AKO (NE)MERAŤ GENDROVÚ IDENTITU: KRITICKÁ ANALÝZA POUŽÍVANÝCH METÓD MERANIA GENDROVEJ IDENTITY

Transcription

1 Československá psychologie 2014 / ročník LVIII / číslo 3 Diskuze AKO (NE)MERAŤ GENDROVÚ IDENTITU: KRITICKÁ ANALÝZA POUŽÍVANÝCH METÓD MERANIA GENDROVEJ IDENTITY MAREK VRANKA Katedra psychologie FF UK, Praha ABSTRACT How to (not) measure the gender identity: critical analysis of methods used for measuring the gender identity M. Vranka The paper highlights the often not reflected weaknesses of diagnostic tools used in the study of masculinity and feminity. Attention is paid mainly to structural limitations of the tool most widely used for this purpose - Bem Sex Role Inventory. Its use is based on theoretical assumptions that have never been successfully empirically verified. Although criticism of Bem Sex Role Inventory has been formulated more than 30 years ago, this technique is still used in a number of recent studies. In the second part alternative measurement techniques are presented. These are based on discriminant analysis and the implicit association test. key words: gender, identity, psychometrics kľúčové slová: gender, identita, psychometria 1 ÚVOD 1 Feminita a maskulinita predstavujú jednu zo základných dichotómií ľudskej existencie (Wyrobková, 2007a). Jej biologickým východiskom je pohlavný dimorfizmus, ktorý spoločnosť reflektuje a ďalej rozvíja a prehlbuje. Reflexiou ľudského pohlavného dimorfizmu v rámci určitej spoločnosti vzniká sociálne-psychologický konštrukt, označovaný ako gender (Wyrobková, 2007b). Mužský a ženský gender sú sociálnymi reprezentáciami biologickej skutočnosti mužského a ženského pohlavia. Z vnímaných rozdielov medzi pohlaviami sa utvára nielen rozlíšenie kategórií mužov a žien, ale spolu s ním sa formujú aj siete významov a asociácií spojených s týmito kategóriami. V priebehu spoločenského vývoja sa z deskriptívnych popisov stávajú normatívne vymedzenia určujúce, čo vlastne znamená byť mužom alebo ženou v danej spoločnosti (Stets, Burke, 1998). Odpoveď na túto otázku možno zhrnúť pod označenie maskulinita / feminita (M/F). Keďže rozlišovanie mužov a žien hrá vo väčšine známych kultúr dôležitú úlohu, dá sa predpokladať, že maskulinita a feminita budú kategóriami všeobecne významnými nielen pre vnímanie druhých, ale i pre konštrukciu vlastnej identity Došlo: ; M. V., Katedra psychologie FF UK, nám. J. Palacha 2, Praha 1; marek.vranka@ff.cuni.cz 1 Ďakujem anonymným recenzentom za ich konštruktívne pripomienky. 290 / Diskuze

2 (Harper, Schoeman, 2003). I keď presné konceptuálne vymedzenie pojmu identity nie je jednoduché, skutočnosť, že identita jedinca má vplyv na uvažovanie a chovanie, je obecne prijímaná (Howard, 2000). Skúmanie vzťahov medzi identitou a chovaním je preto legitímnym predmetom psychologického výskumu. Nutným východiskovým predpokladom takéhoto skúmania je však existencia nástrojov či techník umožňujúcich reliabilné a validné zachytenie identity jedinca. Tento text si kladie za cieľ kriticky preskúmať vznik, konštrukciu a validitu v našom prostredí najrozšírenejšieho nástroja na meranie gendrovej identity BSRI (Bem Sex Role Inventory). Ten, v rozpore s tvrdeniami jeho autorky, podľa rady štúdií nefunguje deklarovaným spôsobom, a teda nie je na určovanie maskulinity a feminity vôbec vhodný (Fernández, Coello, 2010; Spence, 1991; Smiler, Epstein, 2010; Twenge, 1997). Napriek tomu je na tento účel stále bežne používaný v mnohých súčasných výskumoch (napr. Hlivka, 2011; Wichstrøm, 1999; Wyrobková, 2007b; Zábrodská, Blatný, 2005). Po tejto kritike nasleduje priblíženie alternatívnych, menej známych, ale podľa dostupných informácií potenciálne vhodnejších prístupov k zachyteniu gendrovej identity jedincov. Záver tvorí zhrnutie aktuálnej situácie a výhľady do budúcnosti. 1.1 Pojmový aparát Gendrová problematika je charakteristická častou nejednotnosťou v používaní pojmov (predovšetkým v podobe nedôsledného rozlišovania termínov gender/pohlavie, gendrová identita/rola/stereotyp a pod.; Haig, 2004; Janošová, 2008; Wyrobková, 2007b). V oblasti štúdia identity je situácia kvôli existencii celého spektra najrôznejších teoretických prístupov ešte menej prehľadná (Bačová, 2008; Brubaker, Cooper, 2000). Z tohto dôvodu možno pokladať jednoznačné špecifikovanie používaných pojmov za kľúčové pre celý zvyšok textu Gender a súvisiace pojmy Ako bolo zmienené v úvode, gender je výsledkom spoločenskej reflexie biologickej skutočnosti ľudského pohlavného dimorfizmu. Pojem gender v minulosti označoval výhradne gramatický rod a počiatok jeho rozšírenia za hranice jazykovedy sa obvykle datuje až do 50. rokov 20. storočia, kedy ho vo svojej práci zameranej na hermafroditizmus a intersexualitu použil J. Money. Konkrétne sa jednalo o termín gendrová rola, ktorým Money demonštroval nezávislosť identity (plynúcej podľa neho z identifikácie sa so spoločensky vymedzenou mužskou alebo ženskou rolou) na biologicky určenom pohlaví (Haig, 2004). K rozsiahlejšiemu rozšíreniu používania pojmu gender došlo až v priebehu 70. rokov, kedy bol adaptovaný v rámci feministického hnutia ako prostriedok boja proti biologickému determinizmu (Unger, 1979; Vanwesenbeeck, 2009). Hoci existuje zhoda vo vnímaní dyády gender pohlavie ako analogickej k dvojici spoločnosť biológia, presná definícia gendru sa u rôznych autorov a podľa konkrétneho použitia líši. V protiklade k vyššie uvedenému statickému poňatiu sa kladie dynamické chápanie gendru ako systému spoločenských praktík vytvárajúcich rozdiely a nerovnosti medzi pohlaviami (Wharton, 2005). V rámci tohto textu zameraného na jedinca a jeho vnímanie a prežívanie samého seba sa od dynamických procesov na sociálnej makro-úrovni abstrahuje. I u takto statickejšieho, z väčšej časti externe daného, gendru možno rozlíšiť sociálnu, interindividuálnu a osobnú rovinu (Wyrobková, 2005). Sociálna úroveň zjednodušene predstavuje maskulinitu / feminitu z pohľadu generalizovaného Diskuze / 291

3 druhého, interindividuálna úroveň ich realizáciu v bežnom medziľudskom kontakte a osobná úroveň zase ich prežívanie vo vzťahu k vlastnej osobe. Zatiaľ čo pohlavie určitej osoby je dané geneticky, chromozomálne a hormonálne a bez ohľadu na reflexiu týchto skutočností, individuálny gender existuje vždy len v podobe gendrovej identity, ktorá vyjadruje mieru identifikácie dotyčnej osoby so sociálne skonštruovanou maskulinitou alebo feminitou. Gendrová identita, mužský alebo ženský gender danej osoby sú dané tým, do akej miery sa táto osoba pokladá za maskulínnu či femínnu (Stets, Burke, 1998; Unger, 1979). Kým biologické pohlavie existuje zároveň ako koncept i empirická realita u konkrétnych mužov a žien, mužský a ženský gender sú abstraktné koncepty, ktoré sa realizujú len v podobe gendrovej identity. Niektorí autori v tejto súvislosti rozlišujú ešte aj tzv. jadrovú pohlavnú identitu, ktorá je prijatím vlastného biologického pohlavia, avšak bez presahov do sféry spoločensky konštruovaných významov (Janošová, 2008; Janošová, Říčan, 2005). Historicky mal termín gendrová identita, prvýkrát použitý J. Moneym, práve tento význam, ktorý ostal zachovaný v klinickej sfére v podobe diagnóz porúch gendrovej identity v DSM-III a DSM-IV (Fifková, 2008; Frable, 1997). V tomto texte je tento termín používaný len vo vyššie definovanom význame, a preto sa napríklad osoba mužského pohlavia s femínnou gendrovou identitou plne stotožňuje so svojím biologickým pohlavím, hoci na socio-psychologickej úrovni sa identifikuje s charakteristikami zodpovedajúcimi sociálne konštruovanej feminite. Gendrová identita obvykle zodpovedá pohlaviu, nie je to však nutnosťou a niektoré osoby sa teoreticky môžu identifikovať súčasne s maskulinitou aj feminitou, prípadne ani s jednou z týchto kategórií. Dvojitá identita je umožnená tým, že jedinec sa nemusí v rovnakej miere stotožňovať so všetkými aspektmi spoločensky definovanej maskulinity (resp. feminity), ale len s tými, ktoré pokladá za významné. Alternatívne si môže tieto vymedzenia a vnímanie vlastného gendru upraviť takým spôsobom, aby ostala gendrová identita zachovaná aj v prípade, že jedinec disponuje atypickými charakteristikami (Burke, Tully, 1977) Identita Potreba úspešnej interakcie s druhými viedla v evolúcii k vzniku schopnosti usudzovať o ich mentálnych procesoch a následne aj k vzniku schopnosti obrátiť tento pohľad dovnútra a môcť tak zvážiť, ako druhí vnímajú mňa samého (Geary, 2005). Výstupom takéhoto introspektívneho hodnotenia je množina významov, ktoré v prípade ich prijatia tvoria identitu jedinca (Stets, 2006). Tento pohľad vychádza z teoretického rámca symbolického interakcionizmu, podľa ktorého ľudia pripisujú predmetom, chovaniu, sami sebe a iným ľuďom symbolické významy vytvárané a zdieľané skrze vzájomnú interakciu s druhými. Symbolické významy majú následne na ľudské jednanie významnejší vplyv než objektívne vlastnosti daných predmetov a osôb (Howard, 2000). Existuje celá rada odlišne vymedzených chápaní pojmu identita, od psychoanalytických, sústredených na vnútorné ego-štruktúry a súvisiace procesy (napr. Erikson), cez prístupy skúmajúce primárne skupinové identity (napr. Tajfel) alebo úlohu jazyka pri vytváraní identity (etnolingvistická teória identity) a prístupy zamerané na proces konštruovania identity v opakovaných sociálnych interakciách (konštruktivistické teórie), až po pokusy o integráciu jednotlivých smerov (Bačová, 2008). Obecná postmoderná kritika týchto tradičných teórií ako i používanie pojmu identita v sociálne-politických diskurzoch viedli k prehlbovaniu neuchopiteľnosti jeho významu a podľa niektorých autorov hrozí v súčasnosti jeho úplné vyprázdnenie (Brubaker, Cooper, 2000). 292 / Diskuze

4 Vyššie predložená definícia identity vychádza z uvedomenia si daného kontextu a nečiní si žiadne nároky na univerzálnosť či úplnosť, keďže sa jedná o komplexnú problematiku intenzívne riešenú od antropologického obratu v antickej filozofii až po súčasné kognitívne a neuropsychologické štúdie (Šulová, 2011). Zo sociálnej perspektívy možno identitu považovať za psychologický vzťah k určitým spoločenským hodnotovým systémom (Frable, 1997). Konkrétne potom rozlišujeme sociálne identity (rolovú a skupinovú), ktoré vychádzajú z vykonávania určitej aktivity v sociálnom kontexte či členstve v sociálnej skupine. Významy týchto identít sú spoluurčované buď rolami komplementárnymi k danej roli či charakteristikami skupín, ktorých členom jedinec nie je. Okrem týchto sociálne ukotvených dimenzií identity však možno vymedziť aj súbor významov spojených priamo s Ja, ktoré ho udržujú naprieč rôznymi sociálnymi kontextami, rolami a skupinami. Tento súbor významov označujeme ako osobnú identitu (Stets, 2006). Iné názvy pre osobnú identitu sú napríklad self-schema či self-concept (Markus, Wurf, 1987). Osoby disponujú celou radou rôznych identít, ktoré sa dostávajú do popredia v závislosti na zažívanej situácii. Identity fungujú ako východiská pre kognitívne definovanie situácií tým, že zvyšujú citlivosť pre vnímanie určitých podnetov obsiahnutých v daných situáciách a ich príslušnú interpretáciu. Identity, ktorými jedinec disponuje, možno usporiadať do hierarchie podľa ich význačnosti (saliencie), ktorá sa prejavuje rastúcou pravdepodobnosťou aktivácie určitej identity (a realizácie zodpovedajúceho správania sa) naprieč rôznymi situáciami (Stryker, Burke, 2000). Hierarchický pohľad na identity je časťou autorov kritizovaný z postmodernej pozície ako príliš statický. Proti takémuto prístupu títo autori kladú koncept fluidných, viacnásobných a prekrývajúcich sa identít, podmienených nielen situačnými, ale aj individuálnymi sociohistorickými a kohortovými faktormi (Frable, 1997). Takýto postoj však ľahko vedie k prehnanému idiosynkratizmu a obmedzenej zobecniteľnosti poznatkov. Je užitočný ako pripomienka toho, že naše modely sú len zjednodušeniami reality, zároveň ale v skutočnosti nijak nezmenšuje význam takýchto modelov pre postupné prehlbovanie poznania. 2 Meranie gendrovej identity podľa S. Bemovej Keď v roku 1974 S. Bemová skonštruovala dotazník Bem Sex Role Inventory (BSRI), bolo bežnou praxou umiestňovať maskulinitu a feminitu na opačné póly jednej škály, v dôsledku čoho musela byť posudzovaná osoba nutne hodnotená buď ako femínna, alebo ako maskulínna (Wyrobková, 2005). Nesúlad medzi biologickým pohlavím a výsledkom dosiahnutým v takomto teste bol navyše spravidla interpretovaný ako známka možnej psychickej patológie (obvykle homosexuality) (Constantinople, 1973). Zásadnú zmenu, ktorú BSRI priniesol, tak možno vidieť v zavedení dvoch samostatných, na sebe nezávislých dimenzií, ktoré umožnili, že osoba mohla byť (nepatologicky) maskulínna i femínna zároveň 2. Takáto, podľa Bemovej androgýnna osobnosť disponuje ako femínnymi, tak maskulínnymi cha- 2 Bemová na začiatku svojich skúmaní v oblasti gendrovej problematiky vychádzala z presvedčenia, že gendrová polarizácia, tj. spoločenská tendencia vnímať maskulinitu a feminitu ako dva opačné póly, nemá vecné opodstatnenie a bráni v emancipačných snahách feministického hnutia (Bem, 1974). Existujúce diagnostické nástroje túto polarizáciu odzrkadľovali a svojim používaním replikovali, a preto musela autorka pre účely svojich výskumov vytvoriť novú techniku, nezaťaženú starými (a podľa nej mylnými) teoretickými rámcami. Diskuze / 293

5 rakteristikami, vďaka čomu má prístup k širšiemu repertoáru rôzneho chovania a môže sa lepšie prispôsobiť odlišným životným situáciám (Bem, Lewis, 1975). Bemová bola vo svojom čase originálnou a inšpiratívnou mysliteľkou a predovšetkým jej konceptualizácia maskulinity a feminity ako ortogonálnych dimenzií mala a dodnes má dôležitý význam. 2.1 Konštrukcia a skórovanie BSRI Pre ďalšie skúmanie a kritické zhodnotenie používania BSRI je potrebné priblížiť postup, akým bol dotazník skonštruovaný. Pre účel výberu položiek dotazníku pripravila Bemová najprv zoznam asi 200 charakteristík, ktoré považovala za pozitívne a buď femínne, alebo maskulínne zafarbené. Tieto položky boli následne hodnotené sto bakalárskymi študentmi Stanfordovej univerzity na sedemstupňovej škále podľa ich žiaducosti (desirability) pre muža alebo pre ženu v americkej spoločnosti. V skupinách študentov boli obidve pohlavia zastúpené v rovnakej miere a každý študent posudzoval žiaducosť len pre jedno pohlavie 3. Položka sa kvalifikovala pre výber do škály maskulinity (resp. feminity) pokiaľ ju mužskí aj ženskí posudzovatelia hodnotili ako v americkej spoločnosti štatisticky významne žiaducejšiu pre muža (resp. ženu) (Bem, 1974) 4. Relatívne malý počet posudzovateľov nie je problematický, keďže Bemovej zámerom bola identifikácia charakteristík so systematicky výrazne odlišnou vnímanou žiaducosťou, ktorá sa prejaví signifikantným výsledkom štatistického testu aj pri nízkom počte hodnotiteľov. Podstatne väčším metodologickým problémom je vysoká špecifičnosť použitého súboru (t.j. mladí študenti prestížnej univerzity), u ktorého hrozí, že názory jeho členov budú systematicky odlišné od zvyšku populácie a táto odlišnosť môže následne skresľovať aj ich odhad celospoločensky prevládajúcich postojov. O smere tohto skreslenia je možné vytvárať rôzne, avšak len ťažko overiteľné hypotézy a sama Bemová sa tomuto aspektu nijak bližšie nevenuje. To je pochopiteľné pri zohľadnení skutočnosti, že dotazník bol vytváraný pre výskumné účely a jeho budúce masové rozšírenie nikto nepredpokladal. Pôvodnú verziu BSRI tvorí 60 charakteristík 5, pričom u každej z nich respondent na 7-stupňovej škále označí, do akej miery ho daná charakteristika vystihuje. Priemerné hodnotenie 20 maskulínnych (resp. femínnych) charakteristík následne predstavuje dosiahnuté skóre maskulinity (resp. feminity). Skóre androgýnie je vyjadrené pomocou t-štatistiky, porovnávajúcej priemer hodnôt maskulínnych a femínnych položiek. Signifikantná t-hodnota ( t > 2,025, df = 38, pre α = 0,05) značí pohlavne typizovaného jedinca, naopak hodnota t blížiaca sa nule je známkou androgýnie. V reakcii na kritiku iných autorov (Spence, Helmreich, Stapp, 1975) začala Bemová dodatočne rozlišovať aj štvrtú kategóriu tzv. nerozlíšených jedincov (Bem, 1977). Jedná sa o osoby pôvodne hodnotené ako androgýnne, ktoré však v skutočnosti skórovali na škálach maskulinity aj feminity rovnako nízko, čo je v rozpore s vnímaním androgýnie ako schopnosti využívať široký repertoár vzor- 3 Celkovo teda 25 študentov a 25 študentiek hodnotilo žiaducosť každej z 200 charakteristík pre muža v americkej spoločnosti a 50 iných študentov a študentiek hodnotilo ich žiaducosť pre ženy. 4 Koľko položiek splňovalo tieto kritériá a akým spôsobom z nich vybrala 20 M a 20 F charakteristík do finálnej verzie dotazníku, Bemová neuvádza. 5 Súčasťou bolo aj 20 gendrovo neutrálnych charakteristík, ktoré mali zakryť skutočné zameranie dotazníku. Táto škála sa obvykle vynecháva, predovšetkým kvôli skráteniu času potrebného k vyplneniu. 294 / Diskuze

6 cov chovania tradične prislúchajúcim jednotlivým gendrovým kategóriám 6. Pri tomto alternatívnom spôsobe vyhodnocovania dotazníku sa namiesto t-štatistiky používajú mediány dosiahnutých skóre maskulinity a feminity. Androgýnni jedinci majú nad mediánom hodnoty obidvoch škál, pohlavne typizovaní jedinci majú jednu hodnotu nad a druhú pod mediánom a nerozlíšení majú obidve hodnoty pod mediánom. Stráca sa tak určitá elegancia predchádzajúceho postupu, ktorý nevyžadoval normy a navyše sa vynára otázka oprávnenosti klasifikácie jedincov s veľmi podobnými hodnotami maskulinity a feminity, každou ale z opačnej strany príslušného mediánu, ako pohlavne typizovaných. 2.2 BSRI a gendrová identita Z vyššie popísanej konštrukcie BSRI je zrejmé, že v prvom rade meria spoločensky definovanú maskulinitu a feminitu posudzovanej osoby, vyjadrenú pomocou miery zhody medzi popisom vlastnej osoby a súborom charakteristík žiaducich špecificky len pre jedno pohlavie. Zlepšením oproti starším metódam je, že pritom využíva charakteristiky, ktorými by mali muži (resp. ženy) na rozdiel od žien (resp. mužov) podľa spoločenských noriem disponovať, a nie, ako bolo obvyklé u starších metód, položky, v odpovediach na ktoré sa muži a ženy empiricky líšia. Rešpektuje tak sociálny pôvod konkrétneho obsahu maskulinity / feminity (v protiklade voči potenciálnym biologicky či ontogeneticky daným odlišnostiam medzi pohlaviami). Zjednodušene povedané, muž s vysokým skóre maskulinity podľa BSRI disponuje vlastnosťami, ktorými by v danej spoločnosti muž mal disponovať a môžeme o ňom tvrdiť, že zodpovedá normatívnemu ideálu muža. Vysoké skóre maskulinity v starších testoch znamenalo, že posudzovaná osoba odpovedá tak, ako väčšina mužov a nebolo pri tom explicitne zrejmé, či takéto odpovede zodpovedajú maskulínnemu ideálu (Helgeson, 2011; Wyrobková, 2005). Praktická aplikácia BSRI ale naznačuje, že dosiahnuté hodnoty maskulinity či feminity implicitne slúžia i ako indikátor gendrovej identity či sebapoňatia. Východiskom je pravdepodobne predstava, že osoba disponujúca (prípadne osoba, ktorá to o sebe tvrdí) vo vysokej miere vlastnosťami vnímanými v danej spoločnosti ako žiaduce pre jedno pohlavie, bude zároveň disponovať i súhlasnou gendrovou identitou. Takto relatívne jednoducho sú však interpretovateľné nanajvýš výsledky u silne pohlavne typizovaných jedincov. U osôb bez jednoznačnej preferencie maskulínnych či femínnych charakteristík nie je vyhodnotenie výsledkov vôbec jasné. Bemovej teoretický rámec síce vytvára priestor pre existenciu osôb disponujúcich vlastnosťami tradične pripisovanými mužom alebo ženám, neupresňuje ale, ako takíto jedinci vnímajú samých seba vo vzťahu k gendrovým kategóriám. Nie je teda zrejmé, či sa osoba, označená ako androgýnna, môže cítiť (prípadne vnímať samu seba) výhradne maskulínne / femínne, súčasne maskulínne aj femínne, či naopak nedostatočne maskulínne / femínne alebo pre ňu tieto gendrové kategórie vôbec nie sú relevantné. 6 Empirickým opodstatnením rozlíšenia štvrtej skupiny boli významne odlišné výsledky jej členov pri diagnostike určitých psychologických konštruktov, predovšetkým sebavedomia (Bem, 1977; Spence, Helmreich, Stapp, 1975). Tieto výsledky sú v súčasnosti dobre vysvetliteľné v rámci rozsiahlej kritiky dotazníkového merania sebavedomia, pri ktorom sa v skutočnosti pravdepodobne meria skôr optimizmus, či naopak prísnosť v hodnotení samého seba, a nie sebavedomie ako také (Dawes, 1994). Ľudia, ktorí sa zdráhajú označiť vyššie hodnoty u sociálne žiaducich vlastností v BSRI, z rovnakej príčiny získajú nízke skóre v teste sebavedomia. Diskuze / 295

7 Bemová bola presvedčená, že androgýnia je spojená s obecným pripisovaním nízkej dôležitosti gendrovým kategóriám, čo by okrem iného znamenalo, že maskulinita a feminita jednoducho nie sú pre identitu takýchto osôb významnými kategóriami (Bem, 1981). Tento svoj pohľad sa snažila podložiť výsledkami série experimentov (Bem, 1981; Frable, Bem, 1985), tie však neboli nikdy úspešne replikované (Deaux, Kite, Lewis, 1985; Edwards, Spence, 1987; Kite, Deaux, 1986). Pre Bemovej presvedčenie o nedôležitosti maskulinity a feminity pre identitu androgýnnych jedincov teda neexistujú žiadne empirické dôkazy. Čo je ešte závažnejšie, ďalšie korelačné štúdie ukazujú len slabé a nestabilné vzťahy medzi škálami BSRI a testami gendrových postojov a chovania (Spence, 1993; Spence, Buckner, 2000; Spence, Helmreich, 1981). Gendrová identita by sa ale k postojom a chovaniu vzťahovať mala (pokiaľ ju nepokladáme za absolútne idiosynkratickú), z čoho plynie, že usudzovať z výsledkov BSRI na gendrovú identitu nie je neproblematické ani u silne typizovaných jedincov. 3 Alternatívne spôsoby merania gendrovej identity 3.1 Inštrumentalita a expresivita J. Spenceovej V dobe vzniku BSRI vytvorila J. Spenceová spolu s R. Helmreichom vlastnú techniku merania maskulinity a feminity, veľmi podobnú BSRI: Personal Attributes Questionnaire (PAQ; Spence, Helmreich, 1981), ktorá je zároveň druhým najrozšírenejším nástrojom pre meranie gendrovej identity (Twenge, 1997). Spenceová si však bola od začiatku vedomá, že škály M a F vlastne presne zodpovedajú v literatúre už v 60. rokoch identifikovaným dimenziám inštrumentality a expresivity, prípadne agency a communion 7 (Spence, Helmreich, Stapp, 1975). To platí s výnimkou niekoľkých položiek i o škálach v BSRI, avšak zatiaľ čo Spenceová takmer okamžite upustila od používania termínov maskulinita a feminita pre označenie škál a odporúčala označovať ich výstižnejšie ako škály inštrumentality a expresivity (I/E), Bemová svoju pôvodnú terminológiu nezmenila. Napriek upozorneniam autorky a jej výzvam nepoužívať PAQ pre účely určovania M/F či gendrovej identity sa PAQ, pravdepodobne aj kvôli podobnosti s BSRI, na tieto účely dlhodobo používal a používa (Twenge, 1997). Spenceová navrhuje ako najjednoduchšiu a najjasnejšiu metódu zisťovania gendrovej identity prosté sebahodnotenie posudzovaného v položkách maskulínny a femínny (Spence, Buckner, 2000). Podľa výsledkov faktorovej analýzy BSRI tieto dve položky tvoria špecifický faktor (spolu s dvoma maskulínnymi a jedným femínnym faktorom). Existencia samostatného faktoru naznačuje, že respondenti sa cítia maskulínne alebo femínne relatívne bez ohľadu na svoje odpovede na ostatné položky (Spence, 1991). Inými slovami, konkrétne osoby si v konkrétnych situáciách zachovávajú pocit vlastnej maskulinity, feminity a obecne gendrovej identity na základe prostriedkov, ktoré sú im v danej situácii dostupné. Spenceová sa teda prikláňa k názoru, že gendrová identita je do značnej miery idiosynkratická, tj. pre každého jedinca unikátna a nezachytiteľná obecnými kvantitatívnymi nástrojmi. 3.2 Gendrová identita zachytená sémantickým diferenciálom S originálnou technikou, čiastočne sa vyrovnávajúcou s vyššie zmieneným idiosynkratickým problémom a koncepčne vychádzajúcou predovšetkým z Osgo- 7 Anglické termíny agency a communion nie je možné jednoznačne preložiť a v literatúre sa podobne ako v prípade samotného pojmu gender pristupuje k používaniu originálnych anglických tvarov (Wyrobková, 2007b). Agency odkazuje k jednaniu zameranému na seba a výkonu, communion k zameraniu na spoločenstvo a ohľady na druhých. 296 / Diskuze

8 odovho sémantického diferenciálu, prišli koncom 70. rokov P. Burke a J. Tullyová (1977). Identity, podobne ako významy obecne, neexistujú samostatne, ale len vo vzťahu k svojim protikladom (Stets, Burke, 1998). Bemová síce ukázala, že neprihlásenie sa k maskulínnym atribútom neznamená automaticky feminitu, zároveň si ale uvedomovala, že aby určitý atribút mohol indikovať napríklad feminitu, nestačí, aby bol žiaduci pre ženy musí byť zároveň významne menej žiaduci pre mužov. Problémom je nájsť atribúty odrážajúce pre gendrovú identitu relevantný protiklad ten nemusí mať priamo polaritu maskulínny vs. femínny, stačí i maskulínny nemaskulínny, resp. femínny nefemínny. Nižšie popísaná technika umožňuje práve tieto atribúty, meniace sa v priebehu času a líšiace sa medzi rôznymi sociálnymi skupinami, identifikovať a využiť pre odhad gendrovej identity jedinca. V prvom kroku aplikácie techniky Burkeho a Tullyovej majú respondenti za úlohu formou sémantického diferenciálu ohodnotiť typických mužov a ženy v rámci vlastnej sociálnej skupiny 8. Zvolený súbor adjektív by mal zachytávať všetky dôležité významové roviny gendru, tj. byť obsahovo validný. Výsledky tohto hodnotenia sú v ďalšom kroku spracované štatistickou technikou diskriminačnej analýzy, v ktorej typický muž a žena sú cieľovými kategóriami a skóre u jednotlivých adjektív diskriminančnými premennými. Z výstupov analýzy je možné určiť, ktoré charakteristiky rozlišujú medzi ženami a mužmi v danej skupine, ako aj poradie diskriminantov podľa významnosti. Predpokladá sa pritom, že charakteristiky, v ktorých väčšina členov skúmaného súboru vníma najvýraznejšie rozdiely medzi ženami a mužmi, budú niesť toto gendrové zafarbenie i pri ich pripisovaní vlastnej osobe. Nakoniec sa pomocou diskriminačnej funkcie získanej v predchádzajúcom kroku sumarizuje respondentovo hodnotenie samého seba na daných adjektívach (do úvahy sa vezmú len adjektíva signifikantne rozlišujúce medzi ženami a mužmi) (Burke, Tully, 1977). Výsledné skóre indikuje stupeň gendrovej identity u posudzovanej osoby. Nedostatkom tejto techniky je okrem časovej náročnosti jej administrácie predovšetkým problematický výber posudzovaných charakteristík. Predpokladom je, že charakteristiky vyčerpávajúco pokryjú všetky významové dimenzie gendrovej identity, čo nie je možné spoľahlivo zaručiť 9. Pri ich voľbe je vhodné vychádzať z predvýskumu či aspoň rešerše dostupnej literatúry (Callero, 1992). Ďalším metodologickým problémom je priehľadnosť účelu testovania, ktorá môže viesť k aktivácií znalostí o obecných stereotypoch namiesto vlastných stereotypných predstáv (rozdiel medzi čo sa hovorí, že akí obvykle muži/ženy sú a akí sú podľa mňa obvykle muži/ženy ). V neposlednom rade technika, podobne ako BSRI, nedostatočne zdôvodňuje vzťah medzi prihlásením sa k určitej vlastnosti a jej významom pre identitu. Na rozdiel od BSRI je výhodou tohto prístupu práca výlučne s tými vlastnosťami, ktoré u skúmanej sociálnej skupiny respondentov rozlišujú mužov a ženy (Burke, Cast, 1997). Možno sa u nich teda oprávnene domnievať, že respondentom je ich gendrové zafarbenie zrejmé a otvorené prihlásenie sa k nim umožňuje validný odhad gendrovej identity. 8 Túto referenčnú skupinu volí výskumník podľa svojho výskumného zámeru a môže ísť o akúkoľvek skupinu, za členov ktorej sa študované osoby pokladajú. Napríklad žiaci určitého ročníku, zamestnanci v podniku či v určitej profesii a podobne. Tento prístup preto umožňuje i vzájomne porovnávať dimenzie relevantné pre gendrovú identitu v rôznych skupinách. 9 Základným predpokladom je existencia obecne zdieľaných predstáv o typických vlastnostiach mužov a žien. Diskuze / 297

9 Napriek uvedeným nedostatkom predstavuje popísaná technika metodologický posun v porovnaní s BSRI. Pravdepodobne vzhľadom na svoju implementačnú a výpočtovú náročnosť sa však v gendrovom výskume príliš nerozšírila. 3.3 Implicitná gendrová identita Koncom 90. rokov sa rozšírilo testovanie implicitných asociácií (Implicit Association Test IAT) v najrôznejších tematických oblastiach, obvykle pri štúdiu predsudkov a stereotypných presvedčení, ale aj pri skúmaní gendrovej identity 10. Obecný dizajn IAT spočíva v prezentácii podnetov (slov, prípadne obrázkov), po ktorej má proband čo najrýchlejšie zareagovať stlačením klávesy podľa určitého pravidla. V teste sa následne sleduje reakčný čas pri odpovediach podľa variácií tohto pravidla (Greenwald, McGhee, Schwartz, 1998). Proband môže mať napríklad v nácvikových kolách za úlohu pri slovách s pozitívnou valenciou stlačiť pravú klávesu, pri slovách s negatívnou valenciou ľavú klávesu. Analogicky reaguje v druhom nácvikovom kole pri slovách spojených so starobou a mladosťou. V samotných testovacích kolách má najprv reagovať stlačením pravej klávesy pri pozitívnych slovách alebo slovách spojených s mladosťou a v ďalšom kole je toto pravidlo zmenené tak, že má pravú klávesu stláčať pri pozitívnych slovách alebo slovách spojených so starobou. Opakuje sa niekoľko testovacích kôl a rozdiely v reakčných časoch v jednotlivých verziách pravidla poukazujú na mieru implicitných predsudkov či stereotypov. Osoba, pre ktorú by mali staroba i mladosť rovnakú valenciu, by tak teoreticky nemala podávať odlišný výkon podľa toho, či má spájať so starobou (či mladosťou) pozitívne alebo negatívne slová. Popísaná metodika bola aplikovaná aj pri skúmaní gendrovej identity. Namiesto slov s pozitívnou a negatívnou valenciou boli použité slová odkazujúce k Ja a k nie-ja a namiesto slov asociovaných s mladosťou a starobou boli použité položky z M a F škál BSRI a PAQ. Potvrdili sa rozdiely medzi ženami a mužmi, ženy reagovali rýchlejšie pri spojení Ja a položiek z F škál, muži v opačnej situácii. Zistená veľkosť rozdielu medzi ženami a mužmi bola približne trikrát väčšia než pri použití explicitných metód, tj. samotných dotazníkov (Greenwald, Farnham, 2000). Väčší zistený rozdiel sa vysvetľuje možnosťou sebaštylizácie podľa sociálnych požiadaviek (tj. dnes je i pre ženy žiaduce hlásiť sa k maskulínnym charakteristikám; Kusá, 2001; Uchronski, 2008) v explicitných testoch, ktorá pri IAT chýba. Výsledky ale nie je jednoduché interpretovať, predovšetkým z hľadiska dopadov na reálne chovanie (Wood, Eagly, 2009). Pri IAT osoba pozná podnetové slová z nácvičných kôl a keďže boli zvolené relatívne extrémne príklady z M a F škál, dá sa očakávať, že väčšina z účastníkov použije pre ich reprezentáciu kategorické označenia mužské a ženské. Títo probandi pri tom vôbec nemusia byť presvedčení, že dané adjektíva popisujú typických mužov a ženy, stačí, že vedia, že podľa tradičného stereotypického presvedčenia tomu tak je; jedná sa teda znovu o problém rozdielu medzi vlastným stereotypickým presvedčením a obecnou znalosťou stereotypov ako takých. Pokiaľ dôjde k označeniu dvoch kategórií podnetových slov ako mužské a ženské, silnejšie spojenie ženskej kategórie s kategóriou Ja u žien, a naopak mužskej u mužov nie je nijak prekvapivé. Nemusí ale vypovedať nič o sebapoňatí, gendrovej identite ani systéme gendrových presvedčení u probandov. 10 Elektronické testy (aj v českej jazykovej verzii) sú dostupné na / Diskuze

10 Metodika implicitného testovania je pomerne mladou a v súčasnosti rýchlo sa rozvíjajúcou oblasťou. A hoci je jej potenciálny prínos nespochybniteľný, v súčasnosti zatiaľ ešte významne neprispieva k prehl, beniu poznania pri štúdiu maskulinity a feminity (Helgeson, 2011). ZÁVER Gendrová identita, teda miera, v ktorej sa daná osoba pokladá za maskulínnu či femínnu, je pokladaná za jednu z hlavných súčastí celkovej osobnej identity. Ako taká by mala ovplyvňovať mnoho aspektov ľudského uvažovania či chovania. Možnosti skúmania jej vplyvov sú však limitované technikami používanými na jej určenie. V tomto texte boli zmienené len niektoré, buď v našich končinách rozšírené, alebo naopak menej známe a v budúcnosti perspektívne prístupy a nástroje k zachyteniu gendrovej identity. V literatúre sa uvádza, že už začiatkom 90. rokov existovalo viac než 1400 rôznych, s gendrom súvisiacich meracích nástrojov (nielen škál gendrovej identity, ale i gendrových postojov, sexismu a i.) a hoci len desatina z nich bola citovaná vo viac než piatich rôznych publikáciách, i tak si možno vytvoriť predstavu o rozsiahlosti a variabilite prístupov v tejto oblasti (Smiler, Epstein, 2010). Najrozšírenejší nástroj na určovanie gendrovej identity (BSRI) je pre tento účel úplne nevhodný, avšak jednoduchá alternatíva, ktorá by ho mohla priamo nahradiť, zatiaľ neexistuje (Smiler, Epstein, 2010). Dôvodom je predovšetkým pojmová a metodologická nejednoznačnosť spojená ako so štúdiom gendru, tak so štúdiom identity. V prvom rade je preto potrebné zjednotiť a ujasniť terminológiu a teoretické východiská, ako aj odpovedať na otázku, či je vôbec možné zachytiť gendrovú identitu (či identitu obecne) pomocou kvantitatívnych psychometrických nástrojov. Dve metódy popísané v článku (sémantický diferenciál a IAT) rozširujú možnosti klasických dotazníkových škál, avšak za cenu komplikovanejšej administrácie. Ideálna, tj. reliabilná, validná a jednoducho administrovateľná technika teda stále na svoje vytvorenie ešte len čaká. Posun v skúmaní tejto oblasti ale môže priniesť len opustenie zastaraných a nevalidných škál, používanie ktorých znižuje hodnotu mnohých výskumov a brzdí tvorbu nových a užitočnejších nástrojov na zachytenie gendrovej identity. LITERATÚRA Bačová, V. (2008): Identita v sociální psychologii. In: Výrost, J., Slaměník, I. (Eds.), Sociální psychologie. Praha, Grada, Bem, S. L. (1974): The measurement of psychological androgyny. Journal of Consulting and Clinical Psychology 42, Bem, S. L. (1977): On the utility of alternative procedures for assessing psychological androgyny. Journal of Consulting and Clinical Psychology 45, Bem, S. L. (1981): Gender schema theory: A cognitive account of sex typing. Psychological Review 88, Bem, S. L., Lewis, S. A. (1975): Sex role adaptability: One consequence of psychological androgyny. Journal of Personality and Social Psychology 31, Brubaker, R., Cooper, F. (2000): Beyond identity. Theory and Society 29, Burke, P. J., Cast, A. D. (1997): Stability and change in the gender identities of newly married couples. Social Psychology Quarterly 60, Burke, P. J., Tully, J. C. (1977): The measurement of role identity. Social Forces 55, Callero, P. L. (1992): The meaning of selfin-role: A modified measure of role-identity. Social Forces 71, Constantinople, A. (1973): Masculinity-femininity: An exception to a famous dictum? Psychological Bulletin 80, Dawes, R. M. (1994): House of cards: Psychology and psychotherapy built on myth. New York, NY, The Free Press. Deaux, K., Kite, M. E., Lewis, L. L. (1985): Clustering and gender schemata: An uncertain link. Personality and Social Psychology Bulletin 11, Diskuze / 299

11 Edwards, V. J., Spence, J. T. (1987): Gender-related traits, stereotypes, and schemata. Journal of Personality and Social Psychology 53, Fernández, J., Coello, M. T. (2010): Do the BSRI and PAQ really measure masculinity and femininity? The Spanish Journal of Psychology 13, Fifková, H. (2008): Transsexualita a jiné poruchy pohlavní identity. Praha, Grada. Frable, D. E. S. (1997): Gender, racial, ethnic, sexual, and class identities. Annual Review of Psychology 48, Frable, D. E. S., Bem, S. L. (1985): If you are gender schematic, all members of the opposite sex look alike. Journal of Personality and Social Psychology 49, Geary, D. C. (2005): The origin of mind: Evolution of brain, cognition, and general intelligence. Washington, DC, American Psychological Association. Greenwald, A. G., Farnham, S. D. (2000): Using the implicit association test to measure self-esteem and self-concept. Journal of Personality and Social Psychology 79, Greenwald, A. G., McGhee, D. E., Schwartz, J. L. K. (1998): Measuring individual differences in implicit cognition: The implicit association test. Journal of Personality & Social Psychology 74, Haig, D. (2004): The inexorable rise of gender and the decline of sex: Social change in academic titles, Archives of Sexual Behavior 33, Harper, M., Schoeman, W. J. (2003): Influences of gender as a basic-level category in person perception on the gender belief system. Sex Roles 49, Howard, J. A. (2000): Social psychology of identities. Annual Review of Sociology 26, Helgeson, V. S. (2011): The psychology of gender (4th ed.). Upper Saddle River, NJ, Pearson Education. Hlivka, M. (2011): Gender a sexualita: Rozdiely v sexuálnom správaní na základe gender typológie S. Bemovej. Diplomová práca. Univerzita Karlova, Praha. Janošová, P. (2008): Dívčí a chlapecká identita: Vývoj a úskalí. Praha, Grada Publishing. Janošová, P., Říčan, P. (2005): Psychologické aspekty polarity žena muž. Československá psychologie 49, Kite, M. E., Deaux, K. (1986): Gender versus category clustering in free recall: A test of gender schema theory. Representative Research in Social Psychology 16, Kusá, D. (2001): Self-ideal and masculine-feminine polarity in adolescent boys and girls. Studia Psychologica 43, Markus, H., Wurf, E. (1987): The dynamic self-concept: A social psychological perspective. Annual Review of Psychology 38, Smiler, A. P., Epstein, M. (2010): Measuring gender: Options and issues. In: Chrisler, J. C., McCreary, D. R. (Eds.), Handbook of gender research in psychology. Volume 1: Gender Research in General and Experimental Psychology. New York, NY, Springer, Spence, J. T. (1991): Do the BSRI and PAQ measure the same or different concepts? Psychology of Women Quarterly 15, Spence, J. T. (1993): Gender-related traits and gender ideology: Evidence for a multifactorial theory. Journal of Personality and Social Psychology 64, Spence, J. T., Buckner, C. E. (2000): Instrumental and expressive traits, trait stereotypes, and sexist attitudes. Psychology of Women Quarterly 24, 44. Spence, J. T., Helmreich, R., Stapp, J. (1975): Ratings of self and peers on sex role attributes and their relation to self-esteem and conceptions of masculinity and femininity. Journal of Personality & Social Psychology 32, Spence, J. T., Helmreich, R. L. (1981): Androgyny versus gender schema: A comment on Bem, s gender schema theory. Psychological Review 88, Stets, J. E. (2006): Identity Theory. In: Burke, P. (Ed.), Contemporary social psychological theories. Stanford, CA, Stanford University Press, Stets, J. E., Burke, P. (1998): Feminity/ masculinity. In: Borgatta, E. F., Montgomery, R. J. V. (Eds.), Encyclopedia of sociology. New York, NY, Macmillan, Stryker, S., Burke, P. J. (2000): The past, present, and future of an identity theory. Social Psychology Quarterly 63, Šulová, L. (2011): Psychosexuální vývoj jedince a formování identity v dětství. In: Šulová, L., Fait, T., Weiss, P. (Eds.), Výchova k sexuálně reprodukčnímu zdraví. Praha, Maxdorf, Twenge, J. M. (1997): Changes in the masculine and feminine traits over time: A metaanalysis. Sex Roles 36, Uchronski, M. (2008): Agency and communion in spontaneous self-descriptions: Occurrence and situational malleability. European Journal of Social Psychology 38, / Diskuze

12 Unger, R. K. (1979): Toward a redefinition of sex and gender. American Psychologist 34, Vanwesenbeeck, I. (2009): Doing gender in sex and sex research. Archives of Sexual Behavior 38, Wharton, A. S. (2005): The sociology of gender: An introduction to theory and research. Malden, MA, Blackwell Publishing. Wichstrøm, L. (1999): The emergence of gender difference in depressed mood during adolescence: The role of intensified gender socialization. Developmental Psychology 35, Wood, W., Eagly, A. H. (2009): Gender identity. In: Leary, M. R., Hoyle, R. H. (Eds.), Handbook of individual diferences in social behavior. New York, NY, Guilford Press, Wyrobková, A. (2005): Femininita a maskulinita v sociálně-psychologických teoriích a výzkumu. Československá psychologie 49, Wyrobková, A. (2007a): Genderový vývoj: Nejvýznamnější teorie a výzkum. Československá psychologie 51, Wyrobková, A. (2007b): Hodnocení a reprezentace genderových kategorií. Disertační práce. Masarykova Univerzita, Brno. Zábrodská, K., Blatný, M. (2005): Rodová přesvědčení a rodové aspekty sebepojetí u adolescentních dívek a chlapců. Psychológia a patopsychológia dieťaťa 1, SÚHRN Článok poukazuje na často nereflektované nedostatky diagnostických nástrojov používaných pri štúdiu gendrovej identity. Pozornosť je venovaná predovšetkým vzniku a konštrukčným obmedzeniam najrozšírenejšieho nástroja používaného pre tento účel Bem Sex Role Inventory. Jeho využitie je založené na teoretických predpokladoch, ktoré nikdy neboli úspešne empiricky overené. Hoci jeho kritika bola v tomto duchu formulovaná už pred 30 rokmi, dodnes sa táto nevalidná technika používa v rade aktuálnych výskumov. V druhej časti článku sú predstavené alternatívne techniky merania gendrovej identity založené na diskriminačnej analýze a teste implicitných asociácií. Diskuze / 301

13 Copyright of Ceskoslovenska Psychologie is the property of Institute of Psychology of the Academy of Sciences and its content may not be copied or ed to multiple sites or posted to a listserv without the copyright holder's express written permission. However, users may print, download, or articles for individual use.