje ucelený klasifikační systém EEG abnormit a jejich klinickou interpretaci, relativně větší prostor je ponechán vzorcům epileptiformním a jejich diferenciální diagnostice a to včetně artefaktů. V závěru je zařazen anglicko-český EEG slovník. Výklad je veden formou didakticky členěného textu a tabulek. Maxdorf, edícia Jessenius, 2006, ISBN: , s. 88. Objednávajte písomne: Maxdorf, Na Šejdru 247, Praha 4 telefonicky: om: knihy@maxdorf.cz 186