Kľúčové slová: pacienti, ulcus cruris venosum, kvalita života, nehojaca sa rana, FLQA-w.

Transcription

1 Citace článku Miertová M et al. Chosen aspects of quality of life in patients with venous leg ulcers. Central European Journal of Nursing and Midwifery. 2016;7(4): VYBRANÉ ASPEKTY KVALITY ŽIVOTA PACIENTOV S ULCUS CRURIS VENOSUM Michaela Miertová 1, Klaudia Dlugošová 2, Anna Ovšonková 1, Juraj Čáp 1 1 Ústav ošetrovateľstva, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská republika 2 Klinika hrudníkovej chirurgie, Univerzitná nemocnica Martin, Slovenská republika Abstrakt Cieľ: Cieľom príspevku bolo popísať vybrané aspekty kvality života u pacientov s ulcus cruris venosum liečených v domácom prostredí z regiónu Turiec a zistiť rozdiely v hodnotení kvality života vo vzťahu ku adherencii s vonkajšou kompresívnou terapiou. Design: Kvantitatívna prierezová štúdia. Metodika: Súbor tvorilo 61 pacientov s UCV s priemerným vekom 68,59 ± 9,49 rokov a priemernou dĺžkou liečby rany 6,34 ± 5,51 rokov. Pre zber empirických údajov bol použitý adaptovaný sebaposudzovací dotazník Freiburg Life Quality Assessment wound module (FLQA-w). Výsledky: Podľa výsledkov najhoršie hodnotenou oblasťou bol každodenný život (3,61 ± 0,93). Štatisticky významné rozdiely sa potvrdili medzi skupinami respondentov, ktorí si pravidelne nakladajú bandáž a tými, ktorí si ju nenakladajú vôbec. Pravidelné nakladanie bandáže súvisí s pozitívnym hodnotením terapie rany (p = 0,043), oblasti psychosociálneho života (p = 0,023), verbalizáciou spokojnosti vo viacerých oblastiach (p = 0,001), posúdením stavu rany (p = 0,032), zdravotného stavu (p = 0,019) a celkovej kvality života (p = 0,014). Dĺžka liečby rany má súvis s hodnotením kvality života. Záver: Prítomnosť nehojacej sa rany, s tým súvisiaca terapia, finančné prostriedky na ňu vynakladané a bolesť súvisia s prítomnosťou fyzických ťažkostí, prežívaním negatívnych pocitov a tým aj zhoršením kvality života pacientov. Výsledky štúdie môžu byť východiskom pre realizáciu ďalších takto obsahovo zameraných štúdií. Kľúčové slová: pacienti, ulcus cruris venosum, kvalita života, nehojaca sa rana, FLQA-w. Úvod Ulcus cruris (ďalej ako UC), tiež nazývaný ako vred predkolenia, bercový vred, je najčastejšie označený ako chronický defekt s postihnutím kože a podkožných tkanív dolných končatín. Jeho vznik je podmienený stratou zapáleného tkaniva postihnutého nekrózou (Beláček et al., 2009, s. 459). Ide o nehojacu sa ranu (ulceráciu) s pomalou tendenciou k hojeniu, ktorá je podmienená poruchou cievneho systému. Najvyššie percentuálne zastúpenie z ulcerácií s lokalizáciou na dolných končatinách má ulcus cruris venosum (ďalej ako UCV), ktorého vznik podmieňuje chronická žilová nedostatočnosť. Rozvoj a prítomnosť uvedenej rany sa považuje za najťažšiu a najzávažnejšiu komplikáciu chronickej žilovej nedostatočnosti (Navrátilová, 2004, s. 558; Karen et al., 2007, s. 1). Ulcus cruris je chronické ochorenie, ktoré je spojené s častými recidívami, s čím súvisí aj prolongovanie doby hojenia a nutnosť aplikácie dlhodobej terapie (Haklová, 2010, s. 182). Chronifikácia ochorenia je podmienená multifaktoriálne, pôsobením lokálnych a celkových faktorov, hlavne fyzických a psychosociálnych. Ochorenie sa vyskytuje 3-krát častejšie u žien ako u mužov (Vondráčková, 2014, s. 155).

2 Stanovenie diagnózy venózneho vredu predkolenia priamo implikuje použitie kompresívnej terapie, ktorá predstavuje účinnú metódu liečby venóznych ulcerácií. K formám kompresívnej terapie patrí bandáž a použitie kompresívnych pančúch. Na bandážovanie sa môžu použiť rôzne typy ovínadiel, ako sú krátkoťažné a neelastické (zinkoglejové) ovínadlá. Ich použitie sa odporúča až do zhojenia vredu. V kompresii je nevyhnutné pokračovať aj po zhojení vredu, vtedy je vhodná aplikácia kompresívnych pančúch (Peňázová, 2007, ; Kopal, 2009, s ). V súvislosti s nakladaním bandáže je dôležitá adherencia (compliance) zo strany pacienta, čo znamená spoluprácu a dodržiavanie odporúčaní lekára súvisiacich s liečebným režimom. Prikladanie bandáží pacienti často vnímajú ako nepohodlné a nepríjemné na nosenie, čoho následkom je ich skladanie aj napriek tomu, že pacienti si uvedomujú riziká s tým spojené, ako predĺženie liečby a spomalenie procesu hojenia rany (Herber, Schnepp, Rieger, 2007, s. 9). Nehojace sa rany, ku ktorým patrí aj UC, negatívne ovplyvňujú kvalitu života pacientov (Payne et al., 2005, s. 256; Green, Jester, 2009, s. 17; Slonková, Vašků, 2014, s. 133). Na zhoršení kvality života sa podieľa viac faktorov, ktoré predstavujú problémy súvisiace s prítomnosťou UC a jeho liečbou. Patria k nim počet rán daného typu a ich veľkosť, aktuálny stav rany (zápach, intenzita sekrécie exsudátu, infekcia), bolesť, narušený spánok, znížená mobilita, sociálna izolácia, narušené sociálne vzťahy v rodine, obmedzená schopnosť až neschopnosť vykonávať roly (pracovná rola) a záujmové činnosti, zmenená sebaúcta (znížená sebaúcta), depresia, prežívanie úzkosti, strachu, závislosť od pomoci iných a svojho okolia a poruchy spánku. U pacientov s UC je aj vek faktor výrazne ovplyvňujúci ich kvalitu života. Vekovo starší pacienti s ulceráciami majú nižšiu kvalitu života ako vekovo mladší (Slonková, Vašků, 2014, s. 134). K iným faktorom, ktoré majú vplyv na kvalitu života danej skupiny pacientov patria aj pohlavie, polymorbidita, rodinná situácia, preferované hodnoty, ekonomická situácia, vzdelanie, religiozita a možnosť spoločenského uplatnenia (Slováček et al., 2004, s. 6). Problematika hodnotenia kvality života u pacientov s chronickým ochorením je v posledných rokoch viac zohľadňovaná, vrátane jej posúdenia u pacientov s nehojacimi sa ranami. Dokladujú to aj publikované štúdie so zameraním na kvalitu života u pacientov s UC od autorov napr. Jørgensen, Friis, Gottrup (2006, s ), Green, Jester (2009, s ), Renner et al. (2009, s ), Williams (2010, s ), Maddox (2012, s ), Faria et al. (2014, s. 4 10), Chamanga (2014, s ), Slonková, Vašků (2014, s ). Pacient s nehojacou sa ranou pod pojmom kvalita života chápe jeho fungovanie v bežnom živote, životný štýl žijúci s možnosťami, ktoré má. Kvalitu života hodnotí na základe toho ako jeho aktuálny zdravotný stav a ochorenie ovplyvňujú doterajší spôsob života, fungovanie, sociálne vzťahy. U pacientov s nehojacimi sa ranami vrátane UC sa kvalita života hodnotí na základe aktuálnej symptomatológie ochorenia napr. bolesť, svrbenie, suchosť kože, posúdenia psychickej oblasti napr. zmeny nálady, úroveň sebaúcty, pocity hanby, strach, posúdenia aktivít denného života, voľno časových aktivít, sociálnych funkcií, práce a liečby (liečby rany, celkovej liečby) (Gurková, 2011, s. 53, s ). Posúdenie kvality života u pacientov s nehojacimi sa ranami sa odporúča realizovať z niekoľkých dôvodov napr. pre posúdenie efektívnosti aplikovanej lokálnej liečby rany a celkovej liečby pacienta (Nelson, 2002, s. 5; Slováček et al., 2004, s. 6; Augustin et al., 2012, s. 8). Cieľ Cieľom štúdie bolo opísať vybrané aspekty kvality života pacientov s diagnostikovaným ulcus cruris venosum liečených v domácom prostredí z regiónu Turiec a zistiť rozdiely v hodnotení kvality života vo vzťahu ku adherencii s vonkajšou kompresívnou terapiou.

3 Metodika Dizajn Bol použitý kvantitatívny prierezový dizajn štúdie. Súbor Súbor respondentov tvorili pacienti s diagnostikovaným ulcus cruris venosum v celkovom počte 61 za vopred definovaných zaraďovacích kritérií. Patrili k nim prítomnosť nehojacej sa rany UCV v osobnej anamnéze viac ako 1 rok, ochota spolupracovať na štúdii (vyplniť dotazník), v liečbe rany ordinácia nakladania bandáže. K vyraďovacím kritériám patrili prítomnosť depresie bez liečby alebo v liečbe menej ako 3 mesiace, prítomnosť kognitívnej poruchy (zisťované zo zdravotnej dokumentácie pacienta a rozhovorom s lekárom) a neochota participovať na výskumnej štúdii. Súbor respondentov tvorilo 35 žien a 26 mužov. Priemerný vek respondentov bol 68,59 ± 9,49 rokov (min. 49 rokov; max. 90 rokov). Priemerná dĺžka liečby rany bola 6,34 ± 5,51 rokov (min. 1 rok; max. 24 rokov). Najvyššie zastúpenie z hľadiska dosiahnutého vzdelania mali respondenti so stredoškolským vzdelaním v počte 32, základné vzdelanie ukončilo 19 a vysokoškolské vzdelanie dosiahlo 10 respondentov. Z pridružených ochorení v osobnej anamnéze sa respondenti najčastejšie liečili na hypertenziu, diabetes mellitus a eryzipel. Zber dát Pre zber empirických údajov bola použitá adaptovaná verzia dotazníka Freiburg Life Quality Assessment wound module (FLQA-w). Je to sebaposudzovací merací nástroj určený na posúdenie kvality života u pacientov s nehojacou sa ranou (Augustin et al., 1997, s ). Cronbachova alfa meracieho nástroja v našej štúdii bola 0.914, pre jednotlivé subškály sa Cronbachova alfa pohybovala v rozmedzí Najnižšiu hodnotu Crombachovej alfa dosiahla subškála každodenný život a najvyššiu hodnotu Crombachovej alfa dosiahla subškála spokojnosť. Na použitie adaptovanej verzie v podmienkach SR sme dostali súhlas od autorov. Dotazník obsahuje 27 položiek, rozdelených do 9 subškál (fyzické ťažkosti, každodenný život, sociálny život, psychická pohoda, terapia, spokojnosť, posúdenie celkového zdravotného stavu, stavu rany, kvality života), doplnených o demografické položky a položky týkajúce sa starostlivosti a liečby. Pri každej z položiek si respondent vybral tú (jednu) odpoveď z ponúkaných možností, s ktorou sa najviac stotožňoval. Pri 23 položkách bola použitá 5 stupňová škála (1 nikdy/vôbec; 2 vyskytli sa zriedka/málo; 3 občas/mierne; 4 často/dosť; 5 denne/veľmi). V položke na posúdenie času, ktorý si vyžaduje ošetrenie rany respondenti odpovedali na 5 stupňovej škále (1 žiadny čas; 2 menej ako 10 minút; minút; minút; 5 viac ako 60 minút). Posledné tri položky boli zamerané na posúdenie celkového zdravotného stavu, posúdenie stavu rany a kvality života. Pri týchto položkách bola použitá 10-stupňová škála 0 10 (0 nespokojný; 10 veľmi spokojný). Vyplnenie dotazníka trvalo cca minút. Zber dát prebiehal počas pravidelných kontrol v odborných ambulanciách dvoch kliník Univerzitnej nemocnice Martin, kde sú pacienti dispenzarizovaní. Analýza dát Pre analýzu dát sme použili štatistický program SPSS 16. Z metód deskriptívnej štatistiky sme použili výpočet aritmetického priemeru (M), smerodajnej odchýlky (SD). Na zisťovanie vzájomných korelácií bol použitý Spearmanov korelačný koeficient (rs) s interpretáciou podľa Cohena (Rimarčík, 2007, s. 73): korelácia pod 0,1 korelácia triviálna; 0,1 0,29 malá korelácia; 0,3 0,49 stredná korelácia; 0,5 0,69 veľká korelácia; 0,7 0,89 veľmi vysoká korelácia; 0,9 a viac takmer dokonalá korelácia. Na porovnanie rozdielov medzi skupinami bol použitý Mann-Whitneyho U test.

4 Výsledky Podľa výsledkov v našej štúdii pomoc pri ošetrení rany v domácom prostredí potrebuje 52 respondentov, z toho u 26 respondentov ošetrenie rany realizuje sestra z agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti. Denné ošetrenie rany zo súboru respondentov nerealizujú iba štyria z nich. Dĺžku ošetrenia rany 22 respondentov uvádzalo v intervale minút, 12 uviedlo ošetrenie rany v intervale minút, a u 10 z nich si ošetrenie rany vyžaduje viac ako 60 minút. Výsledky štúdie uvádzame celkovo a aj s ohľadom na rozdelenie respondentov do 3 skupín v závislosti od pravidelnosti nakladania bandáže, 0 pacienti si bandáž nenakladajú vôbec, 1 pacienti si bandáž nakladajú príležitostne, 2 pacienti si bandáž nakladajú pravidelne. V tabulke 1 uvádzame subjektívne hodnotenie kvality života pacientov s diagnostikovaným UCV. Z výsledkov vyplýva, že najhoršie hodnotená oblasť bol každodenný život (3,61 ± 0,93), konkrétne položka rana je pre mňa finančnou záťažou (4,15 ± 1,06). Najlepšie hodnotenou oblasťou bola psychická pohoda (2,76 ± 1,08), konkrétne položka skľúčenosť (2,34 ± 1,29). Tab. 1 Hodnotenie kvality života pacientmi s ulcus cruris venosum podľa Freiburg Life Quality Assessment wound module (FLQA-w) Subškály / položky Celkovo M ± SD M ± SD M ± SD M ± SD Fyzické ťažkosti 3,31 ± 0,85 3,47 ± 1,02 3,39 ± 0,84 3,15 ± 0,75 Bolesť v rane Problémy so spánkom Svrbenie v rane Výtok z rany (exsudát) Zápach rany 3,89 ± 0,95 3,51 ± 1,20 2,43 ± 1,09 3,49 ± 1,34 3,21 ± 1,38 3,93 ± 1,27 4,14 ± 0,66 2,43 ± 1,59 3,57 ± 1,56 3,29 ± 1,64 4,10 ± 0,89 3,48 ± 1,25 2,48 ± 1,68 3,48 ± 1,29 3,43 ± 1,63 3,69 ± 0,79 3,19 ± 1,30 2,38 ± 1,02 3,46 ± 1,30 3,00 ± 1,27 Každodenný život 3,61 ± 0,93 4,01 ± 0,76 3,40 ± 0,94 3,57 ± 0,96 Neschopnosť participovať na úlohách v domácnosti/práci Ťažkosti s fyzickou námahou Obmedzenia vo voľno časových aktivitách Chôdza po schodoch je namáhavá Rana je pre mňa finančnou záťažou Sociálny život Limitácia sociálnych aktivít Závislosť na pomoci iných Sociálna izolácia Psychická pohoda Hnev a zlosť Skľúčenosť Vyčerpanosť a únava Bezmocnosť Terapia rany Ošetrenie je záťaž, námaha Ošetrenie je časovo náročné Závislosť na pomoci iných Čas potrebný na ošetrenie v priebehu dňa Spokojnosť Spokojnosť so zdravotným stavom Spokojnosť s liečbou rany Spokojnosť so stavom rany 3,15 ± 1,39 3,43 ± 1,42 3,75 ± 1,34 3,59 ± 1,49 4,15 ± 1,06 3,17 ± 1,27 3,13 ± 1,48 3,66 ± 1,50 2,74 ± 1,58 2,76 ± 1,08 2,67 ± 1,29 2,34 ± 1,29 3,49 ± 1,29 2,54 ± 1,42 3,45 ± 1,13 3,44 ± 1,39 3,44 ± 1,40 3,74 ± 1,53 3,18 ± 1,15 3,32 ± 1,09 3,57 ± 1,13 3,02 ± 1,34 3,36 ± 1,27 3,36 ± 1,65 4,21 ± 1,05 4,21 ± 0,98 3,93 ± 1,64 4,36 ± 1,08 3,57 ± 1,42 3,57 ± 1,34 4,00 ± 1,66 3,14 ± 1,70 3,46 ± 1,09 3,36 ± 1,08 3,07 ± 1,44 4,14 ± 1,10 3,29 ± 1,54 3,89 ± 1,11 4,00 ± 1,78 3,93 ± 1,33 4,43 ± 1,28 3,21 ± 1,31 4,10 ± 0,97 4,21 ± 0,70 3,93 ± 1,14 4,14 ± 1,23 2,95 ± 1,36 3,14 ± 1,53 3,67 ± 1,43 3,38 ± 1,43 3,86 ± 1,32 3,05 ± 1,27 2,95 ± 1,50 3,43 ± 1,54 2,76 ± 1,64 2,59 ± 0,83 2,76 ± 1,80 2,05 ± 1,07 3,14 ± 1,24 2,24 ± 1,26 3,37 ± 1,70 3,19 ± 1,54 3,43 ± 1,54 3,67 ± 1,94 3,19 ± 1,21 3,35 ± 1,23 3,62 ± 1,20 3,10 ± 1,41 3,33 ± 1,24 3,19 ± 1,30 3,23 ± 1,39 3,58 ± 1,42 3,58 ± 1,47 4,27 ± 0,78 3,06 ± 1,97 3,04 ± 1,54 3,65 ± 1,41 2,50 ± 1,48 2,56 ± 1,12 2,23 ± 1,14 2,19 ± 1,27 3,42 ± 1,33 2,38 ± 1,39 3,28 ± 1,09 3,35 ± 1,36 3,19 ± 1,30 3,42 ± 1,60 3,15 ± 1,05 2,87 ± 0,91 3,19 ± 1,13 2,46 ± 1,10 2,96 ± 1,15 0 bandáž nie je nakladaná vôbec; 1 nakladanie bandáže príležitostne; 2 nakladanie bandáže pravidelne; škála: 1 nikdy/vôbec; 5 denne/veľmi; pozn. čím vyššia priemerná hodnota, tým je hodnotenie zo strany pacientov horšie Súčasťou dotazníka boli aj položky zamerané na posúdenie celkového zdravotného stavu, stavu rany a kvality života. Z hľadiska celkového hodnotenia najnižšiu spokojnosť uvádzali respondenti pri hodnotení svojho celkového zdravotného stavu. Najvyššiu spokojnosť vo všetkých troch hodnotených položkách uvádzala skupina respondentov, ktorí si bandáž nakladali pravidelne (tab. 2).

5 Tab. 2 Priemerné hodnoty posúdenia celkového zdravotného stavu a stavu rany respondentmi a kvality ich života Položky Celkovo M ± SD M ± SD M ± SD M ± SD Posúdenie celkového zdravotného stavu 4,34 ± 2,52 2,86 ± 2,74 4,48 ± 2,62 5,04 ± 2,03 Posúdenie stavu rany 5,03 ± 2,87 3,64 ± 3,69 4,95 ± 2,94 5,85 ± 1,99 Posúdenie kvality života 4,74 ± 2,50 3,47 ± 1,01 4,76 ± 2,51 5,50 ± 2,18 0 bandáž nie je nakladaná vôbec; 1 nakladanie bandáže príležitostne; 2 nakladanie bandáže pravidelne; škála: 0 nespokojný; 10 veľmi spokojný; pozn. čím vyššia priemerná hodnota, tým je hodnotenie zo strany pacientov lepšie V tabulke 3 sú uvedené hladiny štatistickej významnosti medzi skupinami respondentov v subškálach dotazníka v závislosti od pravidelnosti nakladania bandáže. Štatisticky významné rozdiely sa potvrdili pri hodnotení kvality života v subškálach dotazníka (psychická pohoda, terapia, spokojnosť, posúdenie celkového zdravotného stavu, posúdenie stavu rany a posúdenie kvality života) medzi skupinou respondentov, ktorí si pravidelne nakladajú bandáž a tými, ktorí si bandáž nenakladajú vôbec, aj napriek tomu, že ju majú ordinovanú lekárom ako súčasť terapie rany UCV. Tab. 3 Rozdiel medzi skupinami respondentov v subškálach dotazníka v závislosti od pravidelnosti nakladania bandáže Skupiny 0/1 1/2 0/2 n 14/21 21/26 14/26 p p p Fyzické ťažkosti 0,543 0,246 0,185 Každodenný život 0,054 0,562 0,172 Sociálny život 0,256 0,949 0,162 Psychická pohoda 0,011 0,780 0,023 Terapia rany 0,145 0,914 0,043 Spokojnosť 0,059 0,136 0,001 Posúdenie celkového zdravotného stavu 0,137 0,896 0,019 Posúdenie stavu rany 0,236 0,348 0,032 Posúdenie kvality života 0,078 0,306 0,014 hladina štatistickej významnosti (p 0,05); 0 bandáž nie je nakladaná vôbec; 1 nakladanie bandáže príležitostne; 2 nakladanie bandáže pravidelne V tabulke 4 sú uvedené Spearmanove korelačné koeficienty medzi priemernými hodnotami jednotlivých subškál dotazníka, vekom respondentov a dĺžkou liečby rany. Zistili sme štatisticky významné malé negatívne korelácie medzi dĺžkou liečby rany a hodnotením celkového zdravotného stavu (rs = -0,278) a posúdením rany (rs = -0,293), čo znamená, že čím je dlhšia liečba rany, tým je horšie subjektívne hodnotený zdravotný stav a stav rany. Ďalej sme zistili štatisticky významnú stredne silnú negatívnu koreláciu (rs = -0,333) medzi dĺžkou liečby rany a hodnotením kvality života, čo môže znamenať, že predlžujúca sa liečba rany súvisí s negatívnym hodnotením celkovej kvality života. Ďalej sme zistili štatisticky významnú strednú až veľkú negatívnu koreláciu (rs od -0,314 do -0,681) medzi subjektívnym posúdením celkového zdravotného stavu, stavu rany a jednotlivých subškál dotazníka. Identifikovali sme štatisticky významnú veľmi vysokú pozitívnu koreláciu medzi hodnotením kvality života a posúdením svojho vlastného zdravotného stavu (rs = 0,719) a taktiež posúdením stavu rany (rs = 0,718) čo znamená, že čím bola vyššia kvalita života, tým bol lepšie hodnotený stav vlastného zdravia a stav rany.

6 Tab. 4 Spearmanove korelačné koeficienty medzi subškálami dotazníka a vekom respondentov a dĺžkou liečby rany Vek Dĺžka liečby Posúdenie celkového zdravotnéh o stavu Posúdenie stavu rany Posúdenie kvality života Vek 1 0,186-0,511** -0,359** -0,292* Dĺžka liečby 0, ,278* -0,293* -0,333** Fyzické ťažkosti 0,179 0,260* -0,404** -0,506** -0,480** Každodenný život 0,447** 0,172-0,558** -0,314* -0,430** Sociálny život 0,453** 0,233-0,614** -0,409** -0,609** Psychická pohoda 0,331** 0,105-0,621** -0,466** -0,429** Terapia rany 0,493** 0,323* -0,686** -0,547** -0,537** Spokojnosť 0,238 0,449** -0,628** -0,681** -0,706** Posúdenie celkového zdravotného -0,511** -0,278* 1 0,695** 0,719** stavu Posúdenie stavu rany -0,359** -0,293* 0,695** 1 0,718** Posúdenie kvality života -0,292* -0,333** 0,719** 0,718** 1 hladina štatistickej významnosti * p 0,05, ** p 0,001 Diskusia Cieľom výskumnej štúdie bolo popísať vybrané aspekty kvality života pacientov s diagnostikovaným UCV liečených v domácom prostredí z regiónu Turiec a zistiť rozdiely v hodnotení kvality života vo vzťahu ku adherencii s vonkajšou kompresívnou terapiou za využitia adaptovanej verzie sebaposudzovacieho štandardizovaného meracieho nástroja Freiburg Life Quality Assessment wound module (FLQA-w). Prítomnosť nehojacej rany, a s tým súvisiace problémy sa premietajú do hodnotenia kvality života pacientov. Podľa výsledkov najhoršie hodnotenou oblasťou v našej štúdii bol každodenný život (3,61 ± 0,93). Pacienti uviedli, že ošetrenie rany a jej liečba sú pre nich finančnou záťažou (4,15 ± 1,06) (tab. 1), čo môže mať súvis aj s vekovým priemerom výskumného súboru (68,59 ± 9,49), kde väčšina respondentov je v dôchodkovom veku. Podobné závery uvádzajú Herber, Schnepp, Riener (2007, s. 10), Renner et al. (2009, s. 955), kde sa pacienti vyjadrili, že náklady na celkovú a lokálnu liečbu majú dopad na ich finančnú situáciu. Aj napriek tomu, že celkovo najlepšie hodnotenou bola oblasť psychická pohoda (2,76 ± 1,08), pacienti najhoršie prežívali vyčerpanie a únavu (3,49 ± 1,29), čo by mohlo súvisieť s chronickým priebehom ochorenia a prolongovaným hojením rany. V našej štúdii je bolesť u pacientov s UCV častým symptómom (3,89 ± 0,95). Podobný výsledok uvádzajú štúdie Renner et al. (2009, s. 958), Augustin et al. (2010, s. 498). Zo strany pacientov s daným typom rany je bolesť vnímaná a hodnotená ako najhorší a najobťažujúcejší symptóm sprevádzajúci prítomnosť rany, ktorej intenzita sa mení pôsobením viacerých faktorov (Jørgensen, Friis, Gottrup, 2006, s ; Slonková, Vašků, 2014, s. 134). Bolesť u pacientov s UCV môže byť akútna alebo chronická. Najčastejšie sa bolesť zhoršuje (zvýšenie jej intenzity) pri ošetrovaní rany/preväze (Faria et al., 2011, s. 8; Miertová, Ďurkechová, 2012, s. 117). Bolesť sa zintenzívňuje aj pri zhoršení stavu rany, pri pohybe, fyzickej aktivite vrátane realizácie aktivít denného života a zmierňuje sa počas pokoja (Green, Jester, 2009, s. 12; Vondráčková, 2014, s. 156). Prítomnosť bolesti má negatívny dopad na psychickú pohodu (pocity, nálada), fyzickú aktivitu, celkovú mobilitu a spánok. Jej prítomnosť zhoršuje kvalitu života, nakoľko je limitujúcim faktorom vo vykonávaní aktivít denného života. Je aj prekážkou v realizácii sociálnych aktivít, a s tým súvisiacich sociálnych vzťahov. Bolesť je príčinou únavy, narušeného obrazu tela a zmenenej sebaúcty, zdrojom prežívania strachu, úzkosti, obáv, bezmocnosti, hnevu, depresívnej nálady (Jørgensen, Friis, Gottrup, 2006, s. 237; Green, Jester, 2009, s ; Maddox, 2012, s ; Chamanga, 2014, s. 42).

7 Podľa výsledkov v našej štúdii si iba 26 respondentov pravidelne nakladá bandáž zhotovenú z elastických ovínadiel. Potvrdili sa nám štatisticky významné rozdiely v hodnotení kvality života medzi skupinou respondentov, ktorí si pravidelne nakladajú bandáž a skupinou respondentov, ktorí si bandáž nenakladajú vôbec. Pravidelné nakladanie bandáže súvisí s pozitívnym hodnotením terapie rany (p = 0,043), prežívaním psychickej pohody (p = 0,023), verbalizáciou spokojnosti vo viacerých hodnotených oblastiach (p = 0,001), spokojnosťou so stavom rany (p = 0,032), zdravotným stavom (p = 0,019) a celkovou kvalitou života (p = 0,014) (tab. 3). Vonkajšia kompresívna terapia je u pacientov s UCV významnou a nezastupiteľnou zložkou konzervatívnej terapie daného typu nehojacej sa rany. Účinok kompresívneho obväzu kauzálne zasahuje do priebehu ochorenia žilového systému a má pozitívny vplyv na zmiernenie bolesti, zlepšenie pohyblivosti, hojenie rany a zvýšenie kvality života pacientov. Na kompresívnu terapiu možno použiť obväzový materiál (viaceré typy ovínadiel) a kompresívne elastické pančuchy (rôznych kompresných tried). Okrem správneho výberu ovínadla je dôležitá aj technika bandáže, správny postup prikladania obväzu a dodržiavanie všeobecne platných zásad napr. poloha končatiny, rozloženie tlaku ovínadla v závislosti od miesta aplikácie obväzu na končatine. Nesprávne naloženie kompresívneho obväzu môže dokonca zhoršiť priebeh ochorenia a byť príčinou vzniku závažných komplikácií (Tabaková, 2015, s. 159). Práve nutnosť dlhodobého nosenia bandáže je spojená s nepravidelnosťou jej nosenia a s nesprávnou technikou jej priloženia, ako to dokladujú aj výsledky štúdií napr. Finlayson, Edwards, Courtney (2010, s ), Moffatt et al. (2009, s ). Podľa výsledkov štúdií autorov Finlayson, Edwards, Courtney (2010, s ), Persoon et al. (2004, s ) je prikladanie bandáží z elastických ovínadiel a ich nosenie podľa vyjadrení pacientov ťažko aplikovateľné, je nepohodlné, bandáže sú tesné a s ich aplikáciou súvisí aj kupovanie a nosenie väčšieho čísla obuvi. Nosenie bandáži je problematické hlavne v teplom počasí. Prikladanie bandáží súvisí aj s výberom oblečenia resp. štýlom obliekania, hlavne u ženského pohlavia. Z pohľadu žien je ich nosenie aj neestetické, preto skôr preferujú nosenie nohavíc ako sukní, aby zakryli obväzy. Na dosiahnutie vonkajšej kompresie možno použiť aj kompresívne elastické pančuchy, ktoré sa používajú v dlhodobej liečbe u chronických pacientov so stabilizovaným stavom, a ktorí sú schopní si kompresívne elastické pančuchy navliecť (Peňázová, 2007, s. 524). Respondenti v našej štúdii sú pri ošetrení rany vo väčšine prípadov závislí od svojho okolia a pomoci profesionálov, uviedlo to 85 % oslovených respondentov. Polovici z nich ošetrenie rany v domácom prostredí realizuje sestra z agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti. V ostatných prípadoch participujú na ošetrení ulcerácie rodinní príslušníci, spravidla životní partneri pacienta a deti. Výsledky našej štúdie potvrdili náročnosť, čo sa týka trvania dĺžky preväzu. Liečba a ošetrenie rany u pacientov s UCV je časovo náročná, zdĺhavá, zo strany pacientov je liečba hodnotená ako nie vždy efektívna resp. s pozitívnym želaným efektom. To sa odrazí aj v prežívaní negatívnych pocitov, nálady, zníženej sebaúcty, negatívneho sebaobrazu a beznádeje. Ošetrenie rany je časovo náročné, trvá aj niekoľko desiatok minút a pacienti sú vo väčšine prípadov odkázaní na pomoc od iných pri jej ošetrení (Herber, Schnepp, Riener, 2007, s. 9 10). Výsledky našej štúdie poukazujú na fakt, že dĺžka liečby daného typu rany má vplyv na hodnotenie celkového zdravotného stavu a stavu rany. To znamená, že čím dlhšia liečba rany, tým horšie subjektívne hodnotenie zdravotného stavu a stavu rany zo strany respondentov. Ďalej sme zistili, že predlžujúca sa liečba rany súvisí s negatívnym hodnotením celkovej kvality života (tab. 4). Tieto závery sú porovnateľné so štúdiami Renner et al., (2010, s. 959), Hareendran et al. (2005, s. 53), Maddox (2012, s. 42), ktoré taktiež potvrdzujú vzťah medzi liečbou nehojacej sa rany a kvalitou života pacientov s UCV.

8 Limity štúdie Použitie relatívne malého výskumného súboru z jednej geografickej oblasti limituje generalizáciu výsledkov. Avšak vzhľadom na špecifickú skupinu respondentov (pacienti s UCV) je náš výskumný súbor porovnateľný so súbormi v štúdiách napr. Hareendran et al. (2005, s ), Green, Jester (2009, s ), Renner et al. (2009, s ), Maddox (2012, s ). Záver Výsledky štúdie u špecifickej skupiny pacientov môžu byť východiskom pre realizáciu ďalších takto obsahovo zameraných štúdií na reprezentatívnom súbore respondentov doplnené aj o kvalitatívne štúdie. V tejto oblasti výskumu by bolo vhodné orientovať sa na skúmanie motivácie pacientov vo vzťahu ku adherencii s kompresívnou terapiou a zistenie príčin jej nonadherencie. V dosahovaní adherencie má nezastupiteľnú úlohu edukácia pacienta, ktorá sa signifikantne odráža aj na selfmanažmente a liečbe pacienta. Práve prostredníctvom edukácie môžeme docieliť u pacienta žiaduce správanie, ktoré rozvíja jeho schopnosti v starostlivosti o seba (Nemcová, Hlinková et al., 2010, s. 31). Vo vzťahu k nášmu skúmanému problému by bolo prínosom posúdiť benefit edukácie pacientov s ulcus cruris venosum na zvýšenie adherencie ku prikladaniu kompresívnej terapie. Etické aspekty a konflikt záujmov Výskumná štúdia bola realizovaná so súhlasom Etickej komisie Univerzitnej nemocnice v Martine. Respondenti boli vopred poučení o cieli štúdie, spôsobe zberu údajov, o dodržaní anonymity a o dobrovoľnosti ich účasti na štúdii. Autori príspevku si nie sú vedomí žiadneho konfliktu záujmu. Poďakovanie Naše poďakovanie patrí pacientom, ktorí sa zúčastnili na štúdii a vedeniu kliník Univerzitnej nemocnice Martin, kde sa štúdia realizovala. Autorský podiel Koncepcia a design (MM, KD, AO, JČ), analýza a interpretácia dát (MM, KD, AO, JČ), spracovanie návrhu rukopisu (MM, AO, JČ), kritická revízia rukopisu (MM, AO, JČ), finálne dopracovanie článku (MM, AO, JČ). Bibliografické odkazy Augustin M, Dieterle W, Zschocke I, Brill C, Trefzer D, Peschen M, Schöpf E, Vanscheidt W. Development and validation of a disease-specific questionnaire on the quality of patients with chronic venous insufficiency. VASA. 1997;26(4): Augustin M, Herberger K, Rustenbach SJ, Schäfer I, Zschocke I, Blome C. Quality of life evaluation of wounds: validation of the Freiburg Life Quality Assessment wound module, a disease-specific instrument. International Wound Journal. 2010;7(6): Augustin M, Blome C, Zschocke I, Schäfer I, Koenig S, Rustenbach SJ, Herberger K. Benefit evaluation in the therapy of chronic wounds from the patientsʼ perspective development and validation of a new method. Wound Repair Regeneration. 2012;20(1):8 14. Beláček J, Jakubovský J, Kubíková E, Elhassoun O, Novotný J. Patogenéza ulcus cruris. Kontakt. 2009;11(2): Faria E, Blanes L, Hochman B, Filbo MM, Ferreira L. Health-related quality of life, selfesteem, and functional status of patients with leg ulcers. Wounds. 2014;23(1):4 10.

9 Finlayson K, Edwards H, Courtney M. The impact of psychosocial factors on adherence to compression therapy to prevent recurrence of venous leg ulcers. Journal of Clinical Nursing. 2010;19(9 10): Green J, Jester R. Health-related quality of life and chronic leg ulceration: part 1. British Journal of Community Nursing. 2009;14(12):S12 S17. Gurková E. Hodnocení kvality života. Pro klinickou praxi a ošetřovatelský výzkum. Praha: Grada Publishing, a.s.; Haklová O. Bércové vředy a chronická bolest. Medicína pro praxi. 2010;7(4): Hareendran A, Bradbury A, Budd J, Geroulakos G, Hobbs R, Kenkre J, Symonds T. Measuring the impact of venous leg ulcers on quality of life. Journal of Wound Care. 2005;14(2): Herber OR, Schnepp W, Rieger MA. A systematic review on the impact of leg ulceration on patientsʼ quality of life. Health Quality Life Outcomes. 2007;5:44. Chamanga ET. Understanding the impact of leg ulcer bandaging on patient quality of life. Journal of Community Nursing. 2014;28(1): Jørgensen B, Friis GJ, Gottrup F. Pain and quality of life for patients with venous leg ulcers: proof of concept of efficiency of Biatain-Ibu, a new pain reducing wound dressing. Wound Repair and Regeneration. 2006;14(3): Karen I, Švestková S, Pospíšilová A, Vidim T, Franců M. Chronický vřed dolní končetiny. Doporučený diagnostický a léčebný postup pro všeobecné praktické lékaře. Praha: Centrum doporučených postupů pro praktické lékaře; 2007 [cited 2015 Sept 25]. Available from: Kopal T. Kompresívna liečba vredov predkolenia žilového pôvodu. Dermatológia pre prax. 2009; 3(3): Maddox D. Effects of venous leg ulceration on patientsʼ quality of life. Nursing Standard. 2012; 26(38): Miertová M, Ďurkechová D. Niektoré z problémov pacienta s ulcus cruris venosum. Ošetrovateľstvo teória výskum vzdelávanie. 2012;2(3): Moffatt C, Kommala D, Dourdin N, Choe Y. Venous leg ulcers: patient concordance with compression therapy and its impact on healing and prevention of recurrence. International Wound Journal. 2009;6(5): Navrátilová Z. Ulcus cruris. Interní medicína pro praxi. 2004;6(11): Nelson EA. Health Related Quality of Life Measurement. EWMA Journal. 2002;2(1):5 7. Available from: _Vol_2_No_1.pdf Nemcová J, Hlinková E et al. Moderná edukácia v ošetrovateľstve. Martin: Osveta; Payne J et al. Kvalita života a zdraví. 1. vyd. Praha: Triton; Peňázová V. Chronická žilní insuficience, varixy. Medicína Pro Praxi. 2007;4(12): Persoon A, Heinen MM, van der Vleuten CJ, de Rooij MJ, van de Kerkhof PC, van Achterberg T. Leg ulcers: a review of their impact on daily life. Journal of Clinical Nursing. 2004;13(3): Renner R, Gebhardt C, Simon JC, Seikowski K. Changes in quality of life for patients with chronic venous insufficiency, present or healed leg ulcers. Journal of the German Society of Dermatology. 2009;7(11): Rimarčík M. Štatistika pre prax. Marián Rimarčík; Slonková V, Vašků V. Kvalita života, sociálně-ekonomické aspekty bércových vředů a nové možnosti celkové terapie. Dermatológia pre prax. 2014;8(4):

10 Slováček L, Slováčková B, Jebavý L, Blažek M, Kačerovský J. Kvalita života nemocných jeden z důležitých parametrů komplexního hodnocení léčby. Vojenské zdravotnické listy. 2004;73(1):6 9. Tabaková M. Ulcus cruris. In: Hlinková E, Nemcová J, Miertová M, editors. Nehojace sa rany. Vysokoškolská učebnica. 1. vyd. Martin: Osveta, spol. s r.o.; s Vondráčková D. Bolesti u bércových vředů a jejich léčení. Medicína pro praxi. 2014;11(4): Williams AM. Issues affecting concordance with leg ulcer care and quality of life. Nursing Standard. 2010;24(45):51 56.