Vybrané ukazovatele epidemiológie karcinómu pľúc na Slovensku

Transcription

1 214 Vybrané ukazovatele epidemiológie karcinómu pľúc na Slovensku Doc. RNDr. Martina Ondrušová, PhD., MPH 1, doc. MUDr. Peter Beržinec, CSc. 2, RNDr. Mária Pšenková, MPH 1 1 Pharm-In, spol. s r. o., Bratislava 2 Onkologické oddelenie, Špecializovaná nemocnica sv. Svorada Zobor, Nitra Úvod: Karcinóm pľúc patrí i napriek klesajúcim trendom incidencie k dominantným zhubným nádorom najmä u mužov s nepriaznivou prognózou. Ciele: Cieľom práce bola analýza vývoja dlhodobých časových trendov incidencie a mortality a prospektívny odhad prevalencie a celkovej záťaže populácie v Slovenskej republike karcinómom pľúc. Výsledky: Na Slovensku sa zaznamenáva signifikantný pokles incidencie ochorenia u mužov už od u o priemernú medziročnú hodnotu -2,16 %, pričom mortalita klesá o niečo rýchlejšie (priemerne o -2,87 % medziročne). U žien sa zaznamenáva nepriaznivý vývoj oboch ukazovateľov, incidencia medziročne rastie od u o 5,31 % a mortalita za celé sledované obdobie o 1,3 %. Záver: Nepriaznivý stúpajúci trend incidencie a mortality karcinómu pľúc u žien v Slovenskej republike, ako aj pomalší pokles incidencie a mortality u mužov v porovnaní s niektorými západnými krajinami v Európe bude mať v budúcnosti dosah aj na celkové náklady v manažmente tohto ochorenia. Kľúčové slová: karcinóm pľúc, incidencia, mortalita, prevalencia, klinické štádiá. Selected trends in lung cancer epidemiology in Slovakia Introduction: The lung cancer is still among the dominant malignant tumors despite declining trend of incidence, especially in men, and also its adverse prognosis remains. Aim: The aim of the study was to analyse the development of long-term trends in incidence and mortality and to produce a prospective estimate of prevalence and overall burden of lung cancer in the population in the Slovak Republic. Results: A significant drop of incidence of the disease in men has been seen in Slovakia since by a mean annual percentage change of -2.16%, whereby mortality is declining a little faster (by an annual percentage change of -2.87%). Adverse trend has been registered in both indicators in case of lung cancer in women, with incidence rising since by 5.31% annually and mortality rising by 1.3% for the whole monitored period. Conclusion: The adverse rising trend in the incidence and mortality of lung cancer in women in the Slovak Republic, as well as the slower decline in incidence and mortality in men compared with some countries of Western Europe, will have an impact in future also on total costs for management of this disease. Key words: lung cancer, incidence, mortality, prevalence, clinical stages. Onkológia (Bratisl.), 2015; roč. 10(4): Úvod Zhubný nádor pľúc, ktorý patril k zriedkavým ochoreniam na začiatku 20. storočia, je v súčasnosti najčastejšie diagnostikovanou malignitou u mužov vo väčšine krajín sveta (s výnimkou nemelanómových nádorov kože), pričom u žien sa celosvetovo dostal na 4. miesto (hneď po karcinóme prsníka, kolorekta a krčka maternice). Odhady IARC WHO pre (1) indikujú počet novovzniknutých ochorení u mužov na prípadov, čo predstavuje incidenciu (štandardizovanú priamou metódou na svetovú štandardnú populáciu age-standardized rates-w, ASR-W) 34,2. U žien sa odhaduje nových prípadov ochorenia (ASR-W incidencia 13,6). Karcinóm pľúc tak predstavuje 13 % z odhadu všetkých zhubných nádorov na svete v u (u oboch pohlaví spolu), pričom na úmrtnosti sa podieľa až 19,4 % (u oboch pohlaví spolu, n = odhadovaných úmrtí v u ) (1). Incidencia aj mortalita na nádory pľúc úzko reflektuje zmeny v prevalencii fajčenia spred ov, vďaka charakteristickej dlhej latencii medzi začiatkom pôsobenia rizikového faktora a časom, keď sa u osoby diagnostikuje ochorenie/úmrtie. Spojenie medzi zmenou v trendoch incidencie nádorov pľúc a fajčením demonštrujú časové zmeny v distribúcii histologických podtypov. Modifikácia cigariet (najmä pridanie filtrov v 60. a 70. och), zmeny v zložení cigariet a spôsobe fajčenia sa najpravdepodobnejšie podieľajú na celkovom náraste incidencie adenokarcinómu v porovnaní s ostatnými histologickými typmi. Fajčenie odľahčených cigariet (napríklad s nižším obsahom dechtu a nikotínu) všeobecne vedie k hlbšej inhalácii, čo spôsobuje vyššiu koncentráciu karcinogénov v okrajových častiach pľúc, kde sa aj adenokarcinómy najčastejšie lokalizujú. Taktiež sa začali používať tabakové zmesi s vyššími koncentráciami nitrátov, ktoré sa spájajú s rozvojom adenokarcinómov. Nárast počtu adenokarcinómov na úkor skvamocelulárnych karcinómov spôsobil ich dominantné postavenie u mužov aj u žien vo viacerých krajinách sveta (1, 2, 3, 4). Slovenská republika (SR) sa zaraďuje hodnotami incidencie zhubných nádorov pľúc u mužov aj u žien ku krajinám so stredne vysokým výskytom tejto malignity v globálnom meradle (grafy 1, 2). V odhadoch pre (1) sa SR umiestnila celosvetovo na 29. mieste (muži) a 38. mieste (ženy) v incidencii zhubných nádorov pľúc. V odhadoch mortality na zhubné nádory pľúc v u (1) sa SR umiestnila u mužov na 33. mieste a u žien na 54. mieste v celosvetovom rebríčku. Vývojové trendy incidencie a mortality nie sú v SR najmä u žien priaznivé.

2 215 Cieľ Cieľom práce bola analýza vývoja dlhodobých časových trendov incidencie a mortality a prospektívny odhad prevalencie a celkovej záťaže populácie v SR karcinómom pľúc. Graf 1. Odhad globálnej štandardizovanej incidencie nádorov pľúc u mužov pre podľa IARC WHO Materiál a metodika Údaje o incidencii a mortalite (v čase stanovenia diagnózy) karcinómu pľúc v SR sa čerpali z internetového portálu (5), ktorý bol platný do u a publikoval sumárne národné údaje za y, ďalej z výročných publikácií Národného onkologického registra (NOR) SR (6 10) a Štatistického úradu SR (11). Na Slovensku sú aktuálne údaje o incidencii na národnej úrovni publikované po, v prípade mortality po. Na analýzu vývoja časového trendu incidencie a mortality sa použil log-lineárny model joinpoint (JP) regresnej analýzy s využitím softvéru Joinpoint Regression Program (12). Na hladine významnosti 5 pre permutačný test založený na metóde Monte Carlo, za predpokladu homoskedasticity (konštantnosti rozptylu náhodných chýb) a nekorelácie náhodných chýb, sa pomocou metódy grid search stanovil κ počet zlomov v príslušnom trende údajov za podmienky κε{0;5}. Následne prvý a posledný zlom musel byť minimálne vo vzdialenosti troch pozorovaných údajov o začiatku a konci sledovaného obdobia a minimálne štyri pozorovania museli byť medzi dvoma zlomami (13). Výstupom uvedeného softvéru je aj odhad medziročnej percentuálnej zmeny (APC) za celé obdobie sledovania (14). Na základe týchto analýz sa predikoval vývoj ochorenia prospektívne do u. Na výpočet absolútnej prevalencie sa vytvoril model založený na absolútnych číslach incidencie a mortality a na všeobecnej úmrtnosti. Celková prevalencia je súčtom prevalencií v jednotlivých vekových kategóriách. Model ďalej predpokladá, že prevalencia na začiatku sledovaného obdobia, v ktorom sa začína modelovanie, je násobkom incidencie v danom prvom u modelovania. Koeficient násobku sa pre model dopočítal individuálne, interakčne ako konzistentný odhad podielu odhadovanej prevalencie a incidencie. Výsledky Incidencia V poslednom štatisticky publikovanom u sa v SR registrovalo prípadov novodiagnostikovaných karcinómov pľúc u mužov, čo predstavovalo (crude incidence rate, miera Graf 2. Odhad globálnej štandardizovanej incidencie nádorov pľúc u žien pre podľa IARC WHO hrubej incidencie CR) 73,3 a ASR-W incidenciu 54,2. Incidencia ochorenia vykazuje v SR po prvotnom vzostupe a kulminácii pokles hodnôt, podľa výsledkov JP regresie sa identifikovali dve zlomové obdobia (v och a ) a k tomu prislúchajúce časové trendy: V och mala incidencia u mužov signifikantne vzostupný charakter o priemernú medziročnú zmenu ( average percentage change -APC) 5 % (p < 001; 95 % CI 2,3 % 7,8 %). Incidencia vrcholila v u hodnotou ASR-W 81,9. V och sa incidencia stabilizovala, APC predstavovala 1,2 % (p = NS; 95 % CI -0,6 % až 3,1 %) a od u až po posledný štatisticky spracovaný sa registruje štatisticky významný pokles hodnôt ASR-W incidencie o APC -2,2 % (p < 001; 95 % CI -2,4 % až -1,9 %). V prípade nezmeneného trendu sa do u predpokladá pokles hodnôt ASR-W incidencie u mužov na 51,8 (graf 3). U žien sa v u v SR registrovalo 592 nových prípadov ochorení (CR incidencia 21,3, ASR-W 12,3.) Vývoj incidencie u žien je odlišný ako u mužov. V priebehu sledovaného obdobia sa identifikovali dva body zlomu, v u a : V och mala incidencia u žien významne rastúci trend o APC 4,1 % (p < 001; 95 % CI 0,6 % 7,7 %), následne sa v och stabilizovala na APC 0,3 % (p = NS; 95 % CI -0,5 % až 1,1 %). Po u sa až do súčasného obdobia zaznamenáva prudký vzostup ASR-W incidencie o APC 5,3 % (p < 001; 95 % CI 2,5 % 8,2 %). Predpokladaná hodnota ASR-W incidencie pre predstavuje 12,2 (graf 4). Vekovo-špecifická incidencia tohto ochorenia začína v SR stúpať od dekády života, u mužov vrcholí vo veku ov, následne sa zaznamenáva progresívny pokles počtu diagnostikovaných prípadov (graf 5). U žien má incidencia stúpajúci charakter do vekovej skupiny ov, v najvyššej vekovej skupine 85+ ov sa zaznamenáva mierny pokles počtov ochorení (graf 5). Odhadovaný priemerný vek všetkých mužov s karcinómom pľúc v SR v u predstavoval 65,8 a, pričom v u to ; 10(4) Onkológia

3 216 Graf 3. Časové trendy vývoja štandardizovanej incidencie (, predikcia incidencie ) a mortality ( ) na karcinóm pľúc u mužov v SR incidencia joinpoint regresia mortalita APC 5,04%* APC 1,24% APC 2,97%* APC -1,08%* * p < 5 APC= "annual percentage change", priemerná medziročná zmena bolo 63,4 a. U žien bol odhadovaný priemerný vek v čase stanovenia diagnózy v u 66,3 a a v u 65,7 a. Mortalita V poslednom publikovanom u zomrelo v SR 1670 mužov s karcinómom pľúc (CR mortalita 63,3, ASR-W mortalita 40,7). APC -2,16%* APC -2,87% Graf 4. Časové trendy vývoja štandardizovanej incidencie (, predikcia incidencie ) a mortality ( ) na karcinóm pľúc u žien v SR 14,0 12,0 1 8,0 6,0 4,0 2,0 APC 4,07%* incidencia joinpoint regresia mortalita APC 0,28% * p < 5 APC= "annual percentage change", priemerná medziročná zmena APC 5,31%* Podľa výsledkov JP regresie kopíruje ASR-W mortalita krivky incidencie, na mierne nižších hladinách: Zlomové obdobia sa identifikovali v och a. Mortalita mala v och vzostupný trend o APC 3 % (p < 001; 95 % CI 2,4 % 3,6 %), v och sa zaznamenal menší, ale štatisticky významný pokles jej hodnôt (APC -1,1 %; p < 001; APC 1,3%* Graf 5. Vekovo-špecifická incidencia karcinómu pľúc u mužov a žien v SR v priemere ov vek 95 % CI -1,8 % až -0,4 %), ktorý sa od u zrýchlil až na -2,9 % medziročne (p < 001; 95 % CI-3,2 % až -2,6 %) (graf 3). V danom u zomrelo v SR 541 žien s karcinómom pľúc (CR mortalita 19,5, ASR-W 9,6). Mortalita má u žien v SR kontinuálne vzostupný charakter, bez zaznamenaných bodov zlomu. APC v och predstavuje 1,3 % (p < 001; 95 % CI 1,1 % 1,5 %) (graf 4). Vekovo-špecifické krivky mortality kopírujú u oboch pohlaví krivky incidencie, na mierne nižších hladinách. Klinické štádiá, prevalencia V poslednom štatisticky publikovanom u sa na Slovensku registrovalo najviac prípadov ochorení (51,5 % u mužov a 52,1 % u žien) vo IV. klinickom štádiu (pri súčasných 12,9 % a 17,3 % prípadov u mužov a žien v nezistenom klinickom štádiu). Podľa výsledkov JP regresie a pri nezmenenom trende sa predpokladá počet IV. klinických štádií u mužov v u 2014 na 56,2 % a u žien na 54,9 % (grafy 6, 7). Posledný publikovaný údaj z u o bodovej prevalencii všetkých histologických typov nádorov pľúc predstavuje na Slovensku prípadov, odhad žijúcich pacientov pre predstavuje prípadov. Diskusia Karcinóm pľúc je stále jedným z najobávanejších nádorových ochorení, pričom v industrializovaných krajinách predstavuje najčastejšiu príčinu úmrtí na zhubné nádory (15). Na Slovensku predstavoval v poslednom štatisticky spracovanom u druhý najčastejšie diagnostikovaný zhubný nádor u mužov a piaty u žien (s výnimkou nemelanómových nádorov kože) (grafy 8, 9). Prežívanie chorých s nádormi pľúc sa zlepšuje, je však stále neuspokojivé. Pravdepodobnosť 5-ročného prežitia po stanovení diagnózy je najvyššia v USA, avšak dosahuje iba 17,4 % (16). Najvyššie hodnoty štandardizovanej incidencie zhubných nádorov trachey, priedušiek a pľúc u mužov sa pre odhadujú v Maďarsku (76,6), nasledované Arménskom (72,9) a Macedónskom (71,3). SR sa v uvedených odhadoch umiestnila hodnotami ASR-W incidencie na 29. pozícii celosvetového výskytu. Najnižšie hodnoty štandardizovanej incidencie karcinómu pľúc sa odhadujú v krajinách západnej Afriky, z európskych krajín sú to Švédsko a Cyprus (1). U žien je situácia mierne odlišná, najvyššie hodnoty incidencie sa odhadujú pre

4 217 v Dánsku (37,6) a Kanade (34,4), SR sa umiestňuje na 38. priečke (zo všetkých krajín sveta s najvyššími hodnotami incidencie). Najnižšie hodnoty incidencie sú vo viacerých afrických krajinách, z krajín Európy je to na Ukrajine a v Bielorusku (1). Fajčenie je jedným z hlavných faktorov podieľajúcich sa na celkovej úmrtnosti v Európe a participuje asi jednou pätinou na úmrtiach na nádorové ochorenie (na prvom mieste pri zhubných nádoroch pľúc). Úroveň hodnôt a vývoja časových trendov incidencie a mortality na karcinóm pľúc odráža zmeny v jednotlivých fázach fajčenia u oboch pohlaví vo väčšine krajín Európy. Trendy sa menia z krajiny na krajinu, ale vo všeobecnosti sa u mužov pozoruje klesajúci alebo minimálne stabilizovaný trend fajčenia, čo je v kontraste s takmer uniformným nárastom počtu fajčiacich žien, veľakrát v jednej a tej istej krajine (4, 17). Vývoj fajčenia a s tým súvisiacej úmrtnosti na nádory pľúc je značne rozdielny aj v navzájom susediacich krajinách. Trendy úmrtnosti na nádory pľúc u mužov sú povzbudivé, vo väčšine európskych krajín sa pozoruje ich pokles, najmä v posledných dvoch dekádach a postupne medzi kohortami narodenými od u 1900 (Veľká Británia) až po 1955 (Francúzsko a Taliansko). U žien dosiahli hodnoty mortality na nádory pľúc plató, respektíve sa začali v niektorých krajinách východnej Európy (najmä vo vysokorizikových krajinách, ako sú Maďarsko, Poľsko a ČR) a severnej Európy (Dánsko, Island) znižovať (17, 18). Toto sa odráža v generačných trendoch na postupnom poklese rizika medzi ženami narodenými prevažne po u Aj keď sa v severnej Európe (najmä vo Švédsku, v Nórsku a vo Fínsku) pozoruje stále vzostupný charakter mortality vo všetkých vekových skupinách u žien, v budúcnosti sa predpokladá pokles, čo by podporovalo zmeny v správaní fajčiarov a postupné znižovanie rizika medzi skupinami žien narodenými po II. svetovej vojne. Naproti väčšine krajín východnej a severnej Európy sa vo viacerých krajinách západnej a južnej Európy zaznamenáva vzrastajúci trend mortality u žien (Francúzsko, Holandsko, Španielsko) (17). Skupiny žien narodené v och sú v týchto krajinách v stále sa zvyšujúcom riziku úmrtia na karcinóm pľúc. Výnimkou sú len Rakúsko, Švajčiarsko, Nemecko a Grécko, kde sa v posledných skupinách pozoruje mierne klesajúci trend. Krajiny s najvýraznejším poklesom mortality na karcinóm pľúc zaznamenávajú v predchádzajúcom období zároveň najväčší pokles v priemernej prevalencii fajčenia (17). Graf 6. Zastúpenie klinických štádií (y ) a predikcia ich vývoja (y ) pri karcinóme pľúc u mužov v SR 100% 90% 80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0% Graf 7. Zastúpenie klinických štádií (y ) a predikcia ich vývoja (y ) pri karcinóme pľúc u žien v SR 100% 90% 80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0% I. klinické štádium II. klinické štádium III. klinické štádium IV. klinické štádium neznáme štádium I. klinické štádium II. klinické štádium III. klinické štádium IV. klinické štádium neznáme štádium U žien je situácia v prevalencii fajčenia odlišná. Pri analýze vývoja mortality sa v pobaltských krajinách (Estónsko, Litva a Lotyšsko), kde má mortalita na karcinóm pľúc všeobecne nízke hodnoty, zaznamenal len veľmi mierny nárast jej hodnôt v priebehu času. V ČR, SR, Slovinsku a Poľsku, ktoré majú vysoké hladiny mortality, sa zaznamenáva konštantný nárast jej hodnôt. Iba v Maďarsku sa zaznamenalo zrýchlenie nárastu aj incidencie a mortalita dosiahla takmer dvojnásobné hodnoty než v ostatných analyzovaných krajinách, pričom Maďarsko je súčasne jediná krajina, kde sa zaznamenáva permanentný a najvýraznejší (o takmer 50 % viac než v ostatných krajinách) vzostup prevalencie fajčenia u žien. Na druhej strane ČR, Slovinsko a Poľsko nevykazovali okolo u zvýšenie prevalencie fajčenia u žien. Fenomén vzostupu prevalencie fajčenia nasledovaný vzostupom mortality na nádory pľúc u žien sa vyskytuje aj napríklad vo Fínsku, v Rakúsku a Španielsku (18). V SR dosiahli hodnoty prevalencie fajčiarov (mužov aj žien) v 70. och minulého storočia 54 %, po prechodnom poklese v 80. och sa zaznamenal mierny vzostup počtov fajčiarov v 90. och. Od tohto obdobia celková prevalencia fajčenia v populácii 25- až 64-ročných klesá (20), avšak pri vekovo-špecifickom rozdelení na dekády možno pozorovať nárast prevalencie v najstarších sledovaných vekových skupinách (55- až 64-ročných) u oboch pohlaví. Fajčenie sa podieľa na 90 % karcinómov pľúc, hoci iba u % fajčiarov sa karcinóm pľúc vyvinie. Odhaduje sa, že až 90 % úmrtí na karcinóm pľúc u mužov a % úmrtí u žien je ovplyvnené fajčením. Relatívne riziko karcinómu pľúc sa začína znižovať o 5 ov po ukončení fajčenia, avšak nikdy nedosiahne hodnotu ako u nefajčiarov. Riziko teda ostáva zvýšené aj u bývalých fajčiarov, ktorí tak participujú na náraste proporcie incidencie nádorov pľúc aj v krajinách, kde dochádza k zníženiu prevalencie fajčenia (21). Riziko vývoja karcinómu pľúc pritom ovplyvňuje druh tabaku, denný počet vyfajčených cigariet, obsah nikotínu a dechtových látok v cigarete, prítomnosť filtra, dĺžka fajčenia a vek pri začatí fajčenia (22). Popri pôsobeniu hlavného rizikového faktora pre vývoj karcinómu pľúc fajčenia, sa na jeho vzniku môžu uplatňovať aj iné príčiny a niektoré z nich môžu synergicky s fajčením výrazne zvyšovať riziko vzniku ochorenia, napríklad radón (23), profesionálna expozícia polycyklickým aromatickým uhľovodíkom, expozícia azbestu (24) a pod ; 10(4) Onkológia

5 218 Graf 8. Percentuálne zastúpenie vybraných zhubných nádorov u mužov v SR v u podľa NOR SR ne-melanómové nádory kože Záver Nepriaznivý stúpajúci trend incidencie a mortality karcinómu pľúc u žien v SR, ako aj pomalší pokles incidencie a mortality u mužov v porovnaní s niektorými západnými krajinami v Európe bude mať v budúcnosti dosah aj na celkové náklady v manažmente tohto ochorenia. Literatúra kolorektum priedušky a pľúca prostata mechúr oblička žalúdok podžalúdková žľaza melanómové nádory kože hrtan ostatné Graf 9. Percentuálne zastúpenie vybraných zhubných nádorov u žien v SR v u podľa NOR SR ne-melanómové nádory kože prsník kolorektum telo maternice krčok maternice priedušky a pľúca ovária žalúdok oblička podžalúdková žľaza melanómové nádory kože ostatné 2,58% 2,09% 1,97% 2,71% 2,37% 4,58% 3,85% 3,74% 3,65% 3,21% 3,21% 4,55% 4,25% 1. Ferlay J, Soerjomataram I, Dikshit R, et al. Cancer incidence and mortality worldwide: sources, methods and major patterns in GLOBOCAN. Int J Cancer. 2015;136(5):E Marel M, Krejbich F, Stránská P, et al. Výskyt, diagnostika a léčba plicního karcinomu v České republice v roce. Čas Lék Čes. ;146(5): Kavcová, E, Ondrušová M. Epidemiológia karcinómu pľúc. In: Kavcová, E, Halašová, E, Dzian A. (eds.): Karcinóm pľúc. Martin: JLF UK,. s. 6,29% 12,79% 11,68% 14,53% 16,33% 11,63% 25,87% 0% 5% 10% 15% 20% 25% 30% 19,48% 18,94% 0% 5% 10% 15% 20% 19,72% 4. Youlden DR, Cramb SM, Baade PD. The International epidemiology of lung cancer: geographical distribution and secular trends. J Thorac Oncol. ;3(8): Ondrušová M, Pleško I, Safaei-Diba Ch, et al. Komplexná analýza výskytu a úmrtnosti na zhubné nádory v Slovenskej republike (online). Bratislava: NOR SR, NCZI,. Dostupné na: < (Platný do júla ) 6. Safaei-Diba Ch, Pleško I, Frindtová V, et al. Incidencia zhubných nádorov v Slovenskej republike. Bratislava: NOR SR, NCZI. 168 s. 7. Safaei-Diba Ch, Pleško I, Obšitníková A, et al. Incidencia zhubných nádorov v SR. Bratislava: NCZI,. 173 s. 8. Safaei-Diba Ch, Pleško I, Hlava P (eds.). Incidencia zhubných nádorov v SR. Bratislava: NCZI,. 177 s. 9. Safaei-Diba Ch, Pleško I, Hlava P (eds.). Incidencia zhubných nádorov v SR. Bratislava: NCZI,. 135 s. 10. Safaei-Diba Ch, Pleško I (eds.). Incidencia zhubných nádorov v SR. Bratislava: NCZI, s. 11. Kolektív autorov: Úmrtnostné tabuľky SR. Štatistický úrad SR. Dostupné na: < themes/demography/population/indicators/!ut/p/b1/jzdl- DoIwEEW_xR-g0xZoWRYMpUKQhyh2Y9AYQiLgwmj8e5G4Bbyrme Scxb1IoxLprno2dfVo-q66fX9tn1KmuOtiAdzdE1AsznCYplI5ZACO00BysP98T4r AZBEAj6QFSgRF5qSUgqD_-TARAUv- Bunm3BqvS2uAwTEwx8aUmsNlYXRaes 4f642AnydEOKb01tnWB7XzCM8jm4C0FwDAP2BugRGYqRgHfXtF97YoyneumqRefQAIUW0t/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/>. 12. Join point regression program, Version May 2015; Statistical Research and Applications Branch, National Cancer Institute, Bethesda. 13. Kim HJ, Fay MP, Feuer EJ, et al. Permutation tests for join point regression with applications to cancer rates. Stat Med. ;19(3): Clegg LX, Hankey BF, Tiwari R, et al. Estimating average annual percent change in trend analysis, Stat Med. ;28(29): Torre LA, Siegel RL, Ward ME, et al. International variation in lung cancer mortality rates and trends among women. Cancer Epidemiol Biomarkers Prev. 2014;23(6): National Cancer Institute SEER Stat Fact Sheets. Lung and bronchus cancer. Avalaible from: < Citované 17. júla Bray F, Weiderpass E. Lung cancer mortality trends in 36 European countries: secular trends and birth cohort patterns by sex and region Int J Cancer. ;126(6): Bray F, Tyczynski JE, Parkin DM. Goin gup or coming down? The changes phases of the lung cancer epidemic in the 15 European Union countries Eur J Cancer. 2014;40(1): Tyczynski JE, Bray F, Aareleid T, et al. Lung cancer mortality patterns in selected central, eastern and southern European countries. Int J Cancer. ;109(4): Avdičová M, Francisciová K, Ďateľová M. Monitorovanie rizikových faktorov chronických chorôb v SR. Banská Bystrica: RÚ VZ,. 134 s. 21. Hung RJ, McKay JD, Gaborieau V, et al. A susceptibility locus for lung cancer maps to nicotinic acetylcholine receptor subunit genes on 15q25. Nature. ;452(7187): Černovská M, Abrahámová J. Etiologie karcinomu plic. Abstr 002, Sborník abstraktů - XVI. Jihočeské onkologické dny, Český Krumlov. 23. Alberg AJ, Ford J G, Samet JM. Epidemiology of lung cancer. Chest. ;132:20(3Suppl):29S 55S. 24. Olsson AC, Gustavsson P, Kromhout H, et al. Exposure to Diesel motor exhaust and lung cancer risk in a pooled analysis from case-control studies in Europe and Canada. Am J Respir Crit Care Med. ;183(7): Doc. RNDr. Martina Ondrušová, PhD., MPH Pharm-In, spol. s r. o. City Business Center V. Karadžičova 16, Bratislava martina.ondrusova@pharmin.sk Hlavnú tému tohto čísla časopisu Onkológia odborne zastrešila spoločnosť PHARM-In.