Svedomitosť, štrukturálny štýl, sebaúčinnosť a fyzická aktivita pubescentov

Transcription

1 Svedomitosť, štrukturálny štýl, sebaúčinnosť a fyzická aktivita pubescentov Beata Gajdošová, Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, Filozofická fakulta, Katedra pedagogickej psychológie a psychológie zdravia, beata.gajdosova1@upjs.sk Oľga Orosová, Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, Filozofická fakulta, Katedra pedagogickej psychológie a psychológie zdravia, olga.orosova@upjs.sk GAJDOŠOVÁ, Beáta OROSOVÁ, Oľga. Conscientiousness, structuralstyle, self-efficacy andphysical activity of pubescents. Individual and Society, 2014, Vol. 17, No The aim of the study was to explore the differences in personality factors such as conscientiousness, resilience as a structural style and general and social self-efficacy between primary schoolboys and girls, divided according to the frequency of physical activity. Oneway ANOVA followed by Scheffe post hoc tests was used and confirmed statistically significant differences in frequency of physical activity between girls and boys, with boys showing higher frequency. Furthermore, differences were found in personality factor conscientiousness, resilience as a structural style and general self-efficacy in the explored groups divided according to their physical activity and gender. Conscientiousness.Structural style. Self-efficacy. Physical activity. Dlhodobý alarmujúci trend poklesu pohybových aktivít obyvateľov EU bez ohľadu na vek a pohlavie sa stáva jedným z najväčších problémov verejného zdravotníctva v súčastnosti (Kintrová, Schneiderová, 2010, Vitáriušová et al., 2009). Podľa najnovších výskumov sa na zdraví podieľajú genetické faktory dvadsiatimi až dvadsiatimi piatimi percentami, životný štýl päťdesiatimi percentami a životné prostredie s prírodnými a sociálnymi faktormi dvadsiatimi percentami (WHO 2013). Je tu teda myšlienka, že so zmenou životného štýlu smerom k jeho aktívnej a zdravej forme môžeme priamo ovplyvniť naše fyzické zdravie, ako aj našu psychickú spokojnosť (Poliaková, Hašto, 2006, Tessier et al., 2007), pričom skoré podchytenie a podpora fyzickej aktivity u detí a mladých dospievajúcich má tendenciu pretrvávať aj do dospelosti (Kern, Reynolds, Friedman, 2010). K osobnostných premenným, ktoré súvisia so zdravím, ktoré sú pozitívne spojené s fyzickou aktivitou a u ktorých sa predpokladá, že môžu ovplyvňovať a v ideálnom prípade aj predpovedať zdravý životný štýl, priraďujeme aj svedomitosť ako osobnostný faktor, štrukturálny štýl ako dimenziu reziliencie a sebaúčinnosť ako kognitívno - behaviorálnu dimenziu sebasystému (Cleland et al., 2010, McEachan et al., 2011). Výskumne potvrdzovaný protektívny vzťah svedomitosti, štrukturálneho štýlu, sebaúčinnosti a rôznych druhov 1 Príspevok bol podporený Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV , APW

2 rizikového správania dospievajúcich (napr. iniciácie fajčenia tabakových cigariet, pravidelného fajčenia tabakových cigariet, konzumácie alkoholu, užívania marihuany, rizikového sexuálneho správania) (Gajdošová, 2013, Orosová et al., 2012) nás vedie k zmysluplnosti skúmať svedomitosť, štrukturálny štýl, sebaúčinnosť nielen vo vzťahu k rizikovým formám správania, ale aj k správaniu podporujúce zdravie dospievajúcich. Uskutočňovanie zdravého životného štýlu resp. vyhýbanie sa rizikovému správaniu je mnohokrát sprevádzané silným vôľovým úsilím, zmyslom pre sebareguláciu, sebakontrolu, aktiváciu exekutívnych funkcií. Spomedzi ostatných osobnostných faktorov, dimenzií reziliencie, ako aj aspektov sebasystému popr. rôznych druhov sebaúčinnosti sa nám svedomitosť, štrukturálny štýl a všeobecná a sociálna sebaúčinnosť javia v tomto zmysle ako významné. Vnímame ich ako konštrukty s vysokou mierou podobnosti a zároveň s vlastnými jedinečnými špecifickými charakteristikami fungovania smerom k správaniu, ktoré súvisí so zdravím. Svedomitosť ako najvšeobecnejší faktor z piatich veľkých osobnostných faktorov, s podfaktormi spôsobilosť, poriadkumilovnosť, zodpovednosť, cieľavedomosť, disciplinovanosť, rozvážnosť, predstavuje druh sebakontroly, ktorý sa vzťahuje k aktívnemu procesu plánovania, organizovania a realizácie úloh (Hagger-Johnson, Whiteman, 2007). Bogg, Roberts (2004) v svojej štúdii overujú myšlienku svedomitosti ako prediktora dlhovekosti. Uskutočnili metaanalýzu 194 štúdií týkajúcich sa osobnostného faktora svedomitosti a rôznych druhov správaní, ktoré súvisia so zdravím, resp. vyúsťujú do mortality (rôzne typy zdraviu prospievajúcich ako aj poškodzujúcich aktivít ako napr. pravidelné cvičenie, rizikové fajčenie cigariet, excesívne pitie alkoholu, násilie, rizikové sexuálne správanie, rizikové riadenie motorových prostriedkov, užívanie drog, sebapoškodzovanie, samovražda). Bola potvrdená dôležitosť faktora svedomitosť vo vzťahu ku skúmaným druhom správania, negatívneho vzťahu svedomitosti ako všeobecného ochranného faktora so všetkými druhmi rizikového správania a pozitívneho vzťahu so všetkými druhmi zdravie podporujúceho správania. Podobne konštatujú konzistentnú predikciu väčšiny druhov zdravie podporujúceho správania, konkrétne aj fyzických aktivít v súvislosti so svedomitosťou aj iní autori (Hagger-Johnson, Whiteman, 2007, McEachan et al., 2011). Rhodes, Dickau (2012) uskutočnili metaanalýzu 33 štúdií, ktoré sa zaoberali vzťahom osobnostných charakteristík a fyzickej aktivity. Svedomitosť bola jedným z faktorov, ktoré pozitívne korelovali s fyzickou aktivitou. Reziliencia ako univerzálna kapacita človeka, multifaktoriálne podmienený viacrozmerný jav, charakterizovaný v zmysle komplexnej dispozície, ktorá umožňuje človeku rozvíjať sa, zrieť a rozvíjať kompetencie v nepriaznivých životných podmienkach (Šolcová, 2009), je závislá na súčinnosti vonkajších podmienok a na individuálnych charakteristikách reziliencie. Podľa International Resilience Project (Project report, 2006) k individuálnym faktorom s podielom 40% sa pridružujú vzťahové faktory 13%, spoločenskokomunitné 25% a kultúrne 22%, pričom táto spolupráca a stupeň reziliencie variuje v čase a podľa aktuálnych podmienok. Rezilienciu jedinca sme schopní rozpoznať prostredníctvom jeho správaní v náročných životných situáciách. Odráža schopnosť organizmu adaptovať a adjustovať sa na zmeny prostredia, vrátane stresových situácií. V tomto zmysle môžeme o reziliencii hovoriť aj ako o kompetencii. V súvislosti s odolnosťou u dospievajúcich sa hovorí o jadre osobnosti, ktoré je pravdepodobne tvorené úrovňou a spôsobom sebahodnotenia, repertoárom a úrovňou zvládacích schopností a niektorými osobnostnými črtami a dispozíciami (napr. optimizmom, extroverziou, otvorenosťou voči skúsenostiam, svedomitosťou (Davey, 2003). Multidimentionálna reziliencia je podľa niektorých autorov relatívna, človek môže vykazovať prvky reziliencie v jednej oblasti, kým v iných nie (Friborg et al., 2005). Jowkar, Alvan 64

3 (2009) pri vyžití špecifických dimenzií reziliencie percepcia seba, percepcia budúcnosti, sociálna kompetencia, štrukturálny štýl, sociálna opora, rodinná kohézia (Friborg et al., 2005) potvrdili vo vzťahu k fyzickým aktivitám vyššiu úroveň reziliencie mezi profesionálmi ako medzi amatérmi a necvičiacimi dospievajúcimi, so špecifickou úlohou štrukturálneho štýlu (pravidelnosť, riadenie sa pravidlami, organizovanie času). Cleland et al. (2010) potvrdzujú spojitosť štrukturálneho štýlu a fyzickej aktivity v zmysle fyzickej aktivity ako výzvy, náročnej situácie hodnej k jej zvládnutiu, ako aj prekonávaniu prekážok v súvislosti s jej vykonávaním. Sebaúčinnosť ako vnútorná atribúcia, obsahujúca dimenziu budúcnosti so značnou dávkou operatívnosti v zmysle predikcie aktuálneho aj budúceho správania (Schwarzer, 2009), sa priamo podieľa na procese vzniku, ale aj udržaní a vytrvalosti smerom k fyzickému cvičeniu (motivačná self-efficacy, self-efficacy zameraná na udržiavanie činnosti, self-efficacy zameraná na návrat k činnosti). Ross et al., 2012 sa zamerali na jednotlivé komponenty zdravie podporujúceho správania, ako napr. zdravé stravovacie návyky, nízku konzumáciu návykových látok, fyzickú aktivitu, ochranu proti slnečnému žiareniu a potvrdili, že selfefficacy je ich významným prediktorom. Jej význam, nielen ako motivačnej ale aj vôľovej dimenzie, potvrdzujú výskumy týkajúce sa športových výkonov (Dunlop, Beatty, 2011). Potvrdzuje sa význam sebaúčinnostiy pri cvičeniach s dôrazom na harmonizáciu hmotnosti jedincov, jeho mediačná, moderačná, ako aj priama funkcia smerom k fyzickým aktivitám (Cerin et al., 2008, Ross et al., 2012, Ray, Henry, 2011). Menej je potvrdzovaný vzájomný vzťah svedomitosti, reziliencie a sebaúčinnosti. Súvislosť reziliencie a svedomitosti zisťujú Campbell-Sills, Cohana, Steina (2006). Štrukturálny štýl ako dimenzia reziliencie prispievala najvyššou mierou k variancii Päťfaktorového modelu osobnosti. Najtesnejšie súvisela a sýtila osobnostný faktor svedomitosť (Friborg et al., 2005), z podfaktorov svedomitosti najviac poriadkumilovnosť, cieľavedomosť a rozvážnosť. Päťfaktorový model osobnosti vysvetľoval 37% variancie šiestich dimenzií reziliencie (percepcia seba, percepcia budúcnosti, sociálna kompetencia, štrukturálny štýl, sociálna opora, rodinná kohézia), a naopak, šesť dimenzií reziliencie vysvetľovalo 42% variancie personálneho skóre, z toho štrukturálny štýl k celkovej vysvetliteľnosti prispieval 18 percentami (Friborg et al., 2005). Autori vyzdvihujú odlišnosť štrukturálneho štýlu ako dimenzie reziliencie oproti osobnostnému faktoru svedomitosť spočívajúcu v jeho situačnej citlivosti, pružnosti resp. pevnosti oproti transsituačnej stabilite dispozičného osobnostného faktora svedomitosť. Súvislosť osobnostného faktora svedomitosť so sebaúčinnosťou, podobne vzťah reziliencie a sebaúčinnosti potvrdzujú Ng, Ang, Chan, Cieľom štúdie je skúmať vzťah medzi svedomitosťou, štrukturálnym štýlom, všeobecnou a sociálnou sebaúčinnosťou a skúmať rozdiely v osobnostnom faktore svedomitosť, faktore reziliencie štrukturálny štýl, všeobecnej a sociálnej sebaúčinnosti v skupinách chlapcov a dievčat rozdelených podľa odlišnej frekvencie fyzickej aktivity. Metóda Výskumná vzorka Výskumu sa zúčastnilo 501 žiakov základných škôl z východnej časti Slovenskej republiky (Košice, Prešov) a východnej časti Českej republiky (Brno) ako reprezentantov v poradí druhých najväčších (Prešov tretí) miest v počte obyvateľov za hlavnými mestami a svojím zhodným regionálnym postavením v rámci republík. Uskutočnený bol príležitostný výber škôl. Zber dát bol realizovaný v júni a septembri Prebehol po dohode s vedeniami zúčastnených škôl priamo na školách formou skupinovo administrovaných dotazníkov. 65

4 Anonymný dotazník vypĺňali žiaci dobrovoľne počas dvoch vyučovacích hodín pri zachovaní anonymity a za účasti vyškoleného administrátora. Priemerný vek respondentov bol 14.7±0.9, 48.5% chlapcov, response rate vzorky bol 91, 5%. Realizácia výskumu bola schválená na UPJŠ v Košiciach Etickou komisiou. Metodiky Svedomitosť Osobnostný faktor bol meraný NEO päťfaktorovým osobnostným inventárom (Ruisel, Halama, 2007). NEO obsahuje šesťdesiat položiek, ktoré merajú päť veľkých faktorov osobnosti: extroverziu, prívetivosť, svedomitosť, neurotizmus a otvorenosť voči skúsenosti. Respondent sa popisuje a hodnotí v danej charakteristike na 5 bodovej škále. Faktor svedomitosť bol meraný 12 položkami, z toho 4 negatívne formulovanými, ktoré boli prepólované. Vyššie skóre hovorí o vyššej úrovni daného faktora. Cronbachovej alfa svedomitosti bola Štrukturálny štýl The Resilience Scale pozostáva z 33 položiek popisujúcich šesť dimenzií reziliencie: personálnu silu/percepcia seba, personálnu silu/percepcia budúcnosti, štrukturálny štýl, sociálnu kompetenciu, rodinnú kohéziu a sociálne zdroje. Test využíva 5 bodovú sémantickú škálu, ktorá obsahuje pozitívny a negatívny popis na obidvoch koncoch kontinua škály. Vyššie skóre na päťbodovej škále vyjadruje vyššiu rezilienciu (Friborg et al., 2005). Pre naše účely sme využili dimenziu štrukturálny štýl. Cronbachovej alfa pre štrukturálny štýl bola Sebaúčinnosť The Self-efficacy scale (Sherer et al., 1982) meria všeobecnú (17 položiek) a sociálnu (6 položiek) sebaúčinnosť. Respondenti odpovedajú na 5 bodovej Likertovej škále od 1 silne nesúhlasím po 5 silne súhlasím.vyššie skóre indikuje vyššiu sebaúčinnosť (Sherer et al., 1982). Cronbachovej alfa pre všeobecnú sebaúčinnosť bola 0.82 a pre sociálnu sebaúčinnosť Fyzická aktivita Fyzická aktivita bola zisťovaná otázkou: Ako často športuješ? Myslí sa športová aktivita dlhšia ako 20 minút. Telocvik v škole sa neráta. Respondenti mohli odpovedať 1. nešportujem, 2. raz týždenne, 3. aspoň 2-3 krát týždenne, 4. denne. Podľa týchto kritérií boli respondenti rozdelení do 4 skupín. Štatistická analýza Výsledky boli spracovávane v SPSS 21. použitím metód chi-kvadrát, Pearsonovho korelačného koeficientu, jednosmernou analýzou rozptylu a Scheffe post hoc testom. Výsledky Tabuľka 1 popisuje výskyt a rozdiely vo fyzickej aktivite chlapcov a dievčat. Najmenej dospievajúcich chlapcov sa popisuje ako necvičiacich (14,5%), najmenej dievčat uvádzalo, že športujú denne (14,8%). Najpočetnejšia skupina chlapcov a dievčat uvádzala, že cvičí aspoň 66

5 2-3 krát týždenne (43,4% chlapcov a 33.6% dievčat). Štatisticky význammé rodové rozdiely boli zistené vo výskyte fyzickej aktivity v prospech chlapcov. Tabuľka 1: Deskriptívna štatistika v skupinách dospievajúcich rozdelených podľa frekvencie fyzickej aktivity (Ako často športuješ? Myslí sa športová aktivita dlhšia ako 20 minút. Telocvik v škole sa neráta). Rod Fyzická aktivita N Percentá Chlapci Nešportujem 34 14,5 Raz týždenne 37 15,7 Aspoň 2-3 krát týždenne ,4 Denne 61 26,0 Celkovo ,0 Dievčatá Nešportujem 53 21,2 Raz týždenne 72 28,8 Aspoň 2-3 krát týždenne 84 33,6 Denne 37 14,8 Celkovo ,0 ***p<= 0,001 Pearson chi-kvadrát 22,722*** V tabuľke 2 sú popísané Pearsonove korelačné koeficienty osobnostného faktora svedomitosť, dimenzie reziliencie štrukturálneho štýlu, všeobecnej a sociálnej sebaúčinnosti. Štatisticky významné korelácie sa potvrdili medzi svedomitosťou a štrukturálnym štýlom (0,319), svedomitosťou a všeobecnou sebaúčinnosťou (0.593), svedomitosťou a sociálnou sebaúčinnosťou (0,251), štrukturálnym štýlom a všeobecnou sebaúčinnosťou a (0,271), všeobecnou a sociálnou sebaúčinnosťou 0.353). Najsilnejšiu súvislosť pozorujeme medzi osobnostným faktorom svedomitosť a všeobecnou sebaúčinnosťou (0.593). Nebol potvrdený štatisticky významný vzťah medzi štrukturálnym štýlom a sociálnou sebaúčinnosťou. Tabuľka 2: Korelácie (Pearsonov korelačný koeficient) osobnostného faktora svedomitosť, dimenzie reziliencie štrukturálneho štýlu, aspektov sebasystému sociálnej sebaúčinnosti a všeobecnej sebaúčinnosti Svedomitosť Štrukturálny štýl Všobecná sebaúčinnosť Sociálna sebaúčinnosť Svedomitosť 1,319(**),593(**),251(**) Štrukturálny štýl,319(**) 1,271(**),076 Všobecná sebaúčinnosť,593(**),271(**) 1,353(**) Sociálna sebaúčinnosť,251(**),076,353(**) 1 **p<= 0,01 ANOVA a Scheffe post hoc test v tabuľke 3 potvrdzujú rozdiely v sledovaných premenných u dospievajúcich chlapcov a dievčat rozdelených podľa frekvencie fyzických aktivít. 67

6 Dievčatá, ktoré necvičia v porovnaní s dievčatami, ktoré cvičia aspoň 2-3 krát týždenne alebo denne sa líšia v úrovni osobnostného faktora svedomitosť. Dievčatá, ktoré necvičia a cvičia aspoň 2-3krát týždenne sa líšia v dimenzii reziliencie štrukturálny štýl. Cvičiace uvádzajú v daných ukazovateľoch vyššiu úroveň. Rozdiely vo všeobecnej sebaúčinnosti sa potvrdili medzi skupinami necvičiacich dievčat a dievčat s aktivitou akejkoľvek frekvencie. Dievčatá, ktoré cvičia raz týždenne, aspoň 2-3 krát týždenne, alebo denne uvádzajú vyššiu všeobecnú úroveň sebaúčinnosti ako necvičiace dievčatá. Tabuľka 3: Rozdiely v svedomitosti, štrukturálnom štýle, všeobecnej a sociálnej sebaúčinnosti (ANOVA, Scheffe post hoc tests) pre chlapcov a dievčatá v skupinách s odlišnou frekvenciou fyzických aktivít Fyzická aktivita Chlapci F Scheffe post hoc test Dievčatá F Scheffe post hoc test Svedomitosť n=34 n=37 n=101 n=61 n=53 n=72 n=84 n= , , ,98*** Štrukturálny štýl 11,53 13,19 12,70 13, ,88 12,03 13,03 12,38 5,85*** Všeobecná Sebaúčinnosť 56,40 57,56 57,76 59, ,90 56,71 60,04 59,80 10,2*** Sociálna Sebaúčinnosť 18,00 20,33 19,60 20,71 2,323 19,08 20,75 20,68 21,37 3,13 1 = nešportujem; 2 = raz týždenne; 3 = aspoň 2 3krát týždenne; 4 = denne 1-3** 1-4* 1-3*** 1-2* 1-3*** 1-4*** *p<= 0,05 **p<= 0,01 ***p<= 0,001 Diskusia Rodové rozdiely vo frekvencii fyzickej aktivity sú potvrdzované ako charakteristické trendy popisu dospievajúcich v krajinách EÚ (Currie, 2012). Podobne nižšia týždenná ako aj denná frekvencia fyzickej aktivity u dievčat v porovnaní s chlapcami bola potvrdená aj v našom výskume. Vzťahy nezávislých premenných svedomitosti, štrukturálneho štýlu, sebaúčinnosti, vnímaných ako konštrukty podporujúce silu, efektívnosť, vytrvalosť, vedomé úsilie, boli v našej štúdii potvrdené štatisticky významnými vzájomnými koreláciami. Najsilnejšiu súvislosť pozorujeme medzi osobnostným faktorom svedomitosť a všeobecnou sebaúčinnosťou. Korelácie sa opodstatnene nepotvrdili medzi štrukturálnym štýlom so silným osobnostným akcentom a sociálnou sebaúčinnosťou ako spoločenskou dimenziou. Ostatné koreláci sú v rozmedzí malých a nízkych korelácií. Niektorí autori (Brunborg, 2008, Johnson, Rosen, Djurdjevic, 2011, Youssef, Luthans, 2012) napr. sebaúčinnosť, ako aj rezilienciu považujú za súčasť silných jadrových konštruktov vyššej úrovne všeobecnosti, kde spolu jednotlivé podkonštrukty významne korelujú, ale len miernymi koreláciami. Ponúka sa úvaha o jedinečnosti funkcií týchto konštruktov a úrovni všeobecnosti ich fungovania. Svedomitosť ako jeden z piatich osobnostnch faktorov tvorí transsituačnú stabilnú dispozičnú základňu k popisu seba ako disciplinovaného, rozvážneho, spôsobilého, poriadkumilovného, zodpovedného, cieľavedomého. Podporuje funkciu stability v správaní jedinca, jej 68

7 neprimeraná úroveň môže spôsobovať však aj rigidné správanie a subjektívnu nepohodu. Štrukturýlny štýl, ako dimenzia reziliencie podporuje funkciu plasticity v správaní jedinca. Spája sa so situačnou citlivosťou, ale aj s mentálnym zdravím, adaptabilitou, adjustáciou, zvládacími štýlmi. Podľa potreby vnímaného stresu sa využije buď pružnosť alebo naopak pevnosť ako spôsob reakcie na náročnú situáciu. Sebaúčinnosť, vedomie dostatočných kapacít nielen začať, ale aj udržať cvičenie so silnou motivačnou a vôľovou dotáciou, je súčasťou modelov zmien správaní (Schwarzer, 2009) a úzko súvisí už s konkrétnym praktickým uskutočňovaním správania, sledovaním jeho efektivity a účinnosti. Štúdia potvrdila rozdiely úrovne svedomitosti, štrukturálneho štýlu a všeobecnej sebaúčinnosti v súvislosti s vyššou frekvenciou fyzickej aktivity dospievajúcich, a to v skupine dievčat. Z osobnostných faktorov sme sa sústredili na osobnostný faktor svedomitosť. Opakovane sa v rámci osobnostných faktorov spolu s extroverziou, poprípade neuroticizmom (Taylor et al., 2009) objavuje jeho významnosť ako generálneho silného protektívneho faktora. Metaanalýzami sa opakovane potvrdzuje jeho nadčasovosť, všeobecnosť, nevýberový protektívny účinok smerom k normám, postojom, zámerom (McEachan et al., 2011, Rhodes, Dickau, 2012) hlavne v období dospievania a to nielen ako mediátora, moderátora, ale spomedzi osobnostných faktorov aj ako priameho faktora ovplyvňujúceho správanie dospievajúcich (Bogg, Caspi, 2004). Zajímavým a určite podnetným by bolo sledovanie vzťahu fyzickej aktivity a jednotlivých podfaktorov svedomitosti (napr. disciplinovanosť, rozvážnosť) (Hagger Johnson, Whiteman, 2007), čo môže byť podnetom pre ďalší výskum. Úroveň svedomitosti a jej vnútornej stability vzrastá zrením a vekom. V sledovanom súbore sme podobne aj vo vzťahu k rizikovému správaniu, napr. k pitiu alkoholu v priebehu predchádzajúceho mesiaca a skúsenosťami s marihuanou (Gajdošová, 2013) potvrdili rodovú odišnosť vo faktore svedomitosť. Podobné výsledky môžeme uviesť aj vo vzorke vysokoškolákov, vyššia miera svedomitosti odlišuje skupinu pravidelných fajčiarok a nefajčiarok tabakových cigariet (Gajdošová, 2013). Svojou mnohostrannosťou, všeobecnosťou a generálnym záberom je svedomitosti podobná sebaúčinnosť. Každá zo skupín dievčat rozdelených podľa frekvencie fyzickej aktivity sa štatisticky významne líšili v miere všeobecnej sebaúčinnosti. Toto zistenie je v súlade so zisteniami Cerin et al. (2008), Cleland et al. (2010), Ross et al.(2012). Výsledky nášho výskumu podporujú následné výskumné smerovanie k sledovaniu napr. rôznych typov sebaúčinností, súvisiacich s procesom cvičenia a s rešpektom benefitov a strát v rámci tohto procesu, napr. predtréningovú a potréningovú self efficacy, motivačnú self efficacy, self efficacy zameranú na udržiavanie činnosti, self efficacy zameranú na návrat k činnosti. Výzvou je skúmanie kolektívnej efficacy (Goddard, Hoy, Hoy, 2004), vplyv sily skupiny na výkon jedinca, čo by v prípade fyzickej aktivity mohol byť zaujímavý rozmer, zároveň skúmať jej vzťah so sociálnou efficacy jednotlivca, ktorá podobne ako kolektívna sebaúčinnosť nemusia mať výlučne protektívny charakter (Jelínek et al., 2006). Ak vnímame fyzickú aktivitu ako činnosť na ktorej začatie, ale aj udržanie treba vynaložiť námahu, štrukturálny štýl ako koncept reziliencie s otázkami vnútornej odolnosti jedinca, húževnatosti, pružnosti, zvládania náročných stresových, konfliktných situácií, odolávania nechuti k cvičeniu a príťažlivejším aktivitám, zmyslupnosti, štruktúrovanosti, kontrolovateľnosti, výzvy, môže byť zaujímavý z pohľadu vykonávania tejto činnosti. Vplyv fyzickej aktivity na zvyšovanie reziliencie, ako aj opačne, sledujú viacerí autori s možným vyústením do praxe (Zach, Raviv, 2007). Jej tradičné spájanie s konceptom ego control 69

8 vytvára priestor pre zvyšovanie šírky záujmov, ašpiračnej úrovne, asertivity, pripravenosti a pozitívnej naladenosti mladých dospievajúcich (Letzring, 2005). Záver Potvrdili sme štatisticky významné rozdiely vo frekvencii fyzickej aktivity medzi dievčatami a chlapcami v prospech chlapcov. Konštatujeme štatisticky významné korelácie medzi svedomitosťou, štrukturálnym štýlom, sociálnou a všeobecnou sebaúčinnosťou s výnimkou korelácie sociálnej sebaúčinnosti a štrukturálneho štýlu. Potvrdili sa štatisticky významné rozdiely v osobnostnom faktore svedomitosť, aspekte reziliencie štrukturálny štýl, všeobecnej sebaúčinnosti v skupinách dospievajúcich rozdelených podľa frekvencie fyzickej aktivity v závislosti od rodu. Potvrdili sme odlišnú úroveň osobnostného faktora svedomitosť u dievčat v skupine necvičiacich a cvičiacich aspoň 2-3 krát týždenne, alebo denne, rozdiely vo všeobecnej sebaúčinnosti medzi skupinou necvičiacich a cvičiacich dievčat 1krát týždenne, necvičiacich a cvičiach aspoň 2-3 krát týždenne a necvičiacich a cvičiacich denne v prospech cvičiacich; rozdiel v aspekte reziliencie štrukturálny štýl medzi skupinou necvičiacich a cvičiach dievčat aspoň 2-3 krát týždenne v prospech cvičiacich. Prínosom práce je možnosť zacieľovať v prevenčných a náborových aktivitách nami popisované konštrukty účinné a citlivé u dopievajúcich dievčat práve v súvislosti s nižšou frekvencou fyzických aktivít popisovaných u dievčat. Otvorenou tázkou ostávajú factory, ktoré odlišujú skupiny cvičiacich a necvičiacich chlapcov. Výsledky štúdie sú limitované absenciou ďalších intrapersonálnych, ako aj interpersonálnych a sociálnych faktorov, ktoré sú pre fyzickú aktivitu dôležité (napr automatizmy, zvyky, vnútorná motivácia a podobne). Samotný dizajn výskumu neumožňuje popísať kauzalitu vzťahu, výzvou je možnosť budúceho longitudinálneho projektu. Literatúra: BOGG, T. ROBERTS, B. W. Conscientiousness and Health-Related Behaviors: A Meta- Analysis of the Leading Behavioral Contributors to Mortality. In Psychological Bulletin, 2004, 130, 6, pp BRUNBORG, G. S. Core Self-Evaluations. A Predictor Variable for Job Stress. In European Psychologist, 2008, 13, 2, pp CAMPBELL-SILLS, L. et al. Relationship of resilience to personality, coping, and psychiatric symptoms in young adults. In Behaviour Research and Therapy, 2006, 44, pp CERIN, E. et al. Recreational Facilities and Leisure-Time Physical Activity: An Analysis of Moderators and Self-Efficacy as a Mediator. In Health Psychology, 2008, 27, 2, pp CLELAND, V. J. et al. Personal, social and environmental correlates of resilience to physical inactivity among women from socio-economically disadvantaged backgrounds. In Health Education Rerearch, 2010, 25, 2, pp

9 CURRIE, C. et al. Is Obesity At Individual And National Level Associated With Lower Age At Menarche?: Evidence From 34 Countries In The Health Behaviour In School-aged Children Study. In Journal of adolescent health, 2012, 50, 6, pp DAVEY, M. EAKER, D. G. WALTERS, L. H. Resilience process in adolescents: personality profiles, self-worth, and coping. In Journal of Adolescent Research, 2003, 18, pp DUNLOP, W. L. BEATTY, D. J. BEAUCHAMP, M. R. Examining the Influence of Other-Efficacy and Self-Efficacy on Personal Performance. In Journal of Sport & Exercise Psychology, 2011, 33, pp FRIBORG, O. et al. Resilience in relation to personality and intelligence. In: International Journal of Methods in Psychiatric Research, 2005, 14, pp GAJDOŠOVÁ, B. Päťfaktorový model osobnosti a správanie súvisiace so zdravím u dospievajúcich. Košice : Equilibria, 2013, s GODDARD, R. D. HOY, W. K. HOY, A. W. Collective Efficacy Beliefs: Theoretical Developments, Empirical Evidence, and Future Directions. In: Educational Researcher, 2004, 33, 3, pp HAGGER-JOHNSON, G. E. WHITEMAN, M. C. Conscientiousness facets and health behaviors: A latent variable modeling approach. In Personality and Individual Differences, 2007, 43, pp International resilience project, Project report Dostupné na internete: JELÍNEK, M. et al. Vrstevnická konformita jako faktor rizikového chování mladistvých: struktura, zdroje, dopady. In Československá psychologie, 2006, 50, 5, s JOHNSON, R. E. ROSEN, Ch. C. DJURDJEVIC, E. Assessing the Impact of Common Method Variance on Higher Order Multidimensional Constructs. In: Journal of Applied Psychology, 2011, 96, 4, pp JOWKAR, ALVAN, A. Ab. The effect of Exercise of on Resilience in Football and Karate. In World Journal of Sport Sciences, 2009, 2, 2, pp KERN, M. L. REYNOLDS, Ch. A. FRIEDMAN, H. S. Predictors of Physical Activity Patterns Across Adulthood: A Growth Curve Analysis. In Personality and Social Psychology Bulletin, 2010, 36, 8, pp KINTROVÁ, L. SCHNEIDEROVÁ, D. (2010): Může vlastní účinnost ve vztahu k příjmu potravy predikovat hmotnostní úbytek v kurzu snižování nadváhy? In Československá psychologie, 2010, 54, 3, s LETZRING, T. D. BLOCK, J. FUNDER, D. C. Ego-control and ego-resiliency: Generalization of self-report scales based on personality descriptions from acquaintances, clinicians, and the self. In Journal of Research in Personality, 2005, 39, pp

10 MCEACHAN, R. C. et al. Prospective prediction of health-related behaviours with the Theory of Planned Behaviour: a meta-analysis. In Health Psychology Review, 2011, 5, 2, pp NG, Kok-Yee ANG, S. CHAN, K. Y. Personality and Leader Effectiveness: A Moderated Mediation Model of Leadership Self-Efficacy, Job Demands, and Job Autonomy. In Journal of Applied Psychology, 2008, 93, 4, pp OROSOVÁ, O. et al. Základy prevencie užívania drog a problematického používania internetu v školskej praxí. Košice : UPJŠ, 2012, s PETERSON, S. J. LUTHANS F. AVOLIO B. J. Psychological capital and Employee performance : A latent Growth Modeling. In Approach Personnel Psycholoy, 2011, 64, pp POLIAKOVÁ, M. HAŠTO, J. Priaznivé účinky fyzickej aktivity na duševné zdravie. In Psychiatria, 2006, 13, 3-4, s RAY, T. D. HENRY, K. (2011). Self-efficacy and physical activity in children with congenital heart disease: Is there a relationship? In Journal for Specialists in Pediatric Nursing, 2011, 16, 2, pp RHODES, R. E. DICKAU, L. Experimental evidence for the intention behavior relationship in the physical activity domain: A meta-analysis. In Health Psychology, 2012, 31,6, pp ROSS, C. M. et al. Evaluating the Student Learning Outcomes Assessment Process in Undergraduate Parks and Recreation Academic Programs. In Schole: A Journal of Leisure Studies and Recreation Education, 2012, 27, 1, pp RUISEL, I. HALAMA, P. NEO Päťfaktorový osobnostný inventár. Praha : Testcentrum- Hogrefe, SCHWARZER, R. (2009). Self-efficacy moderates the mediation of intentions into behavior via plans. In American Journal of Health Behavior, 2009, 33, 5, pp SHERER, M. et al. The self-efficacy scale: Construction and validation. In Psychological Reports, 1982, 51, pp ŠOLCOVÁ, I. Vývoj resilience v dětství a dospělosti. Praha : Grada, 2009, s TAYLOR, M. D. et al. Five Factor Model Personality Traits and All-Cause Mortality in the Edinburgh Artery Study Cohort Objective: To examine whether personality traits are related to all-cause mortality in a general adult population in Scotland. In Psychosomatic Medicine, 2009,71, pp

11 TESSIER, S. et al. Association between leisure-time physical activity and health-related quality of life changes over time. In Preventive Medicine, 2007, 44, pp VITÁRIUŠOVÁ, E. et al. Fyzická aktivita a skladba voľného času v populácii detí na Slovensku. In Pediatrická prax, 2009, 10, 2, s World Health Statistics. World Health Organisation, Dostupné na internete: ZACH, S. RAVIV, S. INBAR, R. The Benefits of a Graduated Training Program for Security Officers on Physical Performance in Stressful Situations. In International Journal of Stress Management, 2007, 14, 4, pp YOUSSEF, C. M. LUTHANS, F. Positive global leadership.in Journal of World Business, 2012, 47, pp