Abstrakty k prednáškam na sympóziu Pohľady do psychiatrie, ktoré sa bude konať v Bratislave a v Košiciach

Size: px

Start display at page:

Download "Abstrakty k prednáškam na sympóziu Pohľady do psychiatrie, ktoré sa bude konať v Bratislave a v Košiciach"

Amos McCarthy
5 years ago
Views:

1 Abstrakty k prednáškam na sympóziu Pohľady do psychiatrie, ktoré sa bude konať v Bratislave a v Košiciach KOGNITÍVNE SYMPTÓMY PRI DEPRESII A MOŽNOSTI ICH HODNOTENIA Studená a horúca kognícia PhDr. Michal Hajduk, PhD. Psychiatrická klinika LF UK a UNB, Bratislava Ak hovoríme o kognitívnych poruchách pri depresii, ide najmä o poruchu pozornosti, pracovnej a epizodickej pamäti a schopnosti učenia, exekutívnych funkcií a spomalenie psychomotoriky. Výsledný klinický obraz kognitívnej poruchy u pacienta s depresiou je podmienený zmenami v tzv. hot horúcej a cold studenej kognícii. Horúca kognícia je od emócií závislá, pri depresii ju predstavuje depresívne kognitívne bias pacientove myšlienky majú negatívnu depresívnu konotáciu, pacient vidí prítomnosť, ale aj minulosť a samozrejme budúcnosť cez čierne okuliare depresie. Tento aspekt kognície je dobre ovplyvniteľný bežnou antidepresívnou liečbou. Studená kognícia predstavuje klasické kognitívne okruhy pozornosti, pamäti, exekutívnych funkcií, nie je bezprostredne spojená s emóciami a teda sa ani nezlepší pri bežne úspešnej liečbe depresívnej nálady. Kognitívne symptómy pri depresii, remisia a funkčnosť MUDr. Mária Králová, CSc. Psychiatrická klinika LF UK a UNB, Bratislava V klinickom obraze depresie tvoria významnú súčasť symptomatiky aj kognitívne symptómy. U významnej časti pacientov sú prítomné počas akútnej epizódy depresie, ale sú aj častými reziduálnymi symptómami v období remisie. Sú dôkazy o tom, že kognitívne symptómy sa zásadne podieľajú na poruche funkčnosti pacienta, najmä v pracovnej, ale aj vo všetkých ostatných oblastiach jeho psychosociálneho fungovania. U pacientov s depresiou by teda bolo vhodné sledovať aj úroveň kognície či už objektívnymi metódami alebo sebaposudzovacími inštrumentmi. Doteraz používané antidepresíva nepreukázali presvedčivý prokognitívny efekt, kognícia sa zlepšila len sekundárne v dôsledku zlepšenia emočných symptómov. Preto je vítané nové antidepresívum, ktoré zlepšuje kognitívne funkcie aj nezávisle od primárneho antidepresívneho pôsobenia.

2 Hodnotenie kognitívnych symptómov pri depresii s využitím nástroja PDQ-D MUDr. Barbora Vašečková, PhD. Univerzitná nemocnica s poliklinikou, Milosrdní bratia, Bratislava Psychiatrická klinika SZU, Bratislava Zmeny kognitívnych funkcií boli u pacientov s depresívnou poruchou opísané nielen v akútnej fáze ochorenia, ale aj po dosiahnutí remisie, sú dôkazy o vzťahu ich pretrvávania a relapsu ochorenia [1]. Navyše výskyt kognitívnych dysfunkcií úzko súvisí s celkovým fungovaním pacienta a teda s dosiahnutím funkčnej remisie. Problémom klinickej praxe však ostáva ich detekcia a diagnostika. Podrobné neuropsychologické vyšetrenie napriek vysokej výpovednej hodnote je dostupné len v obmedzenej miere, časovo náročné a môže byť pre pacienta neprimerane zaťažujúcim, a preto je potreba jednoduchého diagnostického inštrumentu, ktorý zároveň sleduje aj dynamiku zmien tejto oblasti symptomatiky, vysoko aktuálna. Dotazník PDQ (Perceived Deficits Questionnaire) je nástroj na meranie subjektívne vnímaných kognitívnych deficitov [2]. Pôvodne bol vyvinutý na použitie u pacientov so sklerózou multiplex, jeho upravená verzia, PDQ-Depression (PDQ-D) poskytuje možnosť na sledovanie aktuálneho stavu a dynamiky zmien u pacientov s depresívnou poruchou. V prezentácii sa zameriavame na predstavenie tohto inštrumentu s prihliadnutím na praktické využitie, poukazujeme na výhody a možné obmedzenia. Súčasťou sú prvé skúsenosti s využitím u pacientov liečených pre depresívnu epizódu v ambulantných podmienkach. Literatúra: 1. McIntyre RS, Xiao HX, Syeda K, Vinberg M, Carvalho AF, Mansur RB, et al. The prevalence, measurement, and treatment of the cognitive dimension/domain in major depressive disorder. CNS Drugs 2015;29: Fehnel SE, Forsyth BH, DiBenedetti DB, Danchenko N, François C, Brevig T. Patientcentered assessment of cognitive symptoms of depression. CNS Spectr. 2016;21:43 52.

3 MÔŽEME ZLEPŠIŤ FUNGOVANIE PACIENTOV SO SCHIZOFRÉNIOU? Zlepšenie fungovania pacienta - stále nenaplnená potreba v liečbe schizofrénie? MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD. Psychiatrická klinika LF UK a UNB, Bratislava Schizofrénia je závažnou psychickou poruchou a predstavuje významný spoločenský problém. Jej včasná manifestácia v živote človeka je v súčasnosti stále častejšie považovaná len za klinický zlom, ktorý umožní diagnostické zatriedenie poruchy, avšak jej príznaky sú prítomné už dávno predtým. V klinickej praxi diagnostiku a liečbu schizofrénie komplikuje jej veľká heterogenita na rôznych úrovniach predovšetkým etiopatogenetickej, klinickej, terapeutickej aj prognostickej. Napriek veľkému pokroku v oblasti neurovied, ktorý sledujeme v ostatných rokoch, sme však nezaznamenali také výsledky a zistenia, ktoré by situáciu vyriešili. Hoci je klinický obraz poruchy veľmi heterogénny, zhoršenie každodenného fungovania sa vyskytuje takmer u všetkých pacientov, patrí k včasným a aj reziduálnym symptómom, a preto často býva dôležitým diferenciálne diagnostickým vodítkom. Schizofrénia je častou príčinou invalidity. Dostupná psychofarmakologická liečba zmierňuje symptómy schizofrénie a redukuje riziko relapsu. Jej cieľom je navodenie kvalitnej remisie. Napriek tomu, že moderná psychofarmakológia významne zlepšuje prognózu pacientov trpiacich schizofréniou, aj pri dosiahnutí remisie niektoré príznaky majú tendenciu pretrvávať. Pri porovnaní so zdravou populáciou majú pacienti častejšie a aj závažnejšie problémy v psychosociálnom fungovaní, t. j. zvládaní bežných denných aktivít. V prednáške sa autorky budú venovať súčasnému chápaniu funkčnosti u pacientov so schizofréniou a zamerajú sa na faktory, ktoré ju ovplyvňujú, t. j. klinický obraz, priebeh ochorenia, reziduálne symptómy, výber liečebného algoritmu a spoluprácu s pacientom v celom diagnosticko-liečebnom procese. Zlepšenie psychosociálneho fungovania sa dnes považuje za jeden z významných aspektov hodnotenia úspešnosti liečby a stáva sa súčasťou liečebných odporúčaní. Veľmi dôležité sú v tomto smere aj subjektívne očakávania pacientov, ktorí okrem redukcie symptómov pozitívne hodnotia práve nárast denných aktivít, sociálnych kontaktov a pracovných príležitostí. Individuálna liečba by mala zahŕňať vzájomné prepojenie farmakologických, psychosociálnych a vzdelávacích faktorov s cieľom znížiť celkovú záťaž choroby a dosiahnuť lepšiu funkčnosť pacienta.

4 Zlepšenie fungovania pacienta - stále nenaplnená potreba v liečbe schizofrénie? MUDr. Alžbeta Malejčíková Psychosociálne centrum, Košice Schizofrénia je závažné ochorenie, ktoré predstavuje mimoriadnu záťaž nielen pre pacienta, ale aj pre blízkych, okolie, zdravotnú starostlivosť a spoločnosť. Podľa WHO je na 8. mieste chorôb vedúcich k invalidite. Len približne 10 % ľudí trpiacich ochorením schizofrénneho spektra v produktívnom veku je schopných sa zamestnať, aj to väčšinou v menej kvalifikovanej práci. 32 % pacientov s prekonaným psychotickým ochorením má pretrvávajúce príznaky zníženia kvality samoobslužných činností a až 63 % pacientov má viditeľné,alebo závažné problémy v bežnom živote. Je veľa faktorov, ktoré majú negatívny dopad na fungovanie pacienta o ktorých je potreba hovoriť. Funkčnosť objektívna a subjektívna nie je vždy rovnako vnímaná. Ciele liečby z pohľadu lekára a pacienta nie sú vždy totožné. Kým lekár sa zameriava hlavne na diagnostiku, etiologické faktory, možnosti a účinnosť medikamentóznej liečby za účelom redukovania pozitívnej a negatívnej symptomatiky, prevenciu relapsov, predikciu terapeutickej odpovede a prognózu ochorenia, u ľudí so schizofréniou je to hlavne schopnosť adekvátne fungovať v rodinných a sociálnych vzťahoch, samostatne konať, zachovať nadobudnuté zručnosti a pracovné schopnosti, zvládať bežné úlohy a udržať fyzickú kondíciu. Úroveň funkčnosti a funkčnej kapacity s vývojom ochorenia klesá. Progresia ochorenia s každým ďalším relapsom spomaľuje a znižuje schopnosť nadobudnutia predchádzajúcej úrovne fungovania. Vyvstáva potreba sledovania účinnosti antipsychotík aj v oblasti sociálneho fungovania a kvality života a cieľom liečby sa stáva nielen redukcia symptómov, ale aj pozitívne ovplyvnenie funkčnosti. Lepšie fungovanie hodnotia ľudia so schizofréniou a ich rodiny ako najdôležitejší cieľ liečby.

5 Nežiaduce účinky antipsychotík a ich negatívny vplyv na fungovanie pacienta MUDr. Peter Janík, PhD. Psychiatrická klinika LFUK a UNB, Bratislava Antipsychotiká sú širokospektrálne používané psychofarmaká už desiatky rokov. Majú nezastupiteľnú úlohu v terapii psychotických, afektívnych a ďalších porúch. V akútnej fáze psychotických porúch je často nutné použitie vyšších dávok, prípadne kombinácie viacerých antipsychotík na čo najrýchlejšie dosiahnutie požadovaného antipsychotického efektu a potrebu pacifikácie. Kombinácie antipsychotík, však v klinických štúdiách nepreukázali z dlhodobého hľadiska vyššiu klinickú účinnosť. Naopak zvyšujú riziko farmakokinetických a farmakodynamických interakcií, profil nežiadúcich účinkov ako aj riziko morbidity a mortality. Pri dlhodobom používaní antipsychotík treba myslieť nielen na efektivitu, prevenciu relapsu a prekonanie farmakorezistencie, ale aj na riziko možných nežiadúcich účinkov, ktoré môžu progredovať, negatívne ovplyvňovať funkčnosť, zdravotný stav a sociálny život pacientov a často vedú k parciálnej alebo kompletnej nonadherencii. Napriek tomu, že u druhogeneračných antipsychotík sa predpokladal nižší podiel nežiaducich účinkov ako u prvogeneračných, ich výskyt je stále vyšší ako očakávaný. Antipsychotická liečba je spojená s viacerými nežiaducimi účinkami, ktorých incidencia je menlivá medzi jednotlivými liekmi. Najčastejšie nežiaduce účinky antipsychotík sú: 1. Extrapyramídové parkinsonizmus, dystónia, dyskinéza 2. Aktivačné nepokoj, anxieta, agitácia, akatízia, insomnia 3. Sedatívne sedácia, únava, hypersomnia 4. Kardiovaskulárne arytmie, predĺženie QT intervalu 5. Metabolické prírastok na hmotnosti, diabetes, hyperglykémia, hyperlipidémia, metabolický syndróm 6. Sexuálne/Endokrinné sexuálne dysfunkcie, hyperprolaktinémia 7. Kognitívne poškodenie Pri každej liečbe antipsychotikami treba zvážiť pomer benefitu a rizika pre pacienta. Po ustálení a zlepšení psychotických príznakov, by mala byť zachovaná snaha znižovať počet a dávky na minimum, tak aby bola zachovaná efektívnosť pri zníženom riziku nežiaducich účinkov a tým pádom aj lepšej adherencii pacienta a zlepšenia kvality jeho života. Pri pretrvávaní nežiadúcich účinkov je na mieste zváženie zmeny medikácie. Samotná úprava liečby však nie je dostatočná. Nezastupiteľnú úlohu zohrávajú režimové opatrenia (úprava stravy, telesný pohyb, rehabilitácia, resocializácia, tréning kognitívnych schopností) a pravidelné kontroly zdravotného stavu ako aj cielené otázky na nežiadúce účinky.

6 Nežiaduce účinky antipsychotík a ich negatívny vplyv na fungovanie pacienta MUDr. Zuzana Vančová, PhD. I. psychiatrická klinika UPJŠ, LF, Košice V súčasnosti je pre liečbu psychotických ochorení dostupná široká paleta liečiv s antipsychotickým účinkom. U atypických antipsychotík nastal významný posun od paternalistického manažmentu psychotických symptómov k prístupu viac zacielenému na pacienta, čo je významné pre jeho lepšie psychosociálne fungovanie a kvalitu života (1,2). Táto skupina liečiv vykazuje lepší bezpečnostný profil a vyššiu tolerabilitu v porovnaní s typickými antipsychotikami (nižšia incidencia extrapyramídovej symptomatiky, menší negatívny vplyv na kognitívne funkcie, menej negatívnych symptómov spojených s liečbou). Napriek týmto výhodám je liečba atypickými antipsychotikami stále spojená so širokým rozsahom nežiaducich účinkov, napríklad metabolických (obezita, dyslipidémia, diabetes mellitus, hypertenzia), sedatívnych (hypersomnia, sedácia, somnolencia, závraty), kardiovaskulárnych (prolongácia QTc intervalu, arytmie, myokarditídy, kardiomyopatie), kognitívnych, sexuálnych (sexuálna a reprodukčná dysfunkcia), endokrinných (hyperprolaktinémia), extrapyramídových (bradykinéza, dystónia, akatízia, tardívna dyskinéza) a aktivačných (agitácia, úzkosť, nespavosť) (3,4,5). Nežiaduce účinky liečby antipsychotikami sú vo všeobecnosti spojené s nižšou adherenciou k terapii a tiež s jej samovoľným ukončením. Nedostatočná spolupráca pri liečbe antipsychotikami zvyšuje riziko relapsu ochorenia a potrebu ústavnej zdravotnej starostlivosti, čo je spojené so zvýšením nákladov na liečbu. Preto prevencia, identifikácia a minimalizácia frekvencie a závažnosti nežiaducich účinkov terapie môže viesť k lepšej adherencii k liečbe a zníženiu počtu hospitalizácií (6).Cieľom prednášky bude popísať rozsah nežiaducich účinkov, ktoré môžu byť spojené s liečbou atypickými antipsychotikami, referovať rozdiely v profile nežiaducich účinkov u jednotlivých liečiv z tejto skupiny a objasniť ako môže byť optimalizovaná terapia pacienta za účelom nielen efektívnej kontroly symptómov, ale aj súčasnej minimalizácie nežiaducich účinkov liečby. 1. Mortimer AM, Al-Agib AO. Quality of life in schizophrenia on conventional versus atypical antipsychotic medication: a comparative cross-sectional study. Int J Soc Psychiatry. 2007; 53(2): Li G, Xiang YT, Su YA et al. Antipsychotic polypharmacy in schizophrenia patients in China and its association with treatment satisfaction and quality of life: findings of the third national survey on ude of psychotropic medications in China. Aust N Z j Psychiatry, 2015;49(2):

7 3. Jibson. Second-generation antipsychotic medications: pharmacology, administration, and comparative side effects. In: UpToDate, Stephen Marder (Ed), UpToDate, Waltham, MA. Accessed March Lehman et al. [APA Practice Guidelines] Kane JM, Skuban A, Hobart M et al. Overview of short- and long-term tolerability and safety of brexpiprazole in patients with schizophrenia. Schizophr Res, 2016;174(1 3): DiBonaventura M, Gabriel S, Dupclay L et al. A patient perspective of the impact of medication side effects on adherence: results of a cross-sectional nationwide survey of patients with schizophrenia. BMC Psychiatry, 2012;12:20.

8 D2 parciálni agonisti ich farmakológia a potenciál na zlepšenie fungovania pacienta Dragašek Jozef I. psychiatrická klinika UPJŠ, LF, Košice V priebehu uplynulého desaťročia došlo k významnému posunu v zmysle cielenia farmakologickej liečby pri schizofrénii, od prostej kontroly jednotlivých skupín príznakov, smerom k zvládaniu a zlepšovaniu psychosociálneho fungovania pacienta či úpravy kvality života. Napriek týmto cieleným snahám dnes len malý podiel pacientov dosahuje úplné obnovenie fungovania v dôležitých oblastiach života a to aj napriek tomu, že je k dispozícii široké farmakologické armamentárium. Pri výbere liečby hrá významnú úlohu bezpečnostný profil lieku, nielen z krátkodobého, ale hlavne dlhodobého hľadiska, keďže profil nežiaducich účinok významne ovplyvňuje pacientovo fungovanie. Úprava fungovania v pracovnej, sociálnej či inej dôležitej oblasti života sa dostala aj do terapeutických odporúčaní pri liečbe schizofrénie. Jednou z ciest, ako fungovanie pacienta ovplyvniť, je aj znížiť počet relapsov psychotickej poruchy na minimum, keďže funkčná kapacita pacientov klesá nielen s progresiou poruchy ale predovšetkým s každým psychotickým relapsom. Symptomatické uzdravenie je v súčasnosti dosiahnuteľným cieľom, avšak vyžaduje cielenú, na mieru upravenú, koordinovanú intervenciu zahŕňajúcu okrem farmakologických a psychosociálnych prístupov aj zmysluplnú edukáciu pacienta a jeho okolia. Dlhodobé užívanie liečby je problematické, zvlášť v situácii, keď prináša so sebou celé spektrum nežiaducich účinkov, pacienti so schizofréniou v tomto ohľade nie sú výnimkou, preto by predpisujúci lekár mal chápať isté váhanie pacienta užívať liečbu, ktorá je charakterizovaná potenciálom spôsobovať nepriaznivé účinky. Aktivácia a sedácia patria k jedným z najobťažujúcejších vedľajších účinkov liečby, ktoré zažíva alebo v minulosti zažila prevažná väčšina pacientov. V súčasnosti sú k dispozícii antipsychotiká nespôsobujúce nežiaducu aktiváciu alebo sedáciu pacienta a môžu byť užitočné pri riešení tohto problému. Keďže zvýšená frekvencia relapsov ale aj nežiaduce účinky ovplyvňujú kvalitu života a úroveň fungovania pacientov, malo by byť cieľom adekvátnej antipsychotickej liečby efektívne zvládať cieľové príznaky popri snahe o minimalizáciu vedľajších účinkov terapie. Väčšina druhogeneračných antipsychotík preukazuje svoju klinickú efektivitu prostredníctvom antagonizácie D2 a 5-HT2A receptorov. Antagonizmus D2 receptorov redukuje mezolimbickú hyperaktivitu a tým redukuje aj pozitívne príznaky schizofrénie, avšak s potenciálnymi komplikáciami týkajúcimi sa extrapyramídových príznakov. Antagonizmus 5- HT2A receptorov redukuje riziko EPS znížením dopamínovej blokády v striate a zároveň môže upravovať nadmerné uvoľňovanie prolaktínu. Antagonizmus na D2 receptoroch, napriek tomu, že poskytuje dobrú účinnosť voči pozitívnym príznakom, nemusí byť

9 optimálnym terapeutickým prístupom pre zvládanie negatívnych, kognitívnych či afektívnych príznakov. Kľúčovým bodom pri hľadaní správnej rovnováhy z pohľadu receptorovej blokády, zmiernenia príznakov a zlepšenia subjektívneho prežívania a objektívne hodnoteného fungovania by mohol byť parciálny agonizmus na D2 receptoroch, avšak len za podmienky dosiahnutia optimálnej úrovne vnútornej aktivity lieku na receptoroch. Príliš veľká vnútorná aktivita parciálnych agonistov sa manifestuje účinkom porovnateľným s plnými agonistami, čo v prípade antipsychotík môže znamenať aj nedostatok antipsychotického účinku ale aj prítomnosť nežiaducich fenoménov ako sú nauzea, zvracanie, nespavosť. Veľmi nízka vnútorná aktivita parciálnych agonistov znamená, že sa tieto preparáty mechanizmom účinku približujú viac k antagonistickému spektru s potenciálnym rizikom EPS, nárastu hladín prolaktínu, sekundárnych negatívnych príznakov a zhoršeného subjektívneho prežívania. Zlatým rezom z hľadiska parciálnej agonizácie by bola taká modulácia dopamínového systému, ktorú je možné považovať za stabilizačnú. Teda v oblastiach s vysokými koncentráciami extracelulárneho dopamínu (ako napr. v mezolimbickej oblasti) by sa konkrétny preparát mal správať ako kompetítor dopamínu a svojou parciálnou antagonistickou aktivitou zabezpečovať klinický účinok. Naopak, v situáciách, keď sú extracelulárne koncentrácie dopamínu nízke (napr. v dopamínových okruhoch súvisiacich s pracovnou pamäťou), by preparát mal obsadzovať receptory a spôsobovať ich parciálnu aktiváciu s príslušným efektom na odlišnú skupinu príznakov. Cieľom prednášky bude predstaviť celé spektrum dopamínových parciálnych agonistov, s ich rozdielnym farmakologickým profilom a možnosťami využitia v každodennej klinickej praxi, nielen z ohľadu ich efektivity a bezpečnosti pri krátkodobej a dlhodobej liečbe, ale aj z hľadiska ich účinku na pacientovo fungovanie.

Psychosociálne fungovanie u pacientov so schizofréniou

98 Psychosociálne fungovanie u pacientov so schizofréniou MUDr. Jozef Dragašek, PhD. 1, MUDr. Stanislav Šutovský, PhD. 2 1 I. psychiatrická klinika LF UPJŠ a UNLP Košice 2 I. neurologická klinika LF UK