61. Kvalita života onkologických pacientiek

Transcription

1 Kvalita života onkologických pacientiek Eva Žiaková a Zuzana Maštenová (ziakova@unipo.sk) Katedra psychológie, Filozofická fakulta, Prešovská univerzita, Prešov Abstrakt Kvalita života chápaná multidimenzionálne, postihuje podľa autoriek: fyzický stav a psychický stav pacienta/pacientky, funkčný stav organizmu, oblasť sociálnych vzťahov a ekonomicko-finančná oblasť. Výskum, uskutočnený na vzorke 44 onkologicky chorých žien, zachytil proces posttraumatického rastu osobnosti, subjektívne vnímanú sociálnu oporu, využívanie stratégii zvládania a životnú spokojnosť pacientiek. Výsledky naznačujú, že posttraumatický rast obsahuje v sebe i pozitívny potenciál; svojpomocná skupina onkologicky chorých pacientiek pozitívne ovplyvňuje ich kvalitu života v oblasti interpersonálnych vzťahov ako aj väčšieho priestoru pre pomáhajúce profesie, ktoré môžu priamo vstúpiť a ovplyvňovať kvalitu fyzického a psychického stavu pacienta a pacientky a zvyšovať tým ich životnú spokojnosť. Life Quality of Female Patients Suffering from Cancer Eva Žiaková a Zuzana Maštenová (ziakova@unipo.sk) Abstract Life quality understood by authors as multidimensional involves patient s physical and psychical state, organism s functional state, area of social relations and economicfinancial area. The research conducted on the sample of 44 females suffering from cancer captured the process of post-traumatic personality growth, subjectively perceived social support, exploitation of manageability strategies and patients life satisfaction. The results suggest that post-traumatic growth contains also positive potential; self-helping group of female patients suffering from cancer positively influences their life quality in the area of interpersonal relationships as well as a larger room for assistance professions which may directly enter and influence patients quality of their physical and psychical state and raise their life satisfaction. Onkologické ochorenie predstavuje takú zmenu v živote pacienta či pacientky, že nesporne predstavuje traumatickú udalosť zasahujúcu do života človeka. Kvalita jeho života sa nesporne radikálne mení v závislosti od ochorenia a jeho liečby. Postihuje

2 509 fyzický a psychický stav, jeho funkčný stav, oblasť interpersonálnych vzťahov, sieť jeho sociálnej opory ako i subjektívne prežívanú spokojnosť resp. nespokojnosť s týmto stavom. Uvedená práca je zameraná na charakterizovanie procesu osobnostnej zmeny u žien po liečbe onkologického ochorenia. Ide hlavne o zistenie roly dvoch z najdôležitejších faktorov, ktoré moderujú vplyv nepriaznivých životných udalostí na psychickú pohodu a zdravie človeka - stratégie zvládania a sociálna opora. Tento príspevok sa pokúsi podrobnejšie opísať prežívanie pacientiek, okolnosti adjustácie a proces zvládania onkologického ochorenia. Teoretické východiská V súčasnosti sa stále častejšie stretávame s názorom, že chorobu nemožno chápať len ako fyzikálnu, či biochemickú poruchu, ale ako informačný problém medzi rôznymi úrovňami nášho fungovania a bytia. (Poněšický, 2002) Presadzuje sa ponímanie človeka ako bytosti tvorenej principiálne psychosomatickou jednotou, ako v zdraví tak aj v chorobe, vzrastá záujem o rolu psychologických a psychosociálnych faktorov pri vzniku a priebehu ochorení. 1. Kvalita života ako multidimenzionálny pojem Kvalita života sa stáva hlavným cieľom zdravotnej starostlivosti. Pretrváva nejednotnosť v definíciách kvality života, jej meraní, zvlášť na poli duševného zdravia a v spôsobe, akým sú výsledky hodnotení kvality života najlepšie využité. V príspevku sa vychádza z názorov Niederlanda (podľa Ondrejku, Drímalovej, Fetisovej, Adamicovej, 2001), ktorý definoval kvalitu života ako multidimenzionálny pojem, pozostávajúci sa z piatich základných oblastí charakterizovaných subjektívnymi a objektívnymi parametrami: - fyzický stav pacienta/ky, - psychický stav pacienta/ky, - funkčný stav, ktorý vyplýva z integrity somatických a psychiských faktorov umožňujúcich adaptáciu na fyzickú a psychickú záťaž, - oblasť sociálnych vzťahov, ktorá je dofinovaná kvantitou a kvalitou komunikatívnosti pacienta alebo pacientky s bližším a širším okolím, ako aj jeho zaradením do spoločenského života, - ekonomicko-finančná oblasť, ktorá zachytáva spokojnosť s finančnou situáciou. 2. Svojpomocná skupina ako zdroj sociálnej opory pacientov a pacientiek

3 510 Je výskumne potvrdené, že onkologicky chorí pacienti/ky, ktorí majú dobrú sociálnu oporu, najmä zo strany najbližšej rodiny, majú nižšie hladiny psychologického distresu. (Fobair, 1997) Bolo by však predčasné predpokladať, že pacienti/ky vždy obdržia sociálnu oporu, ktorú potrebujú, aj keď sú jej zdroje k dispozícii. Za základný liečivý faktor svojpomocných skupín sa považuje vzájomné poskytovanie sociálnej opory. Osoba, ktorá prešla, alebo prechádza totožnou skúsenosťou, čelí totožnému problému, má kľúčovú rolu v pomoci ostatným. Účasť na stretnutiach skupiny pomáha členom prekonávať pocit, že sú obeťami choroby, poskytuje úľavu tým, ktorí sa cítia osamelí, či stigmatizovaní ochorením a profesionálna pomoc je nedostupná alebo nevyhovujúca. Sociálna opora, ktorá plynie zo zážitku účasti na skupine poskytuje príležitosť pre získanie opory pri rozhodnutiach v liečbe a redukuje psychologický distres. (Spiegel, 1993) Cieľ výskumu Cieľom výskumu bolo zmapovať a charakterizovať posttraumatický rast u žien po liečbe onkologického ochorenia, zistiť, či existujú rozdiely medzi ženami, ktoré navštevujú resp. nenavštevujú svojpomocnú skupinu v miere posttraumatického rastu a vo využívaní stratégii zvládania a úrovňou životnej spokojnosti a v sieti ich sociálnej opory. Výskumná vzorka Výskumnú vzorku tvorilo 44 žien po liečbe onkologického ochorenia. Kritériom výberu bolo uplynutie minimálne 3 rokov od stanovenia diagnózy, pričom u 39 žien išlo o rakovinu prsníka a u 5 žien o inú lokalizáciu onkologického ochorenia (rakovina hrubého čreva, štítnej žľazy, pečene, kostí, kože). Použité metódy Vo výskume boli použité nasledovné metodiky: Dotazník posttraumatického rastu PTGI (Tedeshi, Calhoun, 1996), Škálu sociálnej opory PSSS (Figley, Burge, 1980), Dotazník stratégií zvládania Brief COPE (Carver, Scheier, Weintraub, 1989), Škálu životnej spokojnosti SWLS (Diener, Emmons, Larsen, Griffin, 1985).

4 511 Vybrané výsledky výskumu Na základe porovnania žien, ktoré navštevujú resp. nenavštevujú svojpomocnú skupinu boli zisťované štatisticky významné rozdiely v miere posttraumatického rastu. Medzi ženami, ktoré navštevujú svojpomocnú skupinu a ženami, ktoré nenavštevujú svojpomocnú skupinu sa ukázali signifikantné rozdiely v celkovom skóre získanom v dotazníku PTGI. Ženy, ktoré navštevujú skupinu skórujú v tomto dotazníku signifikantne vyššie ako ženy, ktoré skupinu nenavštevujú. Tabuľka č.1 - Rozdiely v miere posttraumatického rastu u žien, ktoré navštevujú resp.nenavštevujú svojpomocnú skupinu Priemer Nenavštevujú skupinu Navštevujú skupinu U Z P Interpersonálne vzťahy 13,400 21,759 64,500-3,788 0,000 Nové príležitosti 9,067 11, ,500-1,486 0,137 Osobná sila 16,267 16, ,500-0,792 0,428 Spirituálna zmena 7,400 7, ,000-0,681 0,496 Ocenenie života 14,067 14, ,000-0,210 0,833 Celkový posttraumatický rast 60,200 71, ,000-2,686 0,007 Pozn.: Zvýraznené výsledky sú štatisticky významné Ako je možné vidieť, okrem celkového skóre existujú štatisticky významné rozdiely v subškále interpersonálne vzťahy. Medzi ženami, ktoré navštevujú svojpomocnú skupinu a ženami, ktoré nenavštevujú svojpomocnú skupinu sme nezistili signifikantný rozdiel v subškálach nové príležitosti, osobná sila, spirituálna zmena a ocenenie života. Ženy, ktoré navštevujú svojpomocnú skupinu teda významnejšie častejšie prežívajú pozitívne zmeny v dimenzii interpersonálnych vzťahov. Tento výsledok naznačuje, že svojpomocná skupina zohráva významnú úlohu v zlepšovaní kvality interpersonálnych vzťahov žien.

5 512 Tabuľka č.2 Frekvenčná tabuľka zdrojov sociálnej opory Zdroje opory Navštevujú Skupinu % Klub 20 13,16% Priatelia 19 12,50% Dcéra 17 11,18% Syn 16 10,53% Lekárka 15 9,87% Sestra 15 9,87% Manžel 14 9,21% Mama 10 6,58% Kňaz 7 4,61% Brat 5 3,29% Kolegyne 4 2,63% Suseda 3 1,97% Švagriná 2 1,32% Svokra 2 1,32% Neter 1 0,66% Otec 1 0,66% Rehoľná sestra 1 0,66% Zdroje Nenavštevujú opory skupinu % Priatelia 25 21,93% Syn 16 14,04% Dcéra 15 13,16% Manžel 12 10,53% Lekárka 7 6,14% Sestra 6 5,26% Kolegyne 6 5,26% Vnuk 6 5,26% Mama 4 3,51% Kňaz 4 3,51% Suseda 4 3,51% Zať 4 3,51% Švagriná 2 1,75% Švagor 2 1,75% Ja 1 0,88% Pre väčšiu prehľadnosť boli zdroje sociálnej opory zlúčené do širších kategórií : pôvodná rodina (otec, mama, sestra, brat), jadrová rodina (manžel, dcéra, syn), ostatná rodina (vnuk, neter, zať, švagriná, švagor, svokra), klub, priatelia (priatelia, kolegine, susedia), pomáhajúce profesie.

6 513 Vidíme, že ženy, ktoré navštevujú svojpomocnú skupinu častejšie označujú za zdroje sociálnej opory členov svojej pôvodnej rodiny, trochu menej často členov jadrovej rodiny a zriedkavejšie členov ostatnej rodiny. Menej často uvádzajú ako zdroje priateľov a ostatných, zato častejšie uviedli predstaviteľov pomáhajúcich profesií. Zaujímavé výsledky prinieslo porovnanie umiestnenia manžela v sieti sociálnej opory medzi ženami, ktoré navštevujú a ženami, ktoré nenavštevujú svojpomocnú skupinu. Graf č.1 Porovnanie umiestnenia manžela v sieti sociálnej opory žien Manžel ako opora u žien, ktoré nenavštevujú skupinu. na 1.mieste vôbec neuviedlo Manžel ako opora u žien, ktoré navštevujú skupinu. na 1.mieste na 3.mieste na 5.mieste na 9.mieste vôbec neuviedlo 93% žien, ktoré nechodia do skupiny a žijú s manželom, ho uviedlo na 1. mieste, ostatných 7% ho neuviedlo vôbec. Zo žien, ktoré navštevujú svojpomocnú skupinu a žijú s manželom, ho na 1. mieste uviedlo len 59%, na 3. mieste ho uviedlo 18%, na 5.mieste ho uviedlo 6% a na 9. mieste ďalších 6% žien a 11% žien svojho manžela ako zdroj opory vôbec neuviedlo. Ďalej bola zisťovaná miera súvislosti medzi počtom zdrojov sociálnej opory a mierou posttraumatického rastu. Zdroje sociálnej opory boli pre tento účel rozdelené na zdroje so svojpomocnej skupiny a iné zdroje. Prehľad výsledkov uvádzame v tabuľke č.3: Tabuľka č.3 Miera súvislosti medzi počtom zdrojov sociálnej opory a mierou posttraumatického rastu Interpersovzťahy Nové príležitosti Osobná sila Spirituálna zmena Ocenenie života Celkový PTR Iné zdroje 0,118 0,311-0,013 0,235 0,289 0,171 Zdroje zo skupiny 0,679 0,466 0,188 0,309 0,336 0,577 Celková soc.opora 0,621 0,643 0,224 0,462 0,488 0,608 Pozn.: Zvýraznené výsledky sú štatisticky významné

7 514 Ukázalo sa, že počet zdrojov sociálnej opory významne pozitívne koreluje s mierou celkového posttraumatického rastu ako aj so všetkými subškálami okrem osobnej sily. Súvislosť medzi týmito dvoma premennými naznačuje, že čím viac zdrojov zo strany sociálneho okolia majú ženy k dispozícii, tým vyššie skóre dosahujú v dotazníku PTGI. Výsledky potvrdili hypotézu, že u žien s väčším počtom zdrojov sociálnej opory, bude miera posttraumatického rastu vyššia než u žien s menším počtom zdrojov sociálnej opory. Vo využívaní stratégií zvládania sa ukázali signifikantné rozdiely medzi ženami, ktoré navštevujú svojpomocnú skupinu a ženami, ktoré nenavštevujú svojpomocnú skupinu. Prehľad výsledkov uvádzame v tabuľke č.4. Tabuľka č. 4 - Rozdiely vo využívaní stratégií zvládania medzi ženami, ktoré navštevujú resp. nenavštevujú svojpomocnú skupinu Priemer Nenavštevu -jú skupinu Navštevujú skupinu U Z p Hľadanie rozptýlenia 7,933 6,966 71,000-3,627 0,000 Aktívne zvládanie 6,867 7, ,000-1,127 0,260 Popieranie 5,067 3, ,000-2,389 0,017 Užívanie alkoholu 2,000 2, ,500 0,000 1,000 Vyhľadávanie emocionálnej opory 5,600 6, ,500-2,253 0,024 Vyhľadávanie inštrumentálnej opory 6,533 6, ,500-0,074 0,941 Behaviourálne vypnutie 3,200 3, ,000-0,186 0,853 Odreagovanie emócii 3,400 6,310 19,500-4,902 0,000 Pozitívna reformulácia 5,533 7, ,500-2,600 0,009 Plánovanie 7,067 6, ,000-0,978 0,328 Humor 3,533 5, ,500-2,129 0,033 Akceptácia 7,267 7, ,000-0,186 0,853 Náboženstvo 7,400 7, ,000-0,062 0,951 Sebaobviňovanie 3,667 4, ,000-2,018 0,044 Pozn.: Zvýraznené rozdiely sú štatisticky významné

8 515 Z uvedenej tabuľky vidieť, že existujú štatisticky významé rozdiely v 7 subškálach. Ženy, ktoré navštevujú svojpomocnú skupinu využívali významne častejšie stratégie vyhľadávanie emocionálnej opory, odreagovanie emócií, pozitívna reformulácia, humor a sebaobviňovanie. Je možné z toho usudzovať, že ženy, ktoré využívali tieto stratégie pravdepodobnejšie vstupujú do svojpomocných skupín. Ženy, ktoré nenavštevujú svojpomocnú skupinu využívali významne častejšie stratégie hľadanie rozptýlenia a popieranie. Obe tieto stratégie odvádzajú pozornosť od konfrontácie s realitou ochorenia. Získané zistenia je teda môžné interpretovať tak, že ženy, ktoré využívajú stratégie hľadania rozptýlenia a popieranie menej pravdepodobne vstupujú do svojpomocných skupín. Tieto zistenia potvrdzujú hypotézu, že medzi ženami, ktoré navštevujú svojpomocnú skupinu a ženami, ktoré nenavštevujú svojpomocnú skupinu existujú rozdiely vo využívaní stratégií zvládania. Tabuľka č. 5 - Rozdiely vo využívaní stratégií zvládania medzi ženami s vysokou resp. nízkou mierou posttraumatického rastu Priemer Nízky PTR Vysoký PTR U Z p Hľadanie rozptýlenia 7,545 7,200 34,000-1,479 0,139 Aktívne zvládanie 6,273 7,400 26,500-2,007 0,045 Popieranie 5,273 2,900 14,000-2,887 0,004 Užívanie alkoholu 2,000 2,000 55,000 0,000 1,000 Vyhľadávanie emocionálnej opory 5,545 6,600 39,000-1,127 0,260 Vyhľadávanie inštrumentálnej opory 5,727 6,500 42,000-0,915 0,360 Behaviorálne vypnutie 3,727 2,900 39,500-1,091 0,275 Odreagovanie emócii 4,455 5,800 32,500-1,584 0,113 Pozitívna reformulácia 4,818 7,400 6,000-3,450 0,001 Plánovanie 6,182 6,700 50,500-0,317 0,751 Humor 3,000 5,700 18,500-2,570 0,010 Akceptácia 6,909 7,200 53,500-0,106 0,916 Náboženstvo 6,091 7,900 28,000-1,901 0,057 Sebaobviňovanie 4,727 4,400 53,000-0,141 0,888 Pozn.: Zvýraznené rozdiely sú štatisticky významné

9 516 Ďaľším zaujímavým výsledkom bolo zistenie, že ženy s nízkou mierou posttraumatického rastu používajú iné stratégie zvládania ako ženy s vysokou mierou posttraumatického rastu. Podrobnejšie to ukazuje tabuľka č. 5. Ženy s vysokou mierou posttraumatického rastu využívali významne častejšie stratégie - aktívne zvládanie, pozitívna reformulácia a humor. Je pravdepodobné, že využívanie týchto stratégií facilituje uvedomovanie si a vypovedanie o pozitívnych zmenách vo svojom živote. Ženy s nízkou mierou posttraumatického rastu využívali významne častejšie stratégiu popieranie. Tento výsledok naznačuje, že využívanie stratégie popierania neumožňuje identifikovať pozitívne zmeny vo svojom živote. V úrovni celkovej spokojnosti so životom bolo zistené, že medzi ženami, ktoré navštevujú svojpomocnú skupinu a ženami, ktoré ju nenavštevujú neexistuje signifikantný rozdiel v celkovom skóre škály SWLS. Zistili sme však, že celkové skóre v tejto škále významne pozitívne koreluje s celkovým skóre v dotazníku PTGI a signifikantne pozitívne aj so všetkými jeho subškálami. Tab.č.6- Miera súvislosti medzi úrovňou živ. spokojnosti a mierou posttraum. rastu N Spearman R t p Interpersonálne vzťahy Životná spokojnosť 44 0,562 4,399 0,000 Nové príležitosti Životná spokojnosť 44 0,623 5,162 0,000 Osobná sila Životná spokojnosť 44 0,682 6,036 0,000 Spirituálna zmena Životná spokojnosť 44 0,658 5,666 0,000 Ocenenie života Životná spokojnosť 44 0,363 2,521 0,016 Celkový posttraumatický rast Životná spokojnosť 44 0,667 5,802 0,000 Pozn.: Zvýraznené výsledky sú štatisticky významné Miera súvislosti medzi využívaním stratégií zvládania a úrovňou životnej spokojnosti bola ďalšia súvislosť v centre pozornosti uvedeného výskumu.bolo zistené, že využívanie stratégií - aktívne zvládanie, pozitívna reformulácia, humor a náboženstvo signifikantne pozitívne koreluje s celkovým skóre v škále životnej spokojnosti SWLS. Využívanie stratégií popieranie a behaviorálne vypnutie významne negatívne koreluje s celkovým skóre v tejto škále.

10 517 Tab.č.7 Miera súvislosti medzi využívaním stratégií zvládania a úrovňou životnej spokojnosti N Spearman R t p Hľadanie rozptýlenia Životná spok. 44-0,068-0,441 0,662 Aktívne zvládanie Životná spok. 44 0,381 2,672 0,011 Popieranie Životná spok. 44-0,509-3,835 0,000 Užívanie alkoholu Životná spok. 44 Vyhľ. Emocionálnej opory Životná spok. 44 0,295 2,002 0,052 Vyhľ. Inštrumentálnej opory Životná spok. 44 0,294 1,992 0,053 Behaviorálne vypnutie Životná spok. 44-0,448-3,244 0,002 Odreagovanie emócii Životná spok. 44 0,256 1,719 0,093 Pozitívna reformulácia Životná spok. 44 0,636 5,342 0,000 Plánovanie Životná spok. 44-0,122-0,793 0,432 Humor Životná spok. 44 0,665 5,771 0,000 Akceptácia Životná spok. 44 0,044 0,289 0,774 Náboženstvo Životná spok. 44 0,515 3,891 0,000 Sebaobviňovanie Životná spok. 44-0,031-0,199 0,843 Pozn.: Zvýraznené výsledky sú štatisticky významn Tento výsledok je možné interpretovať tak, že využívanie stratégií aktívne zvládanie, pozitívna reformulácia, humor a náboženstvo pri zvládaní onkologického ochorenia prispieva k pocitu celkovej spokojnosti zo životom, kým využívanie stratégií behaviorálne vypnutie a popieranie vedie k nižšej životnej spokojnosti u žien. Záver Onkologické ochorenie, jeho priebeh a liečba predstavujú pre pacientov/ky závažný psychický stres, nezriedka spojený s bolesťou, telesnými ťažkosťami, znížením či stratou doterajšieho pracovného uplatnenia, obmedzením sociálnych kontaktov.

11 518 V tomto výskume autorky dospeli k pochopeniu, že napriek negatívnym dôsledkom v životoch dlhodobo chorých ľudí sa prejaví určitý potenciál tejto ťažkej životnej situácie pre osobnú transformáciu a rast. Zistenia potvrdzujú, že traumatická udalosť obsahuje pozitívny potenciál stať sa katalyzátorom osobnostného rastu, nielen na úrovni individuálnej, ale aj vo vzťahu k druhým. Tým, že ju ľudia riešia a prekonávajú, vnútorne zrejú a menia svoju kvalitu života v inú. Výsledky poukázali, že posttraumatický rast priamo súvisí s udržiavaním kvality života a priebeh liečby i samotného ochorenia môže ovplyvniť prístup, akým sa kvalita života mení. Preto je dôležité pomáhať ľuďom identifikovať pozitívne zmeny a aspekty ich samých pri zvládaní onkologického ochorenia. Uvedomenie si týchto pozitívnych zmien im môže pomôcť vyrovnať sa s jeho negatívnymi následkami, uľahčiť časť dlhotrvajúceho a niekedy chronického utrpenia, ktoré mnohí z nich prežívajú. Príspevok vznikol v rámci riešenia grantovej úlohy Vega č. 1/0453/03 s názvom "Kvalite života kvalitou sociálnej práce". Literatúra Carver, C. et al (1993) How coping mediates the effect of optimism on distress: A study of women with early stage breast cancer. Journal of Personality and Social Psychology, 65, s Cohen, S., Wills,T, (1985) Stress, Social support and the buffering hypothesis. Psychological Bulletin, 98, 2, s Cunningham, A.J. (2000) The healing Journey : Overcoming the crises of cancer. Ontario, Key Porter Books. Džuka, J., Dalbertová,C. (1997) Model aktuálnej a habituálnej subjektívnej pohody. Československá psychologie, 61, 5, s Fobair, P.(1997) Cancer support groups and group therapies. Journal of Psychosocial Oncology, 15, The Hawort Press. Holland, J. C., Lewis, S. (2000) The human side of cancer. New York, HarperCollins Publishers. Koubeková, E. (2001) Vzťahy medzi percipovanou sociálnou oporou a niektorými osobnostnými charakteristikami adolescentov. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 36, 1, s

12 519 Křivohlavý, J.(1999) Moderátor zvládání typu sociální opory, Československá psychologie 2, s Křivohlavý, J. (2002) Psychologie nemoci. Praha, Grada. Křivohlavý, J.(2001) Psychologie zdraví. Praha, Portál. Lazarus, R. S., Folkman, S. (1984) Stress, appraisal, and coping. New York, Springer Publishing Company. Mareš, J. (2001) Nevyužívání či odmítání sociální opory. Psychológia a patopsychológia dieťaťa, 36, 3, s Šolcová, I., Kebza, V. (1999) Sociální opora jako významný protektivní faktor. Československá psychologie, 1, s Sweetenham, J.W., Williams, C.J. (1997) Supportive care of the cancer patient. London, Arnold. Taylor, S. E.(1983) Adjustment to threatening events: A theory of cognitive adaption. American Psychologist, 38, s Tedeschi, R. G., Calhoun, L. G. (1996) The posttraumatic growth inventory: Measuring the positive legacy of trauma. Journal of Traumatic Stress, 9, s Thoits, P.A. (1995) Stress, coping and social support processes : where are we? What next?. Journal of Health Social Behaviour, Extra Issue, s Žiaková, E., Čechová, J., Kredátus, J.(2001) Psychologické aspekty sociálnej práce. Prešov, FFPU Prešov. Žiaková,E., Škulinková,M. (2002) Pozícia kvalifikovanej psychologickej pomoci v sieti sociálnej podpory dlhodobo chorých pacientov. Lekársky obzor, 51, 1, s.4-8.