PREVALENCIA NADVÁHY A OBEZITY U ADOLESCENTOV A JEJ ASOCIÁCIA S KARDIOMETABOLICKÝMI RIZIKOVÝMI FAKTORMI A ŽIVOTNÝM ŠTÝLOM

Transcription

1 HYGIENA (3) PŮVODNÍ PRÁCE 100 SÚHRN PREVALENCIA NADVÁHY A OBEZITY U ADOLESCENTOV A JEJ ASOCIÁCIA S KARDIOMETABOLICKÝMI RIZIKOVÝMI FAKTORMI A ŽIVOTNÝM ŠTÝLOM V súčasnosti celosvetovo sledujeme nárast revalencie obezity ako jedného z rizikových faktorov kardiovaskulárnych chorôb nielen v doselej oulácii, ale už aj u detí a mladistvých. V ráci rezentujeme revalenciu nadváhy a obezity v súbore adolescentov (45,8 % chlacov) vo veku rokov a orovnanie vybraných kardiometabolických markerov v skuine s normálnou hmotnosťou a v skuine s nadváhou/obezitou so zreteľom na telesnú zdatnosť a vybrané faktory životného štýlu. Uskutočnili sme základné antroometrické vyšetrenie zamerané na nadváhu/obezitu, celkovú telesnú zdatnosť sme hodnotili omocou Ruffierovho testu. Z venóznej krvi sa vyšetril komletný liidový rofil, hladina glykémie, C-reaktívny roteín a homocysteín, z vyšetrených arametrov sme vyočítali hladinu LDL-cholesterolu a aterogénny index lazmy (log TAG/HDL-cholesterol). Merali sme krvný tlak a okojovú ulzovú frekvenciu, objektívne vyšetrenie dolnilo vylnenie obsiahleho dotazníka, kde sme sa zamerali najmä na vybrané charakteristiky životného štýlu. V ásme nadváhy/obezity bolo 30,7 % chlacov (13,1 % obéznych) a 22,9 % dievčat (7,9 % obéznych). Adolescenti s nadváhou/obezitou mali s výnimkou glykémie a hladiny homocysteínu všetky biochemické ukazovatele významne horšie, mali významne vyššie riemerné hodnoty krvného tlaku, rýchlejšiu okojovú ulzovú frekvenciu (chlaci významne) a horšie ukazovatele telesnej zdatnosti; metabolický syndróm sme zistili u 5,5 % adolescentov s nadváhou/ obezitou. V skuine s normálnou hmotnosťou ozorujeme v stravovacom režime častejšiu a ravidelnejšiu konzumáciu jednotlivých denných jedál, významne vyšší riemerný očet jedál denne, nevýznamne dlhšie trvanie týždennej telesnej aktivity, kratší čas venovaný sledovaniu TV a u chlacov dlhšie trvanie sánku. Výsledky otvrdili horší kardiovaskulárny rizikový rofil a výskyt metabolického syndrómu v skuine s nadváhou/obezitou už v adolescentnom veku a otrebu intenzívnej rimárnej revencie a intervencie zameranú najmä na revenciu obezity už od najmladších vekových skuín. Kľúčové slová: adolescenti, obezita, rizikové faktory, metabolický syndróm, telesná zdatnosť, životný štýl SUMMARY PREVALENCE OF OVERWEIGHT AND OBESITY IN ADOLESCENTS AND THEIR ASSOCIATION WITH CARDIOMETABOLIC RISK FACTORS AND LIFE-STYLE KATARÍNA HIROŠOVÁ 1, ZORA GEROVÁ 2, MARTIN SAMOHÝL 1, DANIELA KRAJČOVÁ 1, DIANA VONDROVÁ 1, ĽUBICA ARGALÁŠOVÁ 1, ĽUDMILA ŠEVČÍKOVÁ 1, JANA JURKOVIČOVÁ 1 1 Univerzita Komenského v Bratislave, Lekárska fakulta, Ústav hygieny, Bratislava, Slovenská reublika 2 Regionálny úrad verejného zdravotníctva Slovenskej reubliky, Bratislava, Slovenská reublika Increasing revalence of obesity as one of the risk factors for cardiovascular diseases is currently observed worldwide not only in the adult oulation, but also amongst children and adolescents. In this study, the revalence of overweight and obesity in a samle of 2,629 adolescents (45.8% boys) aged years is resented. Selected cardiometabolic markers were comared between a normal-weight grou and overweight/obesity grou with regard to hysical fitness and selected life-style factors. A basic anthroometric examination aimed at overweight/obesity was erformed; overall cardio-fitness was evaluated using Ruffier test. Blood liids, blood glucose, C-reactive rotein and homocysteine levels from venous blood samles were analyzed; LDL-cholesterol and lasma atherogenic index (log TG/HDL-cholesterol) were calculated. Blood ressure and heart rate at rest were measured; a comrehensive questionnaire focused mostly on selected lifestyle characteristics comleted the examination. In the range of overweight/obesity were 30.7% of boys (13.1% were obese) and 22.9% of girls (7.9% were obese). Adolescents in the range of overweight/obesity had significantly worse biochemical indicators excluding blood glucose and homocysteine levels. This grou had significantly higher mean blood ressure, resting heart rate (boys significantly) and greater cardio-fitness insufficiency. Metabolic syndrome was diagnosed in 5.5% of overweight/obese adolescents. More frequent and more regular food consumtion daily, significantly higher mean number of meals a day, no significantly extended duration of weekly leisure time hysical activity, less time sent watching TV and, in boys, longer slee duration were observed in the grou with normal weight. Our results confirmed higher cardiovascular risk and metabolic syndrome revalence in the adolescent overweight/obesity grou and the need for intensive rimary revention and intervention aimed in articular at obesity revention from the youngest age grous onwards. Key words: adolescents, obesity, risk factors, metabolic syndrome, hysical condition, lifestyle htt://dx.doi.org/ /hygiena.a1446

2 Úvod Obezita je jedno z najčastejších multifaktoriálne odmienených metabolických ochorení vznikajúce v dôsledku kombinácie genetických a environmentálnych faktorov. Definuje sa ako nadmerná hmotnosť následkom nadmernej tvorby tukového tkaniva a jeho nedostatočnej mobilizácie z tkanív, kde sa ukladá za fyziologických odmienok. Vzniká najčastejšie ako dôsledok dlhodobej ozitívnej energetickej bilancie. Ide o chronické rogresívne ochorenie s mnohoočetnými šecifickými atologickými rejavmi v orgánoch, ktoré významne ovlyvňujú morbiditu, kvalitu a dĺžku života obézneho jedinca (1). Obezita je nezávislým rizikovým faktorom redčasnej aterosklerózy a riamo koreluje s ďalšími významnými rizikovými faktormi. V súčasnosti celosvetovo sledujeme nárast revalencie obezity ako jedného z rizikových faktorov kardiovaskulárnych chorôb (KVCH) nielen v doselej oulácií, ale už aj u detí a mladistvých. Zvyšujúca sa revalencia obezity vo všetkých vekových skuinách detí sa stáva globálnym eidemickým roblémom (2), v riebehu osledných 50 rokov narastala vo svete ribližne o 5 % v každom desaťročí a odhaduje sa, že ribližne štvrtina všetkých detí má dnes nadváhu alebo obezitu (3). Adolescentný vek je solu s dojčenským vekom kritickým obdobím re rozvoj obezity. Cieľom ráce bolo zistiť revalenciu nadváhy a obezity v súbore adolescentov a orovnať vybrané kardiometabolické markery KVCH (vybrané fyziologické a biochemické ukazovatele, liidové sektrum v krvi) a revalenciu metabolického syndrómu v skuine s normálnou hmotnosťou a v skuine s nadváhou/obezitou so zreteľom na telesnú zdatnosť a vybrané faktory životného štýlu. Súbor a metodika Analyzovaný súbor adolescentov sme vybrali z rojektu Podora kardiometabolického zdravia v rostredí stredných škôl na území Bratislavského samosrávneho kraja (Rešekt re zdravie), ktorý sa uskutočnil v soluráci s Regionálnym úradom verejného zdravotníctva hl. m. Bratislava na stredných školách v rámci Bratislavského samosrávneho kraja (14 gymnázií a 48 stredných odborných škôl). Išlo o rierezovú štúdiu zameranú na zistenie revalencie vybraných kardiometabolických, environmentálnych, behaviorálnych a sychosociálnych rizikových faktorov KVCH u adolescentov a ich doad na zdravotný stav. Vybraný súbor tvorilo adolescentov vo veku rokov v riemernom veku 17,1 ± 1,04 rokov), z toho bolo chlacov (45,8 %) a dievčat (54,2 %). Kritériá výberu boli vek (decimálny vek 14,00 18,99 rokov odľa WHO) a komletné biochemické a antroometrické vyšetrenie. Vyšetreniu redchádzal informovaný súhlas rodičov a rimeraná informácia detí o význame a riebehu jednotlivých vyšetrení. Uskutočnili sme základné antroometrické vyšetrenie zamerané na nadváhu/obezitu a abdominálnu obezitu. Hmotnosť sme merali s resnosťou na 0,1 kg omocou váhy na analýzu stavby tela (OMRON BF510), z výslednej hodnoty sme odčítali 500 g na oblečenie. Výšku sme merali omocou výškomera (TANITA LEI- CESTER) na vodorovnej loche odlahy s resnosťou na celý milimeter. Body Mass Index (BMI) sme vyočítali ako odiel hmotnosti a druhej mocniny výšky v metroch. BMI sme hodnotili omocou Z-skóre [(x i x)/σ, kde x i = BMI jednotlivca, x = riemerná hodnota BMI referenčnej oulácie re daný vek a ohlavie z celoštátneho antroometrického rieskumu (AP) 2001, σ = smerodajná odchýlka] a orovnali s výsledkami VI. celoštátneho AP telesného vývoja detí a mládeže v SR z roku 2001 (4). Do kategórie nadváhy sme zaradili deti v ásme medzi 90. a 97. ercentilom a do kategórie obezity deti nad 97. ercentilom. Obvod ása sme merali ásmovým meradlom v stoji vo výdychu vo vodorovnej rovine medzi crista iliaca a osledným rebrom a hodnotili odľa IDF (International Diabetes Federation) konsenzu re definíciu metabolického syndrómu u detí a adolescentov (5). Celkovú telesnú zdatnosť sme hodnotili omocou Ruffierovho testu, ktorý slúži na orientačné osúdenie zdatnosti srdcovo-cievneho systému (6). Odmeria sa ulzová frekvencia v okoji red záťažou (PF1), o telesnej záťaži (30 dreov očas 45 s PF2) a o 1 min odočinku (PF3). Index zdatnosti sa vyočíta odľa vzorca: (PF1+PF2+PF3 200)/10. Výsledky sa hodnotia odľa schémy: 0 zdatnosť výborná, 0,1 5 dobrá, 5,1 10 riemerná, 10,1 15 slabá a > 15 nedostatočná. Odbery venóznej krvi nalačno na laboratórne vyšetrenie vykonávali kvalifikované zdravotné sestry od vedením lekára, biochemické analýzy vykonávalo certifikované biochemické laboratórium. Z venóznej krvi sa vyšetril komletný liidový rofil: hladina celkového cholesterolu (CHOL), triacylglycerolov (TAG) a HDLcholesterolu (HDL-CH), hladina glykémie (GLU), vysokosenzitívny C-reaktívny roteín (hscrp) a homocysteín (HCY). Z vyšetrených arametrov sme vyočítali hladinu LDL-cholesterolu (LDL-CH) odľa Friedewaldovho vzorca a aterogénny index lazmy (AIP = log TAG/HDL-CH). Výsledky vyšetrenia krvných liidov sme hodnotili odľa Odorúčaní re diagnostiku a liečbu dysliidémií u detí a adolescentov (7). AIP sme hodnotili < 0,11 ako nízke, 0,11 0,21 ako stredné a > 0,21 ako vysoké riziko, normálnu glykémiu v rozmedzí 4,0 5,5 mmol/l a normálne hladiny HCY v rozmedzí 5 15 μmol/l. Krvný tlak (TK) a ulzovú frekvenciu (PF) sme merali digitálnym tlakomerom OMRON M-6 COMFORT za štandardných odmienok na ravom ramene (o minimálne 10 minútovom sedení v okoji s oretým chrbtom a nohami oloženými na odlahe). Vyšetrovaná osoba red vyšetrením 2 hodiny nejedla ani nefajčila. TK sme merali 3-krát s 5-minútovými restávkami medzi meraniami, hodnotili sme riemernú hodnotu TK z 2. a 3. merania. Hodnoty TK sme vo veku < 18 rokov klasifikovali na základe ercentilových hodnôt systolického a diastolického TK odľa veku, výšky a ohlavia (8), u 18-ročných odľa klasifikácie určenej re doselú ouláciu (9). Prevalenciu metabolického syndrómu (MS) sme vyhodnotili odľa IDF konsenzu re definíciu metabolického syndrómu u detí a adolescentov osobitne vo vekovej skuine < 16 rokov a 16+ rokov (5). Objektívne vyšetrenie dolnilo vylnenie obsiahleho dotazníka, kde sme sa zamerali najmä na vybrané charakteristiky životného štýlu (telesná aktivita v škole aj vo voľnom čase, dĺžka sánku a sedavé aktivity očas ra- PŮVODNÍ PRÁCE HYGIENA (3) 101

3 HYGIENA (3) PŮVODNÍ PRÁCE covných dní a cez víkend), sychosociálne faktory a výživu a výživové zvyklosti (frekvencia konzumácie jednotlivých otravinových skuín a ravidelnosť stravovania). Celý súbor sme rozdelili odľa BMI na dve skuiny (osobitne chlacov a dievčatá) na skuinu s normálnou hmotnosťou/odváhou (A) BMI < 90. ercentil, a na skuinu s nadhmotnosťou/obezitou (B) BMI 90. ercentil. V skuine A bolo 835 chlacov a dievčat, v skuine B 370 chlacov a 326 dievčat. Výsledky sme hodnotili omocou deskritívnej štatistiky (očetnosti, aritmetické riemery ± smerodajné odchýlky), Pearsonových korelácií, vzťahy medzi sojitými remennými dvojvýberovým t-testom, vzťahy medzi kategorickými remennými chí-kvadrátovým testom. Ako štatisticky významné sme hodnotili rozdiely re < 0,05. Na štatistické sracovanie výsledkov sme využili rogramy Microsoft Office Excel, Ei Info 7 (verzia 2013) a S-Plus 6. Výsledky V ásme nadváhy/obezity bolo 26,5 % adolescentov, z toho 30,7 % chlacov (13,1 % obéznych) a 22,9 % dievčat (7,9 % obéznych), < 0,001. Porovnanie skuiny chlacov a dievčat s normálnou hmotnosťou/odváhou (A) a skuiny s nadváhou/obezitou (B) ukázalo štatisticky vysoko významné rozdiely. S výnimkou glykémie a hladiny HCY majú adolescenti s nadváhou/obezitou všetky biochemické ukazovatele, vrátane AIP, horšie (tab. 1). Podobne významné rozdiely medzi oboma skuinami sú v hodnotách krvného tlaku u oboch ohlaví a okojovej ulzovej frekvencie v skuine chlacov (tab. 2). Kritériám re diagnostiku MS vyhovelo v celom súbore (n = 2 629) 1,4 % adolescentov (2,7 % chlacov, 0,5 % dievčat), všetci atrili do skuiny s nadváhou/obezitou. V tejto skuine (n = 696) redstavovala revalencia MS solu 5,5 % (8,6 % chlacov a 1,8 % dievčat). Výsledky Ruffierovho testu zdatnosti ukázali významné intersexuálne rozdiely a celkovo nedostatočnú zdatnosť adolescentov. Priemerný index zdatnosti u chlacov bol 9,2 ± 4,0 (v ásme riemernej zdatnosti), u dievčat 10,5 ± 4,1 (v ásme slabej zdatnosti), rozdiel bol štatisticky významný ( < 0,001). Chlaci aj dievčatá skuiny A mali lešie riemerné hodnoty testu zdatnosti, u chlacov bol rozdiel významný (9,0 ± 4,0 vs. 9,6 ± 4,1; = 0,031), v skuine dievčat nevýznamný (10,5 ± 4,2 vs. 10,7 ± 3,7; = 0,316). V skuine chlacov s nadváhou/obezitou sa významne častejšie vyskytovali jedinci so slabou/nedostatočnou telesnou zdatnosťou (RI > 10) 44,8 % vs. 36,8 %; = 0,009; u dievčat bol rozdiel nevýznamný 55,6 % vs. 51,7 %; = 0,224. Pokiaľ ide o stravovací režim, častejšiu a ravidelnejšiu konzumáciu jednotlivých denných jedál ozorujeme v skuine s normálnou hmotnosťou/odváhou a významne vyšší je aj ich riemerný očet jedál denne ( < 0,001). Z-skóre re BMI významne negatívne korelovalo s očtom jedál denne u oboch ohlaví (chlaci: r = 0,151; < 0,01; dievčatá: r = 0,156; < 0,01). Chlaci skuiny A významne častejšie ravidelne konzumujú raňajky, olovrant, večeru a druhú večeru, dievčatá skuiny A významne častejšie ravidelne konzumujú desiatu a druhú večeru (tab. 3). Chlaci s nadváhou/obezitou deklarovali významne zriedkavejšiu konzumáciu mlieka a mliečnych výrobkov Tab. 1. Porovnanie vybraných biochemických arametrov v skuine chlacov a dievčat s normálnou hmotnosťou/odváhou (A) a v skuine s nadváhou/obezitou (B) (riemer ± SD) Chlaci Vek (r.) 17,1 ± 1,0 17,1 ± 1,0 0,213 17,2 ± 1,0 17,2 ± 1,0 0,990 Celkový cholesterol (mmol/l) 3,71 ± 0,6 4,01 ± 0,8 < 0,001 4,21 ± 0,7 4,34 ± 0,7 0,008 LDL-cholesterol (mmol/l) 2,08 ± 0,5 2,34 ± 0,6 < 0,001 2,29 ± 0,6 2,49 ± 0,6 < 0,001 HDL-cholesterol (mmol/l) 1,27 ± 0,2 1,19 ± 0,2 < 0,001 1,53 ± 0,3 1,41 ± 0,3 < 0,001 Triacylglyceroly (mmol/l) 0,79 ± 0,3 1,05 ± 0,6 < 0,001 0,86 ± 0,4 0,96 ± 0,4 < 0,001 AIP (log TAG/HDL-CH) -0,23 ± 0,2-0,11 ± 0,3 < 0,001-0,279 ± 0,2-0,096 ± 0,2 < 0,001 Glykémia (mmol/l) 4,92 ± 0,4 4,97 ± 0,5 0,082 4,70 ± 0,8 4,740,7 ± 0,389 hscrp (mg/l) 0,83 ± 1,8 1,59 ± 2,6 < 0,001 1,08 ± 2,6 2,26 ±4,2 < 0,001 Homocysteín (μmol/l) 12,2 ± 6,1 12,2 ± 6,6 0,896 9,8 ± 3,4 9,7 ± 3,0 0,769 Tab. 2. Porovnanie hodnôt krvného tlaku a okojovej ulzovej frekvencie v skuine chlacov a dievčat s normálnou hmotnosťou/odváhou (A) a v skuine s nadváhou/obezitou (B) (riemer ± SD) 102 Chlaci Systolický TK (mmhg) 120,4 ± 11,2 127,9 ± 12,6 < 0, ,1 ± 9,1 111,3 ± 9,3 < 0,001 Diastolický TK (mmhg) 71,9 ± 7,4 75,0 ± 8,6 < 0,001 69,8 ± 7,3 72,8 ± 8,1 < 0,001 Pokojová ulzová frekvencia 77,4 ± 13,0 79,6 ± 13,4 0,008 80,9 ± 12,6 81,6 ± 11,6 0,394

4 Tab. 3. Režim stravovania. Priemerný očet jedál denne a zastúenie chlacov a dievčat (%) s ravidelnou dennou konzumáciou jednotlivých jedál v skuine s normálnou hmotnosťou/odváhou (A) a v skuine s nadváhou/obezitou (B) Chlaci Počet jedál denne (x ± SD) 4,2 ± 1,4 3,8 ± 1,3 < 0,001 4,1 ± 1,3 3,6 ± 1,2 < 0,001 Raňajky komletné (%) 55,7 45,8 0,003 43,0 43,5 0,888 Desiata (%) 81,2 83,0 0,473 81,0 74,6 0,017 Obed (%) 85,7 83,0 0,247 76,1 72,9 0,260 Olovrant (%) 40,6 28,6 < 0,001 34,5 31,1 0,307 Večera (%) 89,9 85,5 0,031 73,4 70,1 0,255 Druhá večera (%) 31,1 15,5 < 0,001 12,9 6,1 0,004 PŮVODNÍ PRÁCE Tab. 4. Telesná aktivita (voľnočasová a školská) v skuine chlacov a dievčat s normálnou hmotnosťou/odváhou (A) a v skuine s nadváhou/obezitou (B) Chlaci Telesná aktivita voľnočasová (min/týždenne) 333,2 232,0 0, ,9 143,0 0,107 Nešortujem (%) 6,3 6,1 0,879 7,7 9,4 0,358 Telesná výchova v škole cvičím stále (%) 84,9 83,1 0,429 64,7 65,3 0,852 keď môžem, vyhnem sa (%) 12,0 13,7 0,464 26,5 24,8 0,528 som oslobodený/-á (%) 3,0 3,2 0,797 8,7 10,0 0,477 Tab. 5. Vybrané režimové faktory očas týždňa v skuine chlacov a dievčat s normálnou hmotnosťou/odváhou (A) a v skuine s nadváhou/obezitou (B) Chlaci ( = 0,014), vyrážaných a stánkových jedál ( < 0,001), sladkých múčnych jedál a sladkostí ( < 0,001), slaných ochutín ( < 0,001) a z náojov zriedkavejšiu konzumáciu sladených nealkoholických náojov ( < 0,001). Podobne dievčatá s nadváhou/obezitou riznali významne zriedkavejšiu konzumáciu vyrážaných jedál ( = 0,007), fast-foodu ( = 0,011), múčnych slaných ( = 0,005) a sladkých jedál ( = 0,009), sladkostí a slaných ochutín ( < 0,001), kolových ( = 0,028) a sladených náojov ( < 0,001), ale významne častejšiu konzumáciu vody a nesladených minerálnych vôd ( = 0,038). Z faktorov životného štýlu sme v telesnej aktivite (aktívny šort aj rekreačné aktivity) našli významné intersexuálne rozdiely v zmysle nižšej fyzickej záťaže dievčat. (bez ohľadu na hmotnosť) deklarovali vysoko významne menej času venovaného telesnej aktivite týždenne ( = 0,000), významne častejšie nevykonávali vo voľnom čase žiadnu telesnú aktivitu ( < 0,001) a častejšie sa vyhýbali školskej telesnej Trvanie sánku o i (h) 7,3 ± 1,1 7,1 ± 1,0 0,051 7,1 ± 1,0 7,1 ± 1,1 0,405 Trvanie sánku so ne (h) 9,2 ± 1,4 9,0 ± 1,5 < 0,001 9,3 ± 1,4 9,3 ± 1,3 0,526 Práca ri PC o i (h) 3,4 ± 1,9 3,4 ± 1,9 0,687 3,0 ± 1,8 3,0 ± 1,7 0,761 Práca ri PC so ne (h) 4,6 ± 2,6 4,6 ± 2,6 0,964 3,8 ± 2,3 3,8 ± 2,2 0,985 Sledovanie TV o i (h) 1,8 ± 1,5 2,0 ± 1,7 0,070 1,9 ± 1,6 2,2 ± 1,8 0,012 Sledovanie TV so ne (h) 2,7 ± 2,0 2,9 ± 2,3 0,133 3,0 ± 2,0 3,2 ± 2,1 0,099 o ondelok, i iatok, so sobota, ne nedeľa výchove ( < 0,001). Porovnanie skuiny A a B neukázalo významné rozdiely, chlaci aj dievčatá s normálnou hmotnosťou/odváhou uviedli nevýznamne dlhšie trvanie týždennej telesnej aktivity (tab. 4). Chlaci skuiny A v riemere dlhšie sávajú očas racovného týždňa ( = 0,051) aj víkendu ( < 0,001) a trávia nevýznamne menej času sledovaním TV očas racovného týždňa aj víkendu, ráci s PC venujú rovnaký čas ako chlaci skuiny B v riebehu celého týždňa. V skuine dievčat sme našli rozdiel len v sledovaní TV trávi jej sledovaním menej času, očas racovných dní je rozdiel významný ( = 0,012) (tab. 5). Z-skóre re BMI u chlacov významne negatívne korelovalo s dĺžkou sánku očas víkendu (r = 0,092; < 0,01), korelácie s rácou ri PC a so sledovaním TV boli u oboch ohlaví nevýznamné s výnimkou významnej ozitívnej korelácie so sledovaním TV očas racovného týždňa v skuine dievčat (r = 0,067; < 0,05). HYGIENA (3) 103

5 HYGIENA (3) PŮVODNÍ PRÁCE 104 Diskusia KVCH atria k závažným medicínskym, soločenským a ekonomickým roblémom. Najčastejšie vznikajú na odklade aterosklerózy a vyskytujú sa v čoraz mladšom veku. V detskom veku nedochádza ku klinickej manifestácii ochorenia, ale dá sa zistiť rítomnosť rizikových faktorov odorujúcich rozvoj aterosklerotických zmien. Najzávažnejšími rizikovými faktormi sú dyslioroteinémie, zvýšený krvný tlak, diabetes mellitus rvého a druhého tyu, fajčenie a obezita (10). Obezita a s ňou súvisiace rizikové faktory bezrostredne súvisia so životným štýlom, ktorý ovlyvňuje zdravie školskej mládeže a významne sa odieľa na ich zdravotnom stave (11). V detskom a dorastovom veku sa na diagnostiku obezity v raxi využívajú ercentilové rastové krivky, ričom kritériá nadváhy/obezity sú v rozličných krajinách rozdielne. Naríklad U.S Centers for Disease Control and Prevention (CDC) odorúča hodnotiť deti a mládež na základe sracovaných dát medzi 85. a 94. ercentilom (vrátane) v ásme nadváhy a deti v ásme 95. ercentil sa klasifikujú ako obézne (12). V SR hraniciam nadváhy zodovedá 90. a obezite 97. ercentil, stanovené na základe celoslovenského rieskumu z r (4). Stav výživy u detí a adolescentov možno hodnotiť aj omocou normalizačných indexov (z-skóre), ktoré vyjadrujú odchýlky telesných znakov sledovaného jedinca od telesných znakov zdravej oulácie rovnakého veku a ohlavia. Normalizačné indexy umožňujú orovnávanie ľubovoľného očtu znakov medzi ohlaviami aj vekovými skuinami a štatisticky zhodnotiť rozdiely v orovnaní s normálnou ouláciou (13). Stav výživy v súbore adolescentov sme hodnotili omocou z-skóre vyočítaného na základe celoštátneho AP z roku Podľa tohto kritéria bolo v ásme nadváhy 17,6 % chlacov a 15,0 % dievčat a v ásme obezity 13,1 % chlacov a 7,9 % dievčat, čo je v orovnaní s výsledkami celoštátneho AP z roku 2001 výrazný nárast nadváhy a obezity u oboch ohlaví: celoslovenská revalencia nadváhy vo vekovej skuine 14- až 18-ročných bola v roku ,3 % chlacov a 10,8 % dievčat a revalencia obezity 7,0 % chlacov a 6,6 % dievčat (14), i keď naše výsledky sú len z Bratislavského samosrávneho kraja. V skuine chlacov aj dievčat s nadváhou/obezitou sme zistili významne horšie hladiny liidového sektra, AIP a hscrp v orovnaní s adolescentmi s normálnou hmotnosťou, rozdiel v hladine glykémie a homocysteínu nebol významný. Podobné výsledky riniesla aj veľká metaanalýza 63 štúdií zdravých detí vo veku 5 15 rokov (n = ) z vysoko rozvinutých krajín: deti so zvýšenou hmotnosťou mali zvýšené hladiny všetkých krvných liidov (15). Autori doseli k záveru, že BMI v ásme zvýšených hodnôt významne zhoršuje rizikové arametre KVCH u detí. Tento efekt možno ozorovať už u detí s nadváhou, ale je ešte výraznejší u obéznych detí a možno redokladať, že môže byť ešte závažnejší než sa ôvodne myslelo. Zvýšená hladina CRP môže naznačovať rítomnosť záalu, reto sa CRP ovažuje za nezávislý rediktor kardiovaskulárnej ríhody. Preto AHA (American Heart Association) navrhla vyšetrenie CRP ako súčasť hodnotenia individuálneho stuňa rizika KVCH (16). V našom súbore sme našli vysoko významne vyššie hladiny hscrp v skuine obéznych chlacov aj dievčat, čo otvrdila aj ráca Laugsanda a kol., ktorí na veľkej oulačnej štúdii zistili silnú asociáciu BMI s CRP vo všetkých vekových skuinách u oboch ohlaví aj o adjustácii na ďalšie metabolické faktory, ričom asociácia bola najsilnejšia v mladších vekových skuinách (17). Krvný tlak sa očas detstva ostune mení, ričom miera jeho stúania je odlišná u dievčat a u chlacov. Referenčné hodnoty získané na základe určenia krvného tlaku v oulácii sa zvyčajne znázorňujú omocou ercentilových grafov či tabuliek (18). Donedávna sa hyertenzia v detskom veku ovažovala za zriedkavé ochorenie, ale oulačné štúdie v osledných dvoch dekádach oukazujú na nárast detskej hyertenzie a výskyt hyertenzie v týchto štúdiách sa ohybuje medzi 2 13 % (19). Častejšie sa vyskytuje u obéznych detí, u detí s metabolickým syndrómom, res. syndrómom inzulínovej rezistencie (20), 50 % obéznych detí nemá normálny krvný tlak (21). V našej štúdii mali chlaci aj dievčatá s nadváhou/ obezitou významne vyššie hodnoty systolického (o 7,5 mmhg chlaci, o 5,2 mmhg dievčatá) aj diastolického TK (o 3,1 mmhg chlaci a o 3,0 mmhg dievčatá), obézne deti mali aj rýchlejšiu okojovú ulzovú frekvenciu (chlaci významne). Podobné zvýšenie systolického aj diastolického TK vo veľkej metaanalýze zistil aj Friedmann a kol. s tým rozdielom, že v skuine dievčat bolo zvýšenie TK významne väčšie než u chlacov ( < 0,001) (15). V oslednom období sa ozoruje dramatický nárast revalencie MS v detskom veku v dôsledku zrýchleného nárastu revalencie detskej obezity (22). Obezita sa dáva do súvislosti so zvýšeným výskytom rizikových faktorov KVCH (súčasne aj indikátorov MS), ričom viaceré štúdie otvrdili retrvanie týchto indikátorov z detstva a dosievania až do doselosti (5). O výbere a definícii týchto faktorov a ich hraničných hodnôt sa však stále diskutuje. Najmä u detí je definícia MS komlikovaná, najmä v dôsledku vývojových zmien v období dosievania, reto treba jednotlivé rizikové faktory hodnotiť s ohľadom na vek (23). Prevalenciu MS v našom súbore (1,4 % v celom súbore, 5,5 % v skuine s nadváhou/ obezitou) možno ri orovnaní s inými krajinami hodnotiť ako nízku, vzájomné orovnávanie však sťažuje odlišné vekové zloženie súborov, nejednotné kritériá v definícii obezity, abdominálnej obezity a rozličné hraničné hodnoty re diagnostiku MS. Ako ríklad možno uviesť review Forda a Li (24), ktorí uvádzajú revalenciu MS v závislosti od definície v rozätí 0 59 %. Na Slovensku Vitáriušová v súbore 77 obéznych acientov (vo veku rokov) uvádza odľa kritérií IDF revalenciu MS 32,5 % (25). Ford a kol. diagnostikovali odľa IDF kritérií u amerických detí vo veku rokov MS v 4,5 % (26), Mokha a kol. u ročných obéznych detí zistili MS u 21,3 % (27). Výživa je jedným zo základných exogénnych faktorov odmieňujúcich rast a vývoj detí, ako aj ich zdravotný stav. Stav výživy v súčasnej dobe významne ovlyvňujú zmeny v stravovacích návykoch celých rodín, revaha sedavého sôsobu života a vlyv médií. Dôsledkom je nárast revalencie exogénnej obezity v detskom veku s významným osunom do mladších vekových kategórií (2).

6 Analýza stravovacích zvyklostí je užitočná metóda ri sledovaní úlohy stravy vo vzťahu k zdravotným rizikám. Hodnotenie celkového stravovacieho modelu má určité výhody red analýzou jednotlivých nutrientov alebo otravín, lebo berie do úvahy celú stravu a kumulatívne a interaktívne účinky otravín a živín skonzumovaných súčasne, takže redstavuje viac holistický ohľad. Väčšina štúdií analyzujúcich stravovacie zvyklosti využíva frekvenčný dotazník (využili sme ho aj v našom súbore) vďaka jeho nižšej cene a jednoduchosti v orovnaní s odrobnejším stravovacím denníkom. Táto metóda sa však často kritizuje, najmä ak sa oužije u detí alebo adolescentov (28). Nariek tomu, že výchova oulácie k zdravej výžive založená na vedeckých oznatkoch je dôležitým rostriedkom rimárnej revencie, nachádzame v stravovacom režime a v stravovacích zvyklostiach stredoškolskej mládeže viacero nedostatkov: vynechávanie najmä raňajok a olovrantu, nízky očet jedál denne (tieto nedostatky boli častejšie v skuine obéznych detí); nedostatočnú konzumáciu mlieka a mliečnych výrobkov, ovocia, zeleniny, rýb a častú konzumáciu údenín, rozličných ochutín, sladkostí a sladených náojov. V skuine obéznych detí redokladáme odhodnocovanie konzumácie rizikových otravín, najmä tých, o ktorých sa všeobecne vie, že sa odieľajú na zvyšovaní hmotnosti (sladkosti, sladké a slané ochutiny, vyrážané a stánkové jedlá). K odobným výsledkom doseli aj Štefániková a kol. v súbore vysokoškolských študentov s nadváhou/obezitou, ktorí mali riaznivejšiu energetickú bilanciu než študenti s rimeranou hmotnosťou, lebo re jedincov s vyššou telesnou hmotnosťou je tyické, že majú tendenciu odhodnocovať skonzumované množstvo otravín (29). Howe a kol. sa domnievajú, že nekonzistentné asociácie medzi obezitou a výberom otravín mohlo sôsobiť zameranie sa na konzumáciu jednotlivých otravín alebo otravinových skuín (30). Niektoré štúdie zistili, že strava bohatá na ovocie a/alebo zeleninu bola v negatívnej asociácii s nadváhou a obezitou, ale ďalšie našli negatívne asociácie obezity aj so stravou bohatou na rozličné ochutiny, ktoré sa sravidla zaraďujú medzi vysokoenergetické otraviny (31). Každé dieťa má rirodzený vzťah k ohybovej aktivite. Fyzická aktivita v mladosti je asociovaná s lešou stavbou tela a s vyššou ravdeodobnosťou, že títo ľudia budú aktívni aj v doselosti. Sedavý sôsob života možno v súčasnosti ovažovať za rizikový faktor kardiometabolických chorôb v neskoršom živote a úta značnú ozornosť ako rizikový marker u mladých ľudí (32). V súčasnosti ozorujeme trend znižovania ohybovej aktivity u detí, ktoré oveľa viac času ako ri šorte trávia ri televízii, videohrách a očítačoch. Hoci to latí re obidve ohlavia, roblém je výraznejší u dievčat (33), čo otvrdili aj naše výsledky, a to bez významných rozdielov medzi deťmi s normálnou a nadmernou hmotnosťou. Obezita nekorelovala s časom venovaným ráci na PC u oboch ohlaví, jediný významný vzťah sme našli medzi obezitou a sledovaním TV očas racovného týždňa u dievčat. Aj Ekelund a kol. konštatovali, že na rozdiel od doselej oulácie, u detí a adolescentov sa nedá otvrdiť, že telesná aktivita alebo čas strávený sedavými aktivitami majú vlyv na kardiometabolické faktory (34). Naroti tomu Coombs a kol. otvrdili, že sledovanie TV (ale nie iné formy sedavých aktivít) významne súviselo s vyššími hodnotami BMI, aj o adjustácii na telesnú aktivitu a iné otenciálne confoundery, hoci kauzálny vzťah nemožno otvrdiť (32). Podobne ani Altenburg a kol. neotvrdili redokladanú ozitívnu asociáciu medzi časom tráveným sledovaním TV a kardiometabolickým rizikom u adolescentov s nadváhou či obezitou (35). Viaceré ráce riniesli kontroverzné výsledky: nar. Pardee a kol. zistili, že čas strávený sledovaním TV bol asociovaný s väčšou ravdeodobnosťou vývoja hyertenzie u obéznych detí a adolescentov vo veku 8 17 rokov (36). Staiano a kol. otvrdili v súbore 5- až 18-ročných detí a adolescentov, že sledovanie TV bolo vo vzťahu s väčšími hodnotami obvodu ása, obsahu tuku a abdominálnou odkožnou adiozitou (37). Naroti tomu Goldfield a kol. zistili, že sledovanie TV a sedenie za očítačom nebolo asociované so zvýšeným TK ani s hladinami krvných liidov u obéznych adolescentov vo veku rokov (38). Z toho vylýva, že až doosiaľ nie je jasné, či existuje vzťah medzi sledovaním TV a PC a kardiometabolickým rizikom u adolescentov s nadváhou a obezitou (35). V oslednom období sa venuje ozornosť sánku ako možnému rizikovému faktoru obezity u detí. Sánok omáha regulovať sekréciu hormónov vo vzťahu k rastu a energetickej homeostáze, a tak hrá rozhodujúcu úlohu v raste a zdraví detí a adolescentov. Vzťah medzi roblémami so sánkom a nadváhou/obezitou v detskom veku sa reukázal vo viacerých štúdiách. Identifikovanie vzťahu medzi krátkym trvaním sánku a nadváhou a obezitou, rovnako ako biologickými, environmentálnymi a kultúrnymi faktormi risievajúcimi k tomuto vzťahu, je dôležité re revenciu detskej obezity a jej srievodným roblémom (39). Výsledky metaanalýzy naznačili, že najmä starší adolescenti nemajú dostatok sánku očas racovného týždňa a očas víkendu sia o viac ako hodinu dlhšie, aby vyrovnali sánkový deficit (40). Na veľkom súbore litovských detí vo veku rokov zistili autori signifikantný vzťah medzi krátkym trvaním sánku a vysokým TK (41). V našom súbore bola dĺžka sánku očas víkendu ribližne o 2 hodiny dlhšia u oboch ohlaví, nenašli sme rozdiel v dĺžke sánku v skuine dievčat s normálnou a zvýšenou hmotnosťou, ale obézni chlaci sali očas víkendu signifikantne kratší čas (očas týždňa na hranici významnosti) a nadváha/obezita významne negatívne korelovala s dĺžkou sánku očas víkendu. Viaceré rizikové faktory v sôsobe života adolescentov, ktoré sa reukázali v našich výsledkoch sú reventabilné a vyžadujú si ozornosť v rámci ochrany a odory zdravia dosievajúcej mládeže. Závery V súbore 14- až 18-ročných adolescentov sme zistili vysokú revalenciu nadváhy a obezity, častejšie u chlacov. Skuina adolescentov s nadváhou/obezitou bola vo významne vyššom riziku z hľadiska biochemických markerov KVCH (rozdiely v glykémii a hladine HCY boli nevýznamné), mala významne vyššie riemerné hodnoty systolického aj diastolického TK a vyššie riemerné hodnoty okojovej ulzovej frekvencie (u chlacov významne). V skuine adolescentov s nadváhou/obezitou PŮVODNÍ PRÁCE HYGIENA (3) 105

7 HYGIENA (3) PŮVODNÍ PRÁCE 106 sme u 5,5 % zistili rítomnosť MS, častejšie u chlacov (8,6 % chlaci, 1,8 % dievčatá). V skuine s normálnou hmotnosťou/odváhou sme ozorovali ravidelnejší stravovací režim a významne častejšiu konzumáciu jedál; v skuine s nadváhou/ obezitou odhodnocovanie konzumácie rizikových otravinových skuín a náojov, reto treba zvážiť využívanie frekvenčných dotazníkov na zisťovanie stravovacích návykov u obéznych adolescentov. Skuina s normálnou hmotnosťou mala významne dlhšie trvanie sánku (chlaci), kratší čas venovala sledovaniu TV (dievčatá významne) a deklarovala väčší objem voľnočasovej telesnej aktivity. (bez ohľadu na hmotnosť) mali významne nižšiu telesnú aktivitu vo voľnom čase aj v rámci školskej telesnej výchovy. Nedostatok telesnej aktivity sa rejavil v nízkej telesnej zdatnosti riemerný index bol u chlacov v ásme riemernej a dievčat v ásme slabej zdatnosti, skuina adolescentov s nadhmotnosťou/obezitou mala horší stueň zdatnosti, významne u chlacov. Nariek viacerým doterajším rozorným výsledkom možno redokladať, že nedostatočná telesná aktivita a čas trávený sedavými aktivitami sa následne remietnu nielen do nízkej telesnej zdatnosti, ale aj do zvyšujúcej sa revalencie nadváhy/obezity so všetkými negatívnymi dôsledkami na kardiometabolické faktory. Osobitný dôraz treba venovať včasnej identifikácii detí v riziku vývoja metabolického syndrómu s následným vývojom diabetes mellitus 2. tyu a KVCH v neskoršom živote. Včasná detekcia MS je nevyhnutná na zastavenie jeho rogresie do doselosti, omôže zredukovať chorobnosť a úmrtnosť a minimalizovať globálnu socioekonomickú záťaž KVCH. LITERATÚRA 1. Gašar Ľ, Poliak P, Makovník M, Hlinšťáková S, Krahulec B, Pišková T a kol. Obezita a artériová hyertenzia. Vnitr Lek. 2010;56(10): Hlavatá A. Obézne dieťa v ambulancii lekára re deti a dorast. Pediatr Praxi. 2007;8 Sul 1: Sabin MA, Kiess W. Childhood obesity: Current and novel aroaches. Best Pract Res Clin Endocrinol Metab Jun;29(3): Rovný I, Nováková J, Hamade J, Tatara M, Janechová H, Šeďová M, et al. Telesný vývoj detí a mládeže v SR: výsledky VI. celoštátneho rieskumu v roku Bratislava: Úrad verejného zdravotníctva SR; Zimmet P, Alberti KG, Kaufman F, Tajima N, Silink M, Arslanian S, et al.; IDF Consensus Grou. The metabolic syndrome in children and adolescents - an IDF consensus reort. Pediatr Diabetes Oct;8(5): Leunkeu AL, Shehard RJ, Ahmaidi S. A brief history of exercise clearance and rescrition: 1. the era of heart rate recovery curves. Health Fitness J Can. 2014;7(1): Fábryová Ľ, Hlavatá A, Čižmárová E, Šimurka P, Debreová M, Dukát A, et al. Odorúčania re diagnostiku a liečbu dysliidémií u detí a adolescentov. Pediatr Praxi. 2011;12 Sul 1: Čižmárová E, Hrebík M, Vršanská V. Návrh diagnostiky a liečby hyertenzie u detí a adolescentov. Cardiol Lett. 2011;20(5): Mancia G, Laurent S, Agabiti-Rosei E, Ambrosioni E, Burnier M, Caulfield MJ, et al.; Euroean Society of Hyertension. Rearaisal of Euroean guidelines on hyertension management: a Euroean Society of Hyertension Task Force document. J Hyertens Nov;27(11): Šimurka P. Rizikové faktory aterosklerózy v detskom veku. Pediatr Praxi. 2010;11(5): Tebeľáková M, Bašková M. Vybrané rizikové faktory obezity u školskej mládeže v SR. Ošetr Pôrod Asist Sul. 2010;8(3):III-V. 12. Harrington DM, Staiano AE, Broyles ST, Guta AK, Katzmarzyk PT. BMI ercentiles for the identification of abdominal obesity and metabolic risk in children and adolescents: evidence in suort of the CDC 95th ercentile. Eur J Clin Nutr Feb;67(2): Riegerová J, Přidalová M. Hodnocení vztahů mezi ukazateli tělesného složení, odílem a distribucí tuku. Bull Slov Antrool Sol. 2001;4(4): Nováková J, Hamade J. Hodnotenie nadhmotnosti a obezity u detí omocou štandárd BMI [Internet]. [cit. 21. července 2016]. Dostuné z: htt:// Hodnotenie_nadhmotnosti_a_obezity_BMI.df. 15. Friedemann C, Heneghan C, Mahtani K, Thomson M, Perera R, Ward AM. Cardiovascular disease risk in healthy children and its association with body mass index: systematic review and meta-analysis. BMJ Se 25;345:e4759. doi: /bmj.e Pearson TA, Mensah GA, Alexander RW, Anderson JL, Cannon RO 3rd, Criqui M, et al.; Centers for Disease Control and Prevention; American Heart Association. Markers of inflammation and cardiovascular disease: alication to clinical and ublic health ractice: A statement for healthcare rofessionals from the Centers for Disease Control and Prevention and the American Heart Association. Circulation Jan 28;107(3): Laugsand LE, Asvold BO, Vatten LJ, Romundstad PR, Wiseth R, Hveem K, et al. Metabolic factors and high-sensitivity C-reactive rotein: the HUNT study. Eur J Prev Cardiol Oct;19(5): Kovács L. Meranie krvného tlaku a hyertenzia u detí a mladistvých. Pediatr Praxi. 2007;8 Sul 1: Turi S, Friedman AL. Pediatric hyertension. In: Zelikovic I, Eisenstein I, editors. Practical algorithms in ediatric nehrology. Basel: Karger; Vršanská V. Hyertenzia v detskom veku. Vask Med. 2010;2(4): Babinska K, Kovacs L, Janko V, Dallos T, Feber J. Association between obesity and the severity of ambulatory hyertension in children and adolescents. J Am Soc Hyertens Se-Oct;6(5): Bae HK, Choi HS, Sohn S, Shin HJ, Nam JH, Hong YM. Cardiovascular screening in asymtomatic adolescents with metabolic syndrome. J Cardiovasc Ultrasound Mar;23(1): Kiess W, Wabitsch M, Maffeis C, Sharma AM, editors. Metabolic syndrome and obesity in childhood and adolescence. Pediatric and adolescent medicine, vol. 19. Basel: Karger; Ford ES, Li C. Defining the metabolic syndrome in children and adolescents: will the real definition lease stand u? J Pediatr Feb;152(2): Vitáriušová E, Košťálová Ľ, Pribilincová Z, Hlavatá A, Babinská K ml., Kovács L. Metabolický syndróm u detí a úskalia jeho diagnostiky. Pediatr Praxi. 2011;12(3): Ford ES, Li C, Zhao G, Pearson WS, Mokdad AH. Prevalence of the metabolic syndrome among U.S. adolescents using the definition from the International Diabetes Federation. Diabetes Care Mar;31(3): Mokha JS, Srinivasan SR, Dasmahaatra P, Fernandez C, Chen W, Xu J, et al. Utility of waist-to-height ratio in asses-

8 sing the status of central obesity and related cardiometabolic risk rofile among normal weight and overweight/obese children: the Bogalusa Heart Study. BMC Pediatr Oct 11;10: Aannah G, Pot GK, O'Sullivan TA, Oddy WH, Jebb SA, Ambrosini GL. The reliability of an adolescent dietary attern identified using reduced-rank regression: comarison of a FFQ and 3 d food record. Br J Nutr Aug 28;112(4): Štefániková Z, Jurkovičová J, Ševčíková Ľ, Sobotová Ľ, Sekretár S, Ághová Ľ. Prísevok k monitoringu výživových zvyklostí mládeže. In: Jurkovičová J, Štefániková Z, editori. Životné odmienky a zdravie: zborník vedeckých rác. Bratislava: Úrad verejného zdravotníctva SR; s Howe AS, Black KE, Wong JE, Parnell WR, Skidmore PM. Dieting status influences associations between dietary atterns and body comosition in adolescents: a cross-sectional study. Nutr J Ar 24;12:51. doi: / Ambrosini GL, Oddy WH, Robinson M, O'Sullivan TA, Hands BP, de Klerk NH, et al. Adolescent dietary atterns are associated with lifestyle and family sycho-social factors. Public Health Nutr Oct;12(10): Coombs NA, Stamatakis E. Associations between objectively assessed and questionnaire-based sedentary behaviour with BMI-defined obesity among general oulation children and adolescents living in England. BMJ Oen Jun 18;5(6):e doi: /bmjoen Cavill N, Biddle S, Sallis JF. Health enhancing hysical activity for young eole: statement of the United Kingdom exert consensus conference. Pediatr Excerc Sci. 2001;13(1): Ekelund U, Luan J, Sherar LB, Esliger DW, Griew P, Cooer A; International Children's Accelerometry Database (ICAD) Collaborators. Moderate to vigorous hysical activity and sedentary time and cardiometabolic risk factors in children and adolescents. JAMA Feb 15;307(7): doi: / jama Altenburg TM, Hofsteenge GH, Weijs PJ, Delemarre-van de Waal HA, Chinaaw MJ. Self-reorted screen time and cardiometabolic risk in obese Dutch adolescents. PLoS One. 2012;7(12):e doi: /journal.one Pardee PE, Norman GJ, Lustig RH, Preud'homme D, Schwimmer JB. Television viewing and hyertension in obese children. Am J Prev Med Dec;33(6): Staiano AE, Harrington DM, Broyles ST, Guta AK, Katzmarzyk PT. Television, adiosity, and cardiometabolic risk in children and adolescents. Am J Prev Med Jan;44(1): Goldfield GS, Kenny GP, Hadjiyannakis S, Phillis P, Alberga AS, Saunders TJ, et al. Video game laying is indeendently associated with blood ressure and liids in overweight and obese adolescents. PLoS One. 2011;6(11):e doi: /journal.one Liu J, Zhang A, Li L. Slee duration and overweight/obesity in children: review and imlications for ediatric nursing. J Sec Pediatr Nurs Jul;17(3): doi: /j x. 40. Skidmore PM, Howe AS, Polak MA, Wong JE, Lubransky A, Williams SM, et al. Slee duration and adiosity in older adolescents from Otago, New Zealand: relationshis differ between boys and girls and are indeendent of food choice. Nutr J Se 14;12:128. doi: / Kuciene R, Dulskiene V. Associations of short slee duration with rehyertension and hyertension among Lithuanian children and adolescents: a cross-sectional study. BMC Public Health Mar 15;14:255. doi: / Došlo do redakce: Přijato k tisku: RNDr. Katarína Hirošová Ústav hygieny Lekárskej fakulty UK Šitálska Bratislava Slovenská reublika katarina.hirosova@fmed.uniba.sk PŮVODNÍ PRÁCE ZDRAVOTNÍ EFEKT REŽIMU STRAVOVÁNÍ U DĚTÍ Vztah mezi režimem jídla a svačin, celkovým denním nutričním říjmem a relativní váhou u dětí, je málo znám. Studie rovedená autory z výzkumného centra ro kontrolu váhy a diabetes Brownovy univerzity v Richmondu (USA) byla zaměřena na zkoumání, jak stravování a frekvence jídel a svačin souvisí s celkovým denním říjmem a kvalitou stravy. Vztahy mezi frekvencí stravování, jídly a svačinami a celkovým říjmem energie a kvalitou výživy byly měřeny omocí HEI 2005 (Healthy Eating Index 2005) a byly zkoumány rozdíly mezi dětmi ze základních škol (9 11 let) a adolescenty (12 15 let). K tomu sloužily 24 hodinové záznamy o stravě získané od dětí ze 4 škol v Bostonu, Massachusetts, USA. 82 % účastníků studie konzumovalo tři jídla denně. Frekvence stravování, jídel a svačin měla signifikantní ozitivní vztah k celkovému říjmu energie. Každé jídlo souviselo s 18,5% a svačina s 9,4% zvýšením celko- vého energetického říjmu. Vztah frekvence stravování, jídel a svačin ke kvalitě stravy se lišily odle věkové kategorie. U dětí ze základních škol říležitosti k jídlům a svačinám zvyšovaly skóre HEI-2005 (tj. kvalitu výživy). U adolescentů každé jídlo navíc zvýšilo skóre HEI-2005 o 5,4 bodu, naroti tomu každá svačina navíc snížila skóre HEI-2005 o 2,73 bodu. Svačení, které zvyšuje u dětí říjem energie, je u dětí ze základních škol sojeno s leší kvalitou výživy, u adolescentů naroti tomu s nižší kvalitou. Vztah svačení ke zvýšení váhy u dětí a adolescentů je třeba dále zkoumat. Evans EW, Jacques PF, Dallal GE, Sacheck J, Must A. The role of eating frequency on total energ y intake and diet quality in a low-income, racially diverse samle of schoolchildren. Public Health Nutr Feb;18(3): Jaroslav Kříž HYGIENA (3) 107