ŠTUDENT NA CESTE K PRAXI Zborník príspevkov z Prvej študentskej vedeckej konferencie v odbore špeciálna a liečebná pedagogika

Transcription

1 VPLYV MODIFIKÁCIE STRAVY NA MANIFESTÁCIU SYMPTÓMOV PORÚCH AKTIVITY A POZORNOSTI U DETÍ Impact of nutrition modifications on manifestation of ADHD symptoms Gabriela SABOLOVÁ 1, Peter PAVLIS Abstrakt Práca prináša komplexné teoretické poznatky o vplyve modifikácie stravy na manifestáciu symptómov porúch aktivity a pozornosti u detí. Doposiaľ realizované štúdie vo všeobecnosti identifikovali ako problematické hlavne potravinové aditíva, deficienciu esenciálnych mastných kyselín a nadmernú konzumáciu jednoduchých sacharidov. Efektívnosť eliminácie týchto zložiek stravy pri terapii detí s poruchami aktivity a pozornosti nebola zatiaľ vedecky jednoznačne potvrdená, no jej účinnosť nebola ani vylúčená. Riešeniu tejto problematiky je potrebné venovať ešte veľa úsilia a pozornosti. Kľúčové slová Poruchy aktivity a pozornosti. Deti. Potravinové aditíva. Nenasýtené mastné kyseliny. Jednoduché sacharidy. Abstract This paper provides complex résumé of theoretical knowledge about an impact of diet modifications to the manifestation of symptoms of ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder) in children. So far, published studies indicate that complications in behavioral sphere of children with ADHD are possibly caused by consumption of food additives, essential fatty acid deficiency and excessive consumption of simple carbohydrates in their diet. The effectiveness of this approach was neither clearly scientifically validated, nor excluded. Therefore, solution of this problem is no way near and further examination is necessary. Key words ADHD. Children. Food additives. Essential fatty acids. Simple carbohydrates. 1 Ústav špeciálnopedagogických štúdií, Pedagogická fakulta, Univerzita Komenského v Bratislave gsabolova@hotmail.com 216

2 ÚVOD Kľúčové zážitky detí sa častokrát spájajú so vstupom do školy. Je to čas plný nových zážitkov a podnetov. Jednou z častých porúch, ktoré môžu negatívne poznačiť začiatok školskej dochádzky je ADHD. Prevalencia tejto diagnózy každoročne stúpa, preto je kľúčová jej včasná diagnostika a vhodne zvolená terapia. V súčasnosti rastie záujem o alternatívne prístupy zo strany odborníkov i širšej verejnosti. Úprava stravy je jedným z pomerne nových a inovatívnych prístupov k liečbe ADHD. Hlavným cieľom našej práce je zosumarizovať doposiaľ získané poznatky o tejto problematike. Praktickým výstupom práce sú odporúčania o efektívnosti a možnej aplikácii dietetického prístupu k liečbe ADHD, založené na doterajších výsledkoch výskumov. STRAVA Pojem stravovanie je používaný na označenie procesu zásobovania organizmu látkami z prostredia, ktoré sú pre jeho správne fungovanie potrebné. Ľudský organizmus pozostáva z chemických zlúčením, akými sú napríklad voda, sacharidy, aminokyseliny, mastné kyseliny a nukleové kyseliny (Pecháň, I., Kováč, G. 2003). Na zachovanie či zlepšenie zdravia má okrem iného signifikantný vplyv aj spôsob stravovania. Vo všeobecnosti sa odporúča konzumovať široké spektrum čerstvých a prirodzených potravín. V poslednom čase je strava ľudí obohatená aj o tzv. potravinové aditíva. Sú to zložky potravín, ktoré nefigurujú ako samostatné produkty potravinového priemyslu. Sú zámerne pridávané do potravín bez ohľadu na ich výživovú hodnotu z technologických dôvodov, napr. pri výrobe, spracúvaní, ošetrovaní, balení, skladovaní potravín, čím sa stávajú súčasťou danej potraviny a ovplyvňujú jej vlastnosti (Potravinový kódex, 2006). Na podporu zdravého vývinu dieťaťa je potrebné poznať jeho nutričné nároky v jednotlivých obdobiach života. Napriek mnohým všeobecným odporúčaniam sú energetické nároky detského organizmu veľmi individuálne a ich napĺňanie vyžaduje pozornosť a flexibilitu zo strany rodičov či ošetrovateľského personálu (Nevoral, J. a kol. 2003). PORUCHY AKTIVITY A POZORNOSTI U DETÍ Podľa zákona o výchove a vzdelávaní č. 245/2008 Z.z. je porucha aktivity a pozornosti, vrámci kategórií detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, zaradená medzi vývinové poruchy (Vašek, Š. 2011). Porucha aktivity a pozornosti, 217

3 tiež často označovaná ako ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder) je charakteristická predovšetkým poruchou pozornosti (nesústredenosť, nepozornosť), impulzivitou a hyperaktivitou. ADHD charakterizuje predovšetkým pomerne včasná manifestácia symptómov (zvyčajne v prvých piatich až siedmich rokoch života), nedostačujúca vytrvalosť v činnostiach, vyžadujúcich poznávacie schopnosti, tendencia prebiehať od jednej činnosti k druhej, bez toho, aby bola jedna dokončená, dezorganizovaná, zle regulovaná a nadmerná aktivita (Train, A. 1997). Medzi spôsoby liečby ADHD s explicitne dokázanou účinnosťou patrí farmakologická liečba, kognitívne a psychoedukačné stratégie, behaviorálna terapia a psychosociálna rehabilitácia. Medzi spôsoby liečby s nedokázanou účinnosťou patria diéty s vylúčením niektorých zložiek potravy, potravinové prídavky, vitamínoterapia a biofeedback (Ondrejka, I. 2007). K VPLYVU MODIFIKÁCIE STRAVY NA MANIFESTÁCIU SYMPTÓMOV PORÚCH AKTIVITY A POZORNOSTI U DETÍ Priekopníkom v oblasti dietetickej terapie bol jednoznačne doktor Benjamín Feingold, ktorý v sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia preukázal rozsiahlym výskumom redukciu symptómov ADHD u hyperaktívnych detí, ktorým bola na pravidelnej báze podávaná strava bez potravinových aditív. V prospech jeho hypotézy svedčia viaceré štúdie. Jedna z najznámejších bola v roku 2007 realizovaná na Southamptonskej univerzite (McCann, D. a kol. 2007). Jej cieľom bolo posúdiť vplyv konzumácie potravinových aditív na správanie detí s ADHD. Do štúdie bolo zahrnutých 153 trojročných a 144 osem až deväť ročných detí s touto diagnózou. Výsledok jednoznačne preukázal, že potravinové aditíva a farbivá signifikantne zvyšujú hyperaktivitu u detí. Výskum realizovaný v roku 1978 bol zameraný na identifikáciu korelácie medzi medikamentóznym a dietetickým prístupom v liečbe ADHD (Williams, J. I. a kol. 1978). Pri experimente bolo podávané deťom s ADHD liečivo s aktívnou látkou alebo placebo a zároveň koláčik s potravinovými aditívami alebo bez nich. Zo zistení vyplynulo, že substitúcia medikamentóznej liečby dietetickým prístupom nie je dostatočne efektívnym riešením, ale kombinácia týchto dvoch prístupov prináša pozitívne výsledky. 218

4 Rastúce odhady prevalencie ADHD u detí zvyšujú možnosť širokospektrálnych rizikových faktorov. Metaanalýza z roku 2004, rekapitulujúca výsledky dovtedajších najvýznamnejších štúdií, mala preto za cieľ zistiť možnosti vplyvu eliminácie potravinových aditív na manifestáciu symptómov ADHD. Výsledky metaanalýzy založené na komparácii výsledkov pätnástich štúdií vybratých z desiatich elektronických databáz, dokazujú, že potravinové aditíva sú pravdepodobne neurobehaviorálne toxické (Schab, D. W., Trinh, N. H. 2004). Ďalším z pozoruhodných impulzov nutričného prístupu k redukcii manifestácie symptómov ADHD bola teória, podľa ktorej sa symptómy detí s ADHD až nápadne podobali na prejavy deficiencie nenasýtených mastných kyselín (NMK) u detí. Navrhovaná nutričná terapia teda spočívala v dlhodobej orálnej suplementácii NMK, pričom sa predpokladalo, že ak sa ich koncentrácia v krvnej plazme dostatočne zvýši, dôjde následne k pozorovateľnej redukcii symptómov ADHD (Raz, R., Gabis, L. 2009). Pri štúdii realizovanej v roku 2003 (Stevens, L. 2003) bol na vzorke päťdesiatich detí s ADHD testovaný vplyv suplementácie NMK. Podľa slov podičov bolo možné pozorovať zlepšenie v mnohých oblastiach, ale absolútny benefit NMK nebolo možné preukázať vo všetkých behoviorálnych charakteristikách detí. Po suplementácii sa najviac zlepšili problémy so správaním, miera pozornosti na vyučovaní a vzdorovitosť. Mnoho odborníkov i poučených laikov považuje za príčinu hyperaktívneho správania detí nadmernú konzumáciu jednoduchých sacharidov. Tento dietetický prístup priniesol mnoho priaznivých ohlasov zo stany rodičov i pedagógov. Jednou zo štúdií spochybňujúcich tejto prístup je Volraichova štúdia realizovaná v roku 1985 (Wolraich, M. 1985). Participantmi bolo šestnásť chlapcov s ADHD, všetci boli počas trvania štúdie hospitalizovaní na klinike. Celá štúdia sa realizovala v dvoch fázach, pričom každá z fáz trvala tri za sebou nasledujúce dni. Počas celého experimentu participanti konzumovali stravu bez jednoduchých sacharidov. Výsledky tejto štúdie nepreukázali rozdiely medzi výkonmi participantov v závislosti od konzumácie jednoduchých sacharidov. Komplexnejší prístup bol volený pri výskume (Kaplan, B. J. a kol., 1989), ktorý bol realizovaný v roku Okrem eliminácie jednoduchých sacharidov boli vylúčené aj ďalšie potenciálne nežiaduce zložky potravy. Podľa vyjadrení rodičov viac ako polovica detí vykazovala po diéte výrazné zlepšenie správania a zanedbateľný placebo efekt. Okrem toho sa počas experimentálnej diéty u detí zlepšilo aj niekoľko ďalších premenných, ako napríklad nespavosť, nočné vstávanie či zápach z úst. 219

5 DISKUSIA Hoci sa doposiaľ jednoznačne nepotvrdila korelácia medzi konzumáciou určitých potravinových zložiek a manifestáciou symptómov ADHD, zozbierané dôkazy naznačujú, že určité skupiny detí s ADHD preukazujú výrazné zlepšenie kvality svojho života pri konzumácii stravy bez potravinových aditív. V praxi existuje však viacero závažných metodologických problémov, s ktorým sa vedci pri realizácii experimentov stretávajú. Sú to najmä prekážky pri identifikácii jednotlivých potravinových aditív, ktoré môžu byť škodlivé, optimálne zloženie suplementu pre deficiencii NMK, ideálna dĺžka pokusnej diéty, vhodný výber učastníkov experimentu tak, aby aspoň reprezentovali zloženie cieľovej skupiny, navodenie optimálnych podmienok počas experimentu, efektívne metódy vyhodnocovania údajov a.i. Vo všeobecnosti je možné konštatovať, že pri definovaní kritérií a podmienok realizácie štúdií, je veľmi vhodné preventívne eliminovať prvky, ktoré môžu výsledky skresliť. Tým sa zvýši reliabilitu celého výskumu a jeho výsledky bude možné implementovať do praxi. ZHRNUTIE Konečné riešenie problematiky korelácie medzi konzumáciou rôznych potravinových zložiek a manifestáciou symptómov ADHD u detí je zatiaľ otvorené. Z toho dôvodu je vhodné vyhnúť sa akýmkoľvek extrémom pri aplikácii existujúcich odporúčaní. V tejto s istotou definovať mieru vplyvu stravy na prejavy ADHD. Na druhej strane vo väčšine prípadov nie je opodstatnené radikálne zavrhovať možnosť dietetického prístupu k liečbe ADHD. Môže byť aplikovaný napríklad pri deťoch s ADHD, ktoré na tradičné liečebné postupy nereagujú adekvátne. Pri dodržaní všetkých nutričných a energetických nárokov dieťaťa, môže byť modifikácia stravy úspešne implementovaná ako súčasť komplexnej terapie. Okrem týchto benefitov štýl stravovania, pri ktorom sú eliminované, či signifikantne redukované potravinové aditíva a jednoduché sacharidy, môže byť veľmi účinný prostriedok na udržiavanie výborného zdravotného stavu jedinca. Takto modifikovaná strava, je pri vhodnej kompozícii a správnom pomere jednotlivých zložiek potravy, prirodzene bohatšia na široké spektrum cenných makronutrientov i mikronutrientov. V detskej populácii je kvalitná a rozmanitá strava veľmi dôležitým faktorom zdravého rastu a vývinu. Prispieva i k dobrej fyzickej kondícii, duševnej pohode i rozvoju všestrannej 220

6 osobnosti. Správne stravovacie návyky zvyšujú celkovú kvalitu života a prirodzene prispievajú k plnohodnotnému a radostnému prežívaniu sveta. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY BIEDERMAN, J. a kol Randomized, Placebo-Controlled Trial of OROS Methylphenidatemin Adults with Attention-Deficit/Hyperactivity Disorder. In Biological Psychiatry. Roč. 59, 2005, č. 9, s ISSN KAPLAN, B., J. a kol Dietary replacement in preschool-aged hyperactive boys. In Pediatrics. Roč. 83, 1989, č. 1, s ISSN McCANN, D. a kol Food additives and hyperactive behaviour in 3-year-old and 8/9- year-old children in the community: a randomised, double-blinded, placebo-controlled trial. In Lancet. Roč. 370, 2007, č. 9598, s ISSN NEVORAL, J. a kol Výživa v dětském věku. Jihlava: Nakladatelství H & H, ISBN ONDREJKA, I Hyperkinetická porucha v detskom veku. In Česko-slovenská pediatrie. Roč. 62, 2007, č. 6, s ISSN PECHÁŇ, I., KOVÁČ, G Prehľad biochémie človeka II. Trnava: Vydavateľstvo Trnavskej uniterzity. Bratislava: VEDA, ISBN RAZ, R., GABIS, L Essential fatty acids and attention-deficit-hyperactivity disorder: a systematic review. In Developmental Medicine & Child Neurology. Roč. 51, 2009, č. 8, s ISSN SCHAB, D., W., TRINH, N., H Do artificial food colors promote hyperactivity in children with hyperactive syndromes? A meta-analysis of double-blind placebo-controlled trials. In Journal of developmental and behavioral pediatrics. Roč. 25, 2004, č. 6, s ISSN STEVENS, L. a kol Dietary sensitivities and ADHD symptoms: thirty-five years of research. In Clinical Pediatrics. Roč. 50, 2011, č. 4, s ISSN TRAIN, A Specifické poruchy chování a pozornosti. Praha: Portál, ISBN VAŠEK, Š Základy špeciálnej pedagogiky. Bratislava: Sapienta, ISBN WILLIAMS, J., I. a kol Relative effects of drugs and diet on hyperactive behaviors: an experimental study, In Pediatrics, Roč. 61, 1978, č. 6, s ISSN

7 Potravinový kódex. Potravinový kódex : kontaminanty, rezídua a prídavné látky. Bratislava : Epos, ISBN WOLRAICH, M. a kol Effects of sucrose ingestion on the behavior of hyperactive boys. In The Journal of Pediatrics. Roč. 106, 1985, č. 4, s ISSN