Pôvodná práca. NEUROPSY - predstavenie projektu

Transcription

1 PSYCHIATRIA-PSYCHOTERAPIA-PSYCHOSOMATIKA, 24, 2017, č. 3-4, s. 6-9 Pôvodná práca NEUROPSY - predstavenie projektu Michal Hajdúk 1,2,Petra Brandoburová 3, Štefan Vanko 4, Viera Cviková 1, Martin Jakubek 1, Anton Heretik Jr. 1, Anton Heretik Sr. 1 Stav neuropsychológie na Slovensku a východiská projektu Rozvoj a prax neuropsychológie na Slovensku je v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie vo svojich začiatkoch. Situácia v susednej Českej republike je podstatne lepšia, viacerí autori sa venujú štandardizácii neuropsychologických metód (Preiss et al., 2012, Štepánková et al., 2014). V systéme platnej legislatívy upravujúcej výkon profesie psychológov nie je odbor samostatne rozpoznaný, chýbajú jeho štandardy, ako aj program systematického vzdelávania. Základy neuropsychológie sú študentom psychológie na Slovensku väčšinou prezentované počas pregraduálneho vzdelávania. V rámci atestačného vzdelávania tvorí neuropsychológia povinnú súčasť teoretickej prípravy budúcich klinických psychológov. Neuropsychologické vyšetrenie napriek svojej dôležitosti a enormnému prínosu k diferenciálnej diagnostike nie je ustanovené ako diagnostický štandard pri určovaní záverov o diagnóze pacienta s problémami s kogníciou. Praktickú realizáciu komplexných neuropsychologických vyšetrení komplikuje fakt, že psychológovia v práci s ľuďmi, ktorí majú problém s fungovaním kognitívnych funkcií, narážajú na problém zastaraných alebo neadekvátnych metód. Dostupné metódy majú neaktuálne normy alebo v zahraničí sú už v praxi používané novšie verzie týchto testov. Situácia na Slovensku je alarmujúca najmä z dôvodu, že chýbajú slovenské adaptácie aj základných neuropsychologických testov, ktoré sa v zahraničí používajú ako zlatý štandard. Nakoľko veľká časť testov má verbálnu zložku, ich jednoduchý preklad z cudzieho jazyka nie je možný a správny. Tak ako pri každej štandardizácii psychodiagnostických metód, aj v oblasti neuropsychológie je proces adaptácie nových metód mimoriadne náročný a vyžaduje si dodržanie prísnych metodologických postupov (ITC, 2016). 1 Katedra psychológie, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave 2 Psychiatrická klinika Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a UNB 3 Centrum Memory n.o. 4 Psyché Educa s.r.o. Adresa pre korešpondenciu: Michal Hajdúk Katedra psychológie, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Gondova 2, Bratislava michal.hajduk@uniba.sk Zdravotné ťažkosti a potreba vyšetrenia kognitívnych funkcií V medicínskom prostredí sa najčastejšie s potrebou komplexného neuropsychologického vyšetrenia stretávame na psychiatrických a neurologických klinikách. Postupne narastá ale záujem aj zo strany iných odborov medicíny. V prípade psychotických porúch a najmä schizofrénie aktuálne výskumy jednoznačne zdôrazňujú potrebu detailného hodnotenia kognitívnych funkcií pacienta. Prierezové aj longitudinálne štúdie ukázali, že pacienti s lepšími kognitívnymi schopnosťami boli schopní efektívnejšie fungovať v každodennom živote. Boli tak aktívnejší pri vykonávaní každodenných povinností, dokázali sa o seba primeranejšie postarať a fungovali viac nezávisle (Green et al., 2000). Samotný kognitívny deficit je považovaný za fundamentálny znak porúch z okruhu schizofrenického spektra (Elvevag a Goldberg, 2000). V súčasnosti sa taktiež čoraz viac uplatňujú postupy založené na kognitívnej remediácii. Okrem psychotických porúch vidíme záujem o kogníciu aj pri afektívných poruchách (McDermott a Ebmeier, 2009). Osobitnú kategóriu predstavujú ľudia závislí od alkoholu. Napriek rozsiahlym poznatkom o vplyve alkoholu na kognitívne funkcie (Bates et al., 2002), ich vyšetrenie v tejto skupine pacientov sa realizuje veľmi sporadicky. V oblasti psychických porúch aktuálne trendy jasne zdôrazňujú potrebu tvorby neuropsychologických batérií, špeciálne vyvinutých pre jednotlivé diagnostické skupiny. Osobitný význam získava neuropsychologické vyšetrenie pri práci s pacientmi vo vyššom veku, kde kognitívna porucha je kritériom priamo definujúcim rôzne typy ochorení. Napríklad v prípade Alzheimerovej choroby (ACH) je neuropsychologické vyšetrenie potrebné pre diagnostický proces za účelom stanovenia klinickej diagnózy podľa MKCH-10 alebo DSM-5. Napriek určitým odlišnostiam v kritériách, spoločným znakom je posúdenie prítomnosti pamäťového deficitu v počiatočnom štádiu ochorenia. Vyšetrenie taktiež výrazne prispieva k určeniu správnej diagnózy a podporuje nález zistený zobrazovacími metódami. Na ACH je možné nazerať ako na pomaly progredujúce ochorenie kognície. Aktuálnou výzvou v oblasti diagnostiky ACH je tak vytváranie metód hodnotenia, ktoré by umožnili včasnú diagnostiku a posun k správnej identifikácii smerom k preklinickým štádiám. V súvislosti s vyšetrením kognície vo vyššom veku sa v zahraničí najviac diskutuje problematika miernej kognitív- 6

2 M. HAJDÚK, P. BRANDOBUROVÁ, Š. VANKO, V. CVIKOVÁ, M. JAKUBEK, A. HERETIK JR., A. HERETIK SR.: NEUROPSY - PREDSTAVENIE PROJEKTU nej poruchy (Mild Cognitive Imparement), ktorá môže predstavovať predklinické štádium predchádzajúce demencie rôznej etiológie (Petersen et al., 1999, 2001). Vyšetrenie kognitívnych procesov je potrebné aj pri zdravotných komplikáciách, pri ktorých sú zmeny fungovania kognitívnych procesov sekundárne. Príkladom môžu byť rôzne kardiovaskulárne ochorenia (Barnes et al., 2006, Breteler et al., 1994; Leritz et al., 2011), problémy s obličkami (Etgen, 2015) alebo zhoršenie kognície po operačných zákrokoch (Monk et al., 2008) a pod. Ciele projektu V rámci projektu NEUROPSY sa spojilo viacero odborníkov z klinickej praxe a akademickej obce s cieľom spoločne vytvoriť slovenské adaptácie vybraných neuropsychologických testov. Ciele projektu sa budú plniť v rámci širšieho úsilia o rozvoj neuropsychológie ako etablovaného klinického a vedeckého smeru. Členovia výskumného tímu Tím je vedený prof. Antonom Heretikom z Katedry psychológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Výskum spojil odborníkov zo základného výskumu a akademického pôsobenia (doc. Heretik, Dr. Cviková, Dr. Jakubek, Dr. Hajdúk) s psychológmi z klinickej praxe, ktorí sa aktívne venujú vybraným aspektom neuropsychológie (Dr. Pribišová, Dr. Vanko, Dr. Brandoburová, Mgr. Krakovská). Nakoľko je projekt mimoriadne rozsiahly, na výskume participujú a čiastočne pomáhajú aj študenti Katedry psychológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave. V rámci projektu bola nadviazaná aj spolupráca s kolegami z Čiech (Dr. Nikolai a Dr. Bezdíček) najmä s cieľom transferu skúseností s realizáciou projektu podobného charakteru, ako aj ďalšími domácimi primárne klinickými pracoviskami (zber dát). Primárnym cieľom je diseminovať batériu do rutinnej neuropsychologickej praxe. Inštitúcie a organizácie participujúce na projekte Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Psyché Educa s.r.o., a Centrum Memory, n.o. Dlhodobo spolupracujeme s kolegami z Neurologickej kliniky VFN v Prahe (menovite s Dr. Bezdíčkom a Dr. Nikolaiom). Na zbere dát participujú: Mgr. Veronika Matušková, PhDr. Zita Michlerová, Mgr. Zuzana Horňáková, Mgr. Zuzana Droppová a Mgr. Ivana Puskeilerová. Zber dát v rámci projektu je rozdelený do viacerých fáz. Zber údajov bude prebiehať v období rokov V prvej časti projektu je cieľom zozbierať približne 500 protokolov od zdravých ľudí vo veku od 18 rokov. V normatívnom súbore budú participanti bez psychických a/alebo neurologických ťažkostí, prípadne bez závažnej somatickej komorbidity, ktorá mohla viesť ku kognitívnemu deficitu. Na základe výsledkov tejto skupiny budú pre jednotlivé testy vytvorené normy, ktoré budú zohľadňovať jednak vek, ale aj úroveň vzdelania. V rámci procesu validizácie jednotlivých metód bude realizovaný zber dát aj na viacerých klinických skupinách. V prípade neurologických pacientov sa v projekte venuje väčšia pozornosť pacientom po kraniocerebrálnom poranení a pacientom so sclerosis multiplex. Z psychických porúch je to primárne schizofrénia a príbuzné poruchy. Osobitnou a mimoriadne dôležitou skupinou sú pacienti, ktorých by sme mohli označiť ako MCI. Pri porovnaní zdravých participantov a klinických skupín chceme identifikovať ideálne cut-off hodnoty pre použité testy a zároveň preukázať dostatok empirickej evidencie, ktorá by podporovala validitu použitých neuropsychologických testov. Použité metódy zberu dát V nasledujúcej tabuľke 1 sú uvedené testy použité v rámci projektu NEUROPSY. Pre väčšiu prehľadnosť sú tematicky rozdelené do troch oblastí. Na obrázku 1 sú k testom priradené aj kognitívne domény, ktoré merajú. Tabuľka 1. Testy používané v projekte NEUROPSY. Mini Mental State Examination (MMSE) Montreal Cognitive Assessment (MoCA) Frontal Assessment Battery (FAB) Skríningové metódy Neuropsychologické testy Pamäťový test učenia (AVLT) Poviedka Stroopov test Opakovanie čísel Verbálna fluencia (sémantická a fonematická) Osobnosť a aktuálny stav Dotazník o zdravotnom stave pacienta (PHQ-9) Dotazník na generalizovanú úzkostnú poruchu (GAD-7) Geriatrická škála depresie (GDS-15) Osobnostný inventár PID-5 SF Skríningový dotazník alkoholizmu CAGE Normatívny súbor a klinické skupiny Reyova figúra Test cesty Symboly Multidimenzionálny dotazník pamäti 7

3 M. HAJDÚK, P. BRANDOBUROVÁ, Š. VANKO, V. CVIKOVÁ, M. JAKUBEK, A. HERETIK JR., A. HERETIK SR.: NEUROPSY - PREDSTAVENIE PROJEKTU Wisconsinský test triedenia kariet Skríningový test pomenovania a porozumenia Klinická neuropsychológia bola tradične vyučovaná na Katedre psychológie FiF UK počas magisterského štúdia. Aj vďaka projektu sa nám podarilo jej vyučovanie po niekoľkých rokoch obnoviť. Obsah predmetu sa zameriava na základné východiská neuropsychológie a ich špeciálne aplikácie najmä v oblasti neurológie a psychiatrie. Predmet je vyučovaný interaktívnou formou aj prostredníctvom kazuistík. Cieľom projektu je aj vytvorenie databázy kazuistík pacientov, ktorí boli vyšetrení spomínanými testami. Výstupy projektu môžu v budúcnosti slúžiť ako podklad pri vytváraní doporučení k diagnostickým vyšetreniam kognitívnych funkcií a v spolupráci so stavovskou organizáciou zastupujúcou psychológov (Slovenská komora psychológov) na prípravu bazálneho a jednotného prístupu v psychodiagnostickom vyšetrení. Publikačná činnosť vyplývajúca z realizácie projektu rozšíri pomerne limitované množstvo dostupných domácich zdrojov z klinickej neuropsychológie. Do dnešného dňa chýba základná monografia v slovenskom jazyku. Projekt predstavuje aj jedinečnú možnosť pre interdisciplinárnu spoluprácu.* *Príspevok bol podporený Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV Obrázok 1. Kognitívne domény merané jednotlivými testami. Potenciálny výstup projektu Primárnym výstupom projektu budú slovenské verzie a normy základných testov na skríning kognitívnych funkcií ako MMSE a MoCA. Taktiež aj skríningové vyšetrenie činnosti frontálnych lalokov (FAB). Tieto metódy sú často používané aj lekármi, primárne neurológmi a psychiatrami, čo v budúcnosti môže viesť k lepšej komunikácii medzi odbormi. Pri interpretácii sa často používajú cut-off hodnoty, ktoré sú odvodené zo zahraničných výskumov. V prípade MoCA testu sa všeobecne v praxi akceptuje, že hodnota cut off menej ako 26 bodov je mimoriadne prísna a takýto výkon môžu dosahovať aj ľudia bez závažného kognitívneho deficitu. Výhodou vlastných noriem bude presnejšie určenie hraničných skór, pri ktorých budú optimálnejšie hodnoty senzitivity a špecificity. Okrem skríningových testov bude výstup projektu aj súbor tradičných rutinne používaných neuropsychologických testov. Primárne sa jedná o testy ako Pamäťový test učenia, Test cesty, Verbálna fluencia, Stroopov test, Reyova figúra. Literatúra Bates, M.E., Bowden, S.C., Barry, D.: Neurocognitive impairment associated with alcohol use disorders: Implications for treatment. Experimental and Clinical Psychopharmacology, 2002, 10(3), s Barnes, D.E., Alexopoulos, G.S., Lopez, O.L., Williamson, J.D., Yaffe, K.: Depressive Symptoms, Vascular Disease, and Mild Cognitive Impairment: Findings From the Cardiovascular Health Study. Archives of General Psychiatry, 2006, 63(3), s Breteler, M.M., Claus, J.J., Grobbee, D.E., Hofman, A.: Cardiovascular disease and distribution of cognitive function in elderly people: the Rotterdam Study. BMJ : British Medical Journal, 1994, 308(6944), s Etgen, T.: Kidney disease as a determinant of cognitive decline and dementia. Alzheimer s Research & Therapy, 2015, 7(1). Elvevag, B., Goldberg, T.E.: Cognitive Impairment in Schizophrenia Is the Core of the Disorder. Critical Reviews TM in Neurobiology, 2000, 14(1), 21 s. Green, M.F., Kern, R.S., Braff, D.L., Mintz, J.: Neurocognitive Deficits and Functional Outcome in Schizophrenia: Are We Measuring the Right Stuff? Schizophrenia Bulletin, 2000, 26(1), s International Test Commission. The ITC Guidelines for Translating and Adapting Tests (Second edition) Leritz, E.C., McGlinchey, R.E., Kellison, I., Rudolph, J.L., Milberg, W.P.: Cardiovascular Disease Risk Factors and Cognition in the Elderly. Current Cardiovascular Risk Reports, 2011, 5(5), s

4 M. HAJDÚK, P. BRANDOBUROVÁ, Š. VANKO, V. CVIKOVÁ, M. JAKUBEK, A. HERETIK JR., A. HERETIK SR.: NEUROPSY - PREDSTAVENIE PROJEKTU McDermott, L.M., Ebmeier, K.P.: A meta-analysis of depression severity and cognitive function. Journal of Affective Disorders, 2009, 119(1 3), s Monk, T.G., Weldon, B.C., Garvan, C.W., Dede, D.E., Aa, M.T., van der Heilman, K.M., Gravenstein, J.S.: Predictors of Cognitive Dysfunction after Major Noncardiac Surgery. Anesthesiology: The Journal of the American Society of Anesthesiologists, 2008, 108(1), s Petersen, R.C., Doody, R., Kurz, A., Mohs, R.C. et al.: Current concepts in mild cognitive impairment. Archives of Neurology, 2001, 58(12), s Petersen, R.C., Smith, G.E., Waring, S.C., Ivnik, R.J., Tangalos, E.G., Kokmen, E.: Mild Cognitive Impairment: Clinical Characterization and Outcome. Archives of Neurology, 1999, 56(3), s Preiss, M.: Neuropsychologická baterie Psychiatrického centra Praha: klinické vyšetření základních kognitivních funkcí. Psychiatrické centrum, Preiss, M. et al.: Neuropsychologická baterie Psychiatrického centra Praha: klinické vyšetření základních kognitivních funkcí. 3., přeprac. vyd. Praha: Psychiatrické centrum, Štěpánková H., Bezdíček O., Nikolai T., Horáková K., Lukavský J., Kopeček, M.: Zpráva o projektu Národní normativní studie kognitivních determinant zdravého stárnutí. E-psychologie, 2015, 9 (1), s Do redakcie došlo

5

6