MASARYKOVA UNIVERZITA PŘÍRODOVĚDECKÁ FAKULTA ÚSTAV ANTROPOLOGIE VZTAH TVARU RUKY A VÝKONU VE SPORTU A HRÁCH. Diplomová práce.

Transcription

1 MASARYKOVA UNIVERZITA PŘÍRODOVĚDECKÁ FAKULTA ÚSTAV ANTROPOLOGIE VZTAH TVARU RUKY A VÝKONU VE SPORTU A HRÁCH Diplomová práce Rastislav Mikula Vedoucí práce: doc. RNDr. Miroslav Králík, Ph.D. Brno 2015

2 Bibliografický záznam Autor: Název práce: Bc. Rastislav Mikula Přírodovědecká fakulta, Masarykova univerzita Ústav antropologie Vztah tvaru ruky a výkonu ve sportu a hrách Studijní program: Studijní obor: Vedoucí práce: Antropologie magisterský studijní program Antropologie Akademický rok: 2014/2015 Počet stran: 100 Klíčová slova: doc. RNDr. Miroslav Králík, Ph.D. délka prstů, poměr prstů, výkonnost, agresivita, reakční čas, 2D:4D, pohlavní hormony, testosteron, estradiol

3 Bibliografický záznam Autor: Názov práce: Bc. Rastislav Mikula Prírodovedecká fakulta, Masarykova univerzita Ústav antropológie Vzťah tvaru ruky a výkonu v športe a hrách Študijný program: Študijný obor: Vedúci práce: Antropológia magisterský študíjny program Antropológia Akademický rok: 2014/2015 Počet strán: 100 Kľúčové slová: doc. RNDr. Miroslav Králík, Ph.D. dĺžka prstov, pomer prstov, výkonnosť, agresivita, reakčný čas, 2D:4D, pohlavné hormóny, testosterón, estradiol

4 Bibliographic Entry Author: Title of Thesis: Degree Programme: Field of Study: Supervisor: Bc. Rastislav Mikula Faculty of Science, Masaryk University Department of Anthropology The Relationship between Hand Shape and Performance in Sports and Games Anthropology Master's Degree Programme Anthropology doc. RNDr. Miroslav Králík, Ph.D. Academic Year: 2014/2015 Number of Pages: 100 Keywords: finger length, digit ratio, motor performance, aggression, response time, 2D:4D, sex hormones, testosterone, estradiol

5 Abstrakt Poměr délky druhého a čtvrtého prstu ruky (2D:4D) je sexuálně dimorfním znakem, považovaným za ukazatel poměru hladin testosteronu a estradiolu během prenatálního vývoje jedince. Mnohé studie se zabývaly zkoumáním vztahu mezi prenatálními pohlavními hormony, reprezentovanými tímto poměrem, a výkonností, reprodukční úspěšností, sexuální orientací nebo náchylností k některým nemocem. Cílem této diplomové práce bylo prostudovat souvislosti mezi celkovou antropometrií ruky (včetně 2D:4D poměru) a výkonem ve vytrvalostním běhu na 10 km, sprintu na 100 m, agresivitou a reakčním časem u běžné populace a populace sportovců. Pro hodnocení agresivity byl v práci použitý dotazník BPAQ (Buss-Perry Aggression Questionnaire), reakční čas byl určován jednoduchým počítačovým programem. Rozměry ruky byly měřeny na snímcích ventrální strany ruky, které byly u každého účastníka zaznamenané pomocí stolního skeneru. Ze všech použitých rozměrů a poměrů byl nejsilnější vztah se zkoumanými znaky (s výjimkou reakčního času) zjištěn u poměru 2D:4D. Tento poměr nejsilněji koreloval s výkonností ve vytrvalostním běhu a slaběji s výkonností ve sprintu a agresivitou, přičemž korelace byla vždy silnější u mužů. Nižší (tj. maskulinnější) 2D:4D poměr vždy znamenal lepší výkon či silnější projev (kratší čas v obou běžeckých disciplínách a vyšší skóre agresivity). V případě reakčního času byl zjištěn silnější vztah s poměrem 4D:5D. Výsledky naznačují, že projev sledovaných znaků může být do určité míry ovlivněn prenatálními hladinami pohlavních hormonů.

6 Abstrakt Pomer dĺžky druhého a štvrtého prsta ruky (2D:4D) je sexuálne dimorfný znak, ktorý sa považuje za ukazovateľ pomeru hladín testosterónu a estradiolu počas prenatálneho vývinu jedinca. Mnohé štúdie sa zaoberali skúmaním vzťahu medzi prenatálnymi pohlavnými hormónmi, reprezentovanými týmto pomerom, a výkonnosťou, reprodukčnou úspešnosťou, sexuálnou orientáciou či náchylnosťou k niektorým chorobám. Cieľom tejto diplomovej práce bolo preštudovať súvislosti medzi celkovou antropometriou ruky (vrátane 2D:4D pomeru) a výkonom vo vytrvalostnom behu na 10 km, šprinte na 100 m, agresivitou a reakčným časom u bežnej populácie a populácie športovcov. Na hodnotenie agresivity bol v práci použitý dotazník BPAQ (Buss-Perry Aggression Questionnaire), reakčný čas bol určovaný jednoduchým počítačovým programom. Rozmery ruky boli merané na snímkach ventrálnej strany ruky, ktoré boli u každého účastníka zaznamenané pomocou stolného skenera. Zo všetkých použitých rozmerov a pomerov bol najsilnejší vzťah so skúmanými znakmi (s výnimkou reakčného času) zistený pri pomere 2D:4D. Tento pomer najsilnejšie koreloval s výkonnosťou vo vytrvalostnom behu a slabšie s výkonnosťou v šprinte a agresivitou, pričom korelácia bola vždy silnejšia u mužov. Nižší (tj. maskulinnejší) 2D:4D pomer vždy znamenal lepší výkon či silnejší prejav (kratší čas v oboch bežeckých disciplínach a vyššie skóre agresivity). V prípade reakčného času bol zistený silnejší vzťah s pomerom 4D:5D. Výsledky naznačujú, že prejav sledovaných znakov môže byť do určitej miery ovplyvnený prenatálnymi hladinami pohlavných hormónov.

7 Abstract The ratio between the length of the 2nd and 4th finger (2D:4D) is a sexually dimorphic trait, which is considered to be an indicator of the ratio between the levels of testosterone and estradiol during the human prenatal development. Many studies have dealt with the analysis of a relationship between the prenatal sex hormones and the performance, reproductive success, sexual orientation or susceptibility to some diseases. The aim of this master thesis was to examine the interrelation between the general anthropometry of hand (including the 2D:4D ratio) and performance in the 10-km endurance running, 100-m sprint running, aggression and response time in common population and population of athletes. The aggression was measured by the BPAQ inventory (Buss-Perry Aggression Questionnaire), the response time was determined by a simple computer software. The hand measurements were obtained from the scans of its ventral surface recorded for each participant using the image scanner. Among all of the used measurements and ratios, the most significant relationship with studied traits (except for the response time) was discovered in the 2D:4D ratio. This ratio correlated the most strongly with the performance in endurance running, less strongly with the performance in sprinting and the aggression, while this correlation was always stronger in males than in females. Lower (i.e. more masculine) 2D:4D ratio always indicated better performance or stronger expression (shorter time in the both running events and higher aggression score). In case of the response time, more significant relationship was found with the 4D:5D ratio. Obtained results suggest that expression of studied traits might be influenced to a certain extent by the levels of prenatal sex hormones.

8

9 Poďakovanie Na tomto mieste by som sa rád poďakoval doc. RNDr. Miroslavovi Králíkovi, Ph.D. za odborné vedenie tejto práce, jeho čas a rady, ktoré mi pri jej vypracovávaní ochotne poskytol. Tiež by som sa chcel poďakovať všetkým zúčastneným dobrovoľníkom, bez ktorých ochoty by táto práca nikdy nemohla vzniknúť. Ďalej by som sa rád poďakoval svojej priateľke a kamarátom za poskytnutie rozptýlenia, keď som ho najviac potreboval. Najmä však ďakujem svojej rodine a rodičom za ich trpezlivosť a nielen finančnú, ale najmä psychickú podporu počas celého štúdia. Prehlásenie Prehlasujem, že som túto diplomovú prácu vypracoval samostatne s využitím informačných zdrojov, ktoré sú v práci citované. Brno Rastislav Mikula

10 Obsah 1. Úvod Ciele práce Ruka Anatómia ruky Tvar a funkcia ruky Pohyby ruky Pomer dĺžky druhého a štvrtého prstu - 2D:4D Sexuálny dimorfizmus pomeru 2D:4D Metódy merania 2D:4D pomeru D:4D pomer ako marker prenatálneho testosterónu Pohlavné hormóny Vplyv prenatálneho testosterónu na pomer 2D:4D Testosterón a agresivita Testosterón a športová výkonnosť Fyziológia skúmaných športov Šprint Antropometria šprintérov Analýza behu na 100 m Fáza reakčnej odozvy Fáza započatia pohybu Fáza zrýchľovania Fáza maximálnej rýchlosti Fáza spomaľovania Vytrvalostný beh Zdroje energie pre vytrvalostný beh

11 Faktory ovplyvňujúce vytrvalostnú výkonnosť Charakteristika získaného súboru Metodika práce Zber dát Tvar ruky a základné somatické ukazovatele Skenovanie ruky Spracovanie snímok Definícia použitých bodov Definícia použitých rozmerov Hodnotenie agresivity Meranie reakčného času Výsledky Štatistické spracovanie nameraných dát Popisná štatistika Základné somatické ukazovatele Dĺžka prstov a vzájomné pomery ich dĺžok Agresivita Reakčný čas Vzťah medzi veľkosťou ruky a ostatnými ukazovateľmi Veľkosť ruky a somatické ukazovatele Antropometria ruky a výkonnosť Analýza rozptylu 2D:4D pomeru ANOVA Veľkosť ruky a agresivita Antropometria ruky a reakčný čas Diskusia Záver O autorovi

12 13. Slovník dôležitých pojmov Register Zoznam literatúry Použitý software Prílohy

13 1. Úvod Tvar ruky či dĺžka jednotlivých prstov sú predmetom mnohých výskumov už viac ako sto rokov. Najčastejšie skúmaným znakom na ruke je pomer dĺžky druhého a štvrtého prstu, 2D:4D. Ukázalo sa, že tento pomer je sexuálne dimorfný, pričom u mužov je nižší ako u žien. Podľa doterajších výskumov je hodnota 2D:4D pomeru vo vzťahu s pomerom hladín testosterónu a estradiolu počas prenatálneho vývoja jedinca. Zistilo sa, že existuje súvislosť medzi týmto znakom a športovou výkonnosťou v mnohých druhoch športov, pričom nižší pomer 2D:4D znamená vyššiu výkonnosť. Táto súvislosť je výraznejšia u športov tzv. aeróbnych, teda športov s vytrvalostným charakterom, trvajúcich dlhší čas. Ide napríklad o vytrvalostný beh, plávanie či lyžovanie. 2D:4D pomer však súvisí nielen so športovou výkonnosťou, ale tiež s množstvom iných znakov. Známa je jeho súvislosť s agresivitou, náchylnosťou k niektorým ochoreniam srdca, rakovine prsníka, kongenitálnej adrenálnej hyperplázii či Aspergerovmu syndrómu. Inými znakmi, pri ktorých bol zistený vzťah s pomerom 2D:4D sú potom počet a kvalita spermií, sexuálna orientácia, autizmus, depresie alebo dokonca hudobné schopnosti či preferencia niektorého hudobného štýlu. Táto práca sa zameriava na vzťah medzi celkovou antropometriou ruky a športovou výkonnosťou, agresivitou a reakčným časom. Neberie teda do úvahy iba 2D:4D pomer, ale pracuje s viacerými rozmermi a pomermi na ruke a skúma, pri ktorom z použitých rozmerov či pomerov je súvislosť so skúmanými veličinami najsilnejšia. 13

14 2. Ciele práce Táto diplomová práca je rozdelená na dva hlavné celky, a síce časť teoretickú a časť praktickú. V teoretickej časti sú zhrnuté poznatky súvisiace s náplňou časti praktickej. Ako vyplýva zo zadania práce, ide najmä o anatomický prehľad stavby ruky, informácie o vzájomnom pomere dĺžky 2. a 4. prstu či prehľad vzťahu medzi tvarom ruky a výkonnosťou v športe s prihliadnutím na rôzne aspekty motorickej výkonnosti. Praktická časť pozostáva v prvom rade zo získavania snímok pravej a ľavej ruky športovcov stolným skenerom a zmerania vybraných základných somatických ukazovateľov. Takto získané údaje sú spracované a ďalej použité v súvislosti s výkonnosťou daného testovaného jedinca. Hlavnými cieľmi práce teda sú: stanoviť, či existuje súvislosť medzi antropometriou ruky a výkonnosťou vo vytrvalostnom behu a šprinte, v prípade zistenia súvislosti určiť, v ktorej z týchto disciplín je najsilnejšia, zistiť, do akej miery sa antropometrické charakteristiky ruky aktívnych športovcov líšia od charakteristiky ruky jedincov, ktorí sa aktívne žiadnemu športu nevenujú, preskúmať prípadnú súvislosť medzi antropometriou ruky a agresivitou či reakčným časom, porovnať rozdiely medzi mierou súvislosti antropometrických charakteristík ruky a výkonnosti, agresivity a reakčného času u mužov a žien. 14

15 3. Ruka Ruka (lat. manus) je chytavý útvar nachádzajúci sa na distálnom konci hornej končatiny človeka a vyšších primátov. U človeka sa na nej nachádza 5 prstov, ktoré patria medzi najhustejšie inervované oblasti ľudského tela. Sú najbohatším zdrojom taktilnej spätnej väzby a majú najlepšie polohovacie schopnosti zo všetkých štruktúr organizmu. Ruka je časť tela schopná vykonávať všestranné motorické aj senzorické funkcie (Johansson & Vallbo, 1979) Anatómia ruky Kostru ľudskej ruky môžeme rozdeliť do štyroch oddielov: kosti zápästné (ossa carpi), kosti záprstné (ossa metacarpi), kosti prstov (ossa digitorum manus) a sezamské kosti (ossa sesamoidea). Zápästie je tvorené ôsmimi kosťami usporiadanými v dvoch radoch, proximálnom a distálnom. Spája ruku s predlaktím a jeho hlavnou úlohou je teda zabezpečovať efektívnu činnosť flexorov a extenzorov predlaktia. Proximálnu skupinu kostí zápästia tvoria (menované z radiálnej strany) os scaphoideum, os lunatum, os triquetrum a os pisiforme. Na distálnu časť týchto kostí nasadá ďalšia skupina zápästných kostí (opäť z radiálnej strany) os trapezium, os trapezoideum, os capitatum a os hamatum. Svojím tvarom a usporiadaním vytvárajú tieto kosti do dlane konkávny oblúk sulcus carpi. Sulcus carpi je na oboch stranách zvýraznený drsnatinami. Na radiálnej strane je to eminentia carpi radialis, ktorá je tvorená z tuberculum ossis scaphoidei a tuberculum ossis trapezii, na strane ulnárnej eminentia carpi ulnaris tvorená z os pisiforme a hamulus ossis hamati. Tieto vyvýšeniny sú priečne spojené silným väzom retinaculum musculorum flexorum (lig. carpi transverzum) a vytvárajú tak karpálny tunel (canalis carpi), ktorý slúži na prechod šliach svalov a nervov z palmárnej strany predlaktia do dlane (Čihák 2011). Na distálnu skupinu zápästných kostí nasadá celkovo 5 kosti záprstných. Každá z nich má 3 časti: proximálne basis, corpus a distálne caput. Na proximálnom konci basis sa nachádza plôška pre skĺbenie s príslušnou kosťou distálneho radu zápästných 15

16 kostí. Corpus ossis metacarpi je dorzálne takmer rovné, palmárne konkávne zahnuté. Distálnu časť záprstných kostí tvorí caput, ktorej tvar je guľovitý. Hlavica je kĺbne spojená s proximálnym článkom každého z piatich prstov. Článkov prstov je na každej ruke dovedna 14. Prvý prst má články dva proximálny a distálny, ostatné 4 prsty majú navyše ešte článok intermediálny. Takáto schéma falangov je typická pre všetky nielen žijúce, ale aj vyhynuté cicavce, či dokonca aj niektoré plazy (Napier 1993). Poslednou skupinou kostí ruky sú kosti sezamské (ossa sesamoidea). Konštantne sa vyskytujú dve sezamské kosti po stranách metakarpofalangového kĺbu palca, často sa však vyskytujú aj pri metakarpofalangových kĺboch iných prstov. Sezamskou kosťou je aj os pisiforme. Prehľad všetkých kostí ruky je znázornený na Obr Obr. 3.1 Kostra ruky. (Zdroj: Funato, 2003). 16

17 Svaly ruky, vyskytujúce sa výhradne na palmárnej strane, dopĺňajú funkciu svalov predlaktia. Delíme ich do niekoľkých skupín: svaly thenaru, nachádzajúce sa na laterálnej, palcovej strane m. abductor pollicis brevis, m. flexor pollicis brevis, m. opponens pollicis a m. adductor pollicis, svaly hypothenaru na mediálnej, malíčkovej strane podkožný sval m. palmaris brevis a vlastné svaly hypothenaru m. abductor digiti minimi, m. flexor digiti minimi brevis a m. opponens digiti minimi, musculi lumbricales, začínajúce na šľachách m. flexor digitorum profundus a idúce pozdĺž palcového okraja metakarpofalangových kĺbov prstu a musculi interossei palmares + musculi interossei dorsales. Medzi svalmi thenaru a hypothenaru je silnou väzivovou platničkou vystužená dlaň palma. Schému svalov nájdeme na Obr Obr. 3.2 Svaly ruky. (Zdroj: St-Jacques, 2014). 17

18 3.2. Tvar a funkcia ruky Typická ruka primátov je tvorená drobným palcom v kombinácii s dlhými, zahnutými prstami (Napier 1993). Naproti tomu u človeka sú prsty kratšie, rovnejšie a palec je výraznejší, no najmä pohyblivejší ako u ostatných primátov. Pomer medzi dĺžkou palca a ukazováka u človeka je približne 0,60. U paviánov je táto hodnota 0,57 a napríklad u šimpanzov iba 0,42 (Marzke & Marzke 2000). Tento vysoký pomer umožňuje pevne uchopiť a spoľahlivo manipulovať so širokou škálou veľkostí a tvarov predmetov. Jedným z dôvodov, prečo sa u človeka vyvinul takto mohutný palec, je výroba a používanie kamenných nástrojov. Ohľadom použitia týchto nástrojov prebehlo niekoľko výskumov zaoberajúcich sa presnou funkciou palca dominantnej ruky, ktorá udierala (Marzke 1997; Marzke & Marzke 2000; Diogo et al. 2012). Novšie výskumy však dokazujú (Key 2015), že takýto mohutný palec bol tiež prospešný na nedominantnej ruke, ktorá držala opracovávané jadro. Výnimočnosť ľudskej ruky spočíva predovšetkým v dokonalej schopnosti opozície palca. Predpokladom pre túto vlastnosť je karpo-metakarpálny sedlový kĺb palca, spojenie prvej záprstnej kosti s os trapezium. Pri abdukcii prvého metakarpu, teda pri odtiahnutí palca od ukazováka, sa metakarp pohybuje antero-laterálne a zviera s plochou dlane uhol približne 80. Pri flexii sa naopak pohybuje mediálne pred dlaň, s ktorou zviera uhol 10 (Napier 1955, s. 363). Znázornenie možných pohybov v tomto kĺbe je vyobrazené na obrázkoch nižšie (Obr a Obr. 3.6.). Obr. 3.5 Karpálne a metakarpálne kosti, vertikálny pohľad. Pre vyobrazenie os trapezium odstránený metakarp. Znázornené roviny pre abdukciu (Abd), addukciu (Add), flexiu (Flex) a extenziu (Ext). (Zdroj: Napier 1955, s. 364). 18

19 Obr. 3.6 Karpálne a metakarpálne kosti z vertikálneho pohľadu. Prítomný prvý metakarp. Znázornené pozície metakarpu v neutrálnej polohe (a), v abdukcii (b) a v maximálnej mediálnej rotácii (c). (Zdroj: Napier 1955, s. 364). V porovnaní s ostatnými primátmi sú vnútorné svaly palca človeka väčšie a silnejšie (Marzke 1992). Ide najmú o tri svaly zvyšujúce silu a pohybové schopnosti palca. Najväčší z nich, musculus flexor pollicis longus, je zároveň najsilnejším svalom palca. Jeho úlohou je ohýbanie distálneho falangu palca a udržanie v pozícii pri tlaku proti ostatným prstom (Susman 1994). Ďalšími dvomi novými svalmi sú prvý musculus interosseus palmaris a hlboká hlava musculus flexor pollicis brevis Pohyby ruky Pohyby ruky je možné rozdeliť do dvoch hlavných skupín. Prvú skupinu tvoria pohyby uchopovacie, pri ktorých je predmet, prípadne jeho časť, rukou pevne držaná. Do druhej skupiny spadajú pohyby neuchopovacie, kedy sa s predmetom manipuluje bez toho, aby bol pevne uchopený. Ide napríklad o tlačenie objektu či udieranie (Napier 1956). S prvou skupinou pohybov, a teda s pohybmi uchopovacími, úzko súvisia rôzne typy držania predmetov. Kým niektorí (Napier 1956) hovoria o dvoch základných skupinách, power grip (silový úchop) a precision grip (presný úchop), ďalší (Feix et al. 2009) pridávajú ešte kategóriu intermediate grip (prechodný typ úchopu) či grips involving no thumb, teda úchopy bez použitia palca (Kamakura 1980). Kategórie power grip, precision grip a intermediate grip pritom zahŕňajú viac konkrétnych typov úchopov, ktoré sú popísané v nasledujúcich častiach. 19

20 Silový úchop, power grip Silový úchop je definovaný ako úchop, pri ktorom do kontaktu s predmetom prichádza veľká časť ruky spolu s dlaňou (Kamakura 1980). Dochádza pritom k výraznej flexii prstov na ulnárnej strane ruky, najvýraznejšej pri prste piatom. Často je skupina silových úchopov označovaná tiež úchopmi golfovými, nakoľko jeho príkladom je držanie golfovej palice, prípadne tenisovej rakety (Young 2003). Do kategórie silových úchopov spadá päť rôznych typov úchopov, ktoré sa od seba odlišujú plochou prichádzajúcou do kontaktu s držaným predmetom (Obr. 3.7). Ide o štandardný silový úchop, hákovitý silový úchop, silový úchop s ukazovákom v extenzii, silový úchop s vystretými prstami a distálny typ silového úchopu. 1. Štandardný silový úchop je najzákladnejším typom silového úchopu. Typickým príkladom tohto jeho využitia je držanie noža, tyče či obdobného predmetu, ktorý je v ruke umiestnený diagonálne. Flexia prstov je najvýraznejšia pri piatom prste, naopak najmenej výrazná pri prste prvom. Palec je pri tomto úchope v extenzii, prípadne presahuje cez objekt a dotýka sa až dorzálnej strany ostatných prstov. 2. Hákovitý silový úchop sa líši od štandardného tým, že všetky prsty sú flektované približne rovnako. Prsty sú pri tomto držaní ohnuté okolo predmetu, ktorého longitudinálna os zviera s pozdĺžnou osou predlaktia pravý uhol. Palec plní opornú funkciu a dotýka sa konca držaného predmetu, na ktorý môže tiež tlačiť. Známa je tiež variácia tohto úchopu, pri ktorom sa však zahnuté prsty nedotýkajú dlane. Takýto typ sa potom často zaraďuje do osobitnej kategórie ako gravitačne závislý úchop a využíva sa napríklad pri držaní vedra či ušiek tašky (Kapandji 1982). 3. Silový úchop s ukazovákom v extenzii je používaný pri držaní tenkého podlhovastého predmetu. Je veľmi podobný úchopu štandardnému, rozdielom je iba vystretý druhý prst. Poloha kontaktných plôch je tiež podobná ako pri štandardnom silovom úchope, avšak sú podstatne menšie. Úchop sa používa napríklad pri držaní príborového noža. 20

21 4. Silový úchop s vystretými prstami, ktorý slúži na uchytenie plochých predmetov, ako napríklad diskov či tanierov. Prsty sú relatívne extendované v distálnom, prípadne aj proximálnom falangeálnom kĺbe, pričom aj tu platí, že piaty prst je flektovaný najviac. 5. Posledným typom zo skupiny úchopov silových je distálny typ silového úchopu. Od štandardného sa líši opäť menšou mierou ohybu prstov, no hlavne tým, že do kontaktu s držaným predmetom dlaň neprichádza, prípadne iba jej malá časť. Typickým príkladom použitia tohto úchopu je držanie nožníc. Obr. 3.7 Prehľad rôznych typov silového úchopu. Držanie tenisovej rakety, golfovej palice, kriketovej pálky (a), štandardný silový úchop (b), hákovitý silový úchop (c), silový úchop s ukazovákom v extenzii (d), silový úchop s vystretými prstami (e), distálny typ silového úchopu (f). (Zdroj: Young 2003, s. 169, Kamakura 1980, s. 438). Presný úchop, precision grip Termín precision grip, rovnako ako power grip prvýkrát uviedol vo svojej práci Napier (1956). Definoval ho ako úchop, pri ktorom je predmet držaný medzi dlaňou s viac či menej ohnutými prstami a palcom v opozícii. Význam tohto typu úchopu v minulosti spočíval predovšetkým v presnejšej manipulácii pri výrobe kamenných nástrojov, a to pri ruke dominantnej, aj ruke nedominantnej. Skupina presných úchopov (Obr. 3.8) býva tiež označovaná ako skupina úchopov hádzacích, nakoľko v súčasnosti je typickým príkladom takéhoto uchopenia držanie loptičky (Young 2003). Pre správne fungovanie hádzania je nutné, aby palec v opozícii bol dosť dlhý na poskytnutie 21

22 dostatočnej opory ostatným prstom. Ako už bolo spomenuté, u človeka došlo k výraznému zväčšeniu pomeru dĺžky palca a ostatných prstov oproti iným primátom. Významnú úlohu hrá tiež možnosť zahnutia distálneho článku palca. Schopnosť človeka hádzať predmety je však podmienená nielen somatickými, ale z veľkej časti tiež motorickými vlastnosťami. Pre dosiahnutie presného či ďalekého hodu je nutná dokonalá koordinácia pohybov a extenzia prstov v presne danom momente. Hore et al. (1995) vo svojom výskume dokázali, že milisekundový rozdiel v momente, kedy sa prsty vystierajú, a teda púšťajú loptičku, spôsobí v dráhe letu loptičky odchýlku 2,2. Kategória presných úchopov zahŕňa 4 typy úchopov. Obr. 3.8 Prehľad rôznych typov presného úchopu. Držanie softbalovej, baseballovej a kriketovej loptičky (a), presný úchop s obklopujúcimi prstami (b), presný úchop s paralelne usporiadanými prstami (c, d), úchop pomocou končekov prstov (e), paralelný úchop s vystretými prstami (f). (Zdroj: Kamakura 1980, s. 440, Young 2003, s. 169). 1. Prvý typom zo skupiny úchopov presných je úchop s obklopujúcimi prstami. Pri tomto úchope sú prsty mierne flektované okolo držaného predmetu. Presný spôsob uchopenia a miera zahnutia prstov pritom závisia od veľkosti a tvaru držaného predmetu. Platí však, že flexia tretieho prstu je spomedzi všetkých najmenej výrazná. Do kontaktu s predmetom prichádza palmárna strana všetkých prstov, sčasti tiež ulnárna strana ukazováka a radiálna strana prstu štvrtého a piateho. Najtypickejším použitím tohto úchopu je držanie loptičky. 22

23 2. Podobným je úchop, pri ktorom sú prsty tiež mierne zahnuté, avšak usporiadané paralelne. V tomto prípade je predmet držaný palcom s takmer paralelne usporiadanými ostatnými prstami. Menšie predmety s piatym, prípadne ani štvrtým prstom do kontaktu neprichádzajú. 3. Pri držaní veľmi drobných predmetov sa zväčša používa úchop pomocou končekov prstov. Využívaný je pritom okrem palca iba jeden, výnimočne dva prsty. Pozícia prstov je podobná ako pri predchádzajúcom type úchopu. 4. Posledným typom úchopu zo skupiny presných úchopov je úchop s paralelne usporiadanými, no vystretými prstami. V tomto prípade sú prsty v addukcii, v interfalangeálnych kĺboch v extenzii, v metakarpofalangeálnych kĺboch mierne zahnuté. Úchop sa využíva pri držaní plochých a tenkých vecí, ako napríklad listov papiera, ktorých sa dotýka volárna strana prstov a volárna a sčasti ulnárna strana palca. 23

24 4. Pomer dĺžky druhého a štvrtého prstu - 2D:4D Pri skúmaní dĺžky prstov je možné na vec nazerať dvomi spôsobmi. Prvým spôsobom je skúmanie celkovej dĺžky prstov, druhým skúmanie relatívnej dĺžky prstov, a teda ich distálneho dosahu. Rozdiel v distálnom dosahu prstov je zrejmý už pri prvom pohľade na ľudskú ruku. Najdlhším a tiež najďalej dosahujúcim prstom je tretí prst, laterálnym aj mediálnym smerom sa prsty skracujú. Ak berieme do úvahy ich distálny dosah, v ideálnom prípade, kedy by distálna časť ruky bola tvorená rovnomernou krivkou, by mali byť zoradené 3 > 4 = 2 > 5 = 1. Kvôli proximálnemu uloženiu palca však platí skôr vzorec 3 > 4 = 2 > 5 > 1 (Wood Jones 1920, s. 20). Avšak ani tento vzorec nie je vždy platný a boli pozorované významné rozdiely v pomere dĺžky druhého a štvrtého prstu, a to rozdiely medzipohlavné (Ecker 1875; George 1930; Manning et al. 1998) či geografické (Manning et al. 2004; Gwunireama 2010). Rovnako sa líši pomer týchto prstov na ľavej a pravej ruke (Hönekopp & Watson 2010) a ich pomer v jednotlivých obdobiach života (Dongen 2009). Zistil sa tiež sexuálny dimorfizmus v pomere iných prstov, 1D:2D (Goldfarb et al. 2005), 2D:3D, 2D:5D či 3D:5D (Trivers et al. 2006). Medzipohlavné rozdiely v týchto pomeroch však neboli také výrazné ako pri pomere 2D:4D. Výnimku tvorí pomer 3D:4D, ktorého sexuálny dimorfizmus je u detí výraznejší ako u 2D:4D pomeru, aj keď u dospelých už to neplatí (McIntyre et al. 2005) Sexuálny dimorfizmus pomeru 2D:4D Skúmanie 2D:4D pomeru a toho, ako súvisí s pohlavím, je predmetom rôznych štúdií už viac ako 100 rokov. Nízka hodnota 2D:4D pomeru, teda kratší ukazovák ako prstenník, bola spočiatku považovaná za vývojovo starší, zaostalý znak (Ecker 1878). Toto tvrdenie bolo založené na pozorovaniach nehumánnych primátov, u ktorých je druhý prst podstatne kratší ako prst štvrtý. Ecker zároveň zistil, že tento nižší pomer je typický pre mužov, zatiaľ čo u žien majú druhý a štvrtý prst častejšie približne rovnakú dĺžku. Podobný názor ako Ecker mal neskôr aj Schultz (1924) či Mierzecki (1946), ktorý ale svoje dáta nameral na deťoch, čo podľa neho mohlo výsledky skresliť. V priebehu druhej polovice 20. storočia sa však táto myšlienka pomaly vytratila 24

25 a 2D:4D pomer sa dával do súvislosti s inými premennými, najmä s hladinou pohlavných hormónov počas prenatálneho vývoja jedinca (Manning 1998). Lutchmaya et al. (2004) vykonali výskum, ktorý mal poskytnúť ďalší dôkaz priamej súvislosti medzi hladinou pohlavných hormónov a pomerom 2D:4D pomocou analýzy vzoriek tekutiny získanej amniocentézou. Tvorcovia tejto štúdie preukázali, že existuje štatisticky významný negatívny vzťah medzi 2D:4D pomerom na pravej ruke a pomerom medzi fetálnym testosterónom a fetálnym estrogénom (FT:FE), čím potvrdili, že estrogén môže stimulovať in utero rast druhého prstu. Preukázala sa teda spojitosť medzi nízkym pomerom 2D:4D a vysokým vplyvom androgénov a medzi vysokým 2D:4D pomerom a nízkym vplyvom androgénov. Sexuálny dimorfizmus pomeru 2D:4D objavuje už v skorom štádiu vnútromaternicového vývoja. Výskyt tohto javu už v takejto ranej fáze fetálneho vývoja zdôvodňujú Galis et al. vo svojej práci z roku 2010 prenatálnou androgenizáciou, teda vystavením vplyvom androgénov ešte pred narodením. Preukázali to analýzou dĺžky prstov zosnulých ľudských plodov starých 14 až 42 týždňov, u ktorých sa im podarilo dokázať signifikantný sexuálny dimorfizmus 2D:4D pomeru, pričom mužské plody mali tento pomer nižší. Prenatálne androgény boli týmto zvážené ako možné stimulanty takéhoto vývoja a bol skúmaný ich vplyv na vývoj plodu (Kondo et al. 1997; Mortlock & Innis 1997). Ďalší dôkaz priniesla štúdia Browna et al. (2002a) zaoberajúca sa skúmaním 2D:4D pomeru u mužov a žien trpiacich kongenitálnou adrenálnou hyperpláziou (congenital adrenal hyperplasia, CAH), čo je ochorenie postihujúce kôru nadobličiek, spôsobujúce nadmernú produkciu androgénov. Jedincom trpiacim CAH boli v práci namerané štatisticky významne nižšie hodnoty 2D:4D pomeru ako jedincom zdravým, čo potvrdzuje súvis medzi dĺžkou prstov a pôsobením androgénov. K podobným výsledkom dospela tiež štúdia Öktena et al., tiež z roku 2002, no výskum Bucka et al. (2003) síce tiež zistil nižší pomer 2D:4D u mužov ako u žien, rozdiel v pomere 2D:4D medzi zdravými jedincami a jedincami trpiacimi CAH však nebol štatisticky významný. CAH nie je zďaleka jediný znak, pri ktorom bola nájdená súvislosť s 2D:4D. Nízka hodnota 2D:4D pomeru súvisí napríklad s Aspergerovým syndrómom (Baron- Cohen et al. 2001), Downovým syndrómom a autizmom (Manning et al. 2001a) s vekom výskytu infarktu myokardu u mužov (Manning & Bundred 2000a) či rakoviny 25

26 prsníka u žien (Manning et al. 2001b), kvalitou a počtom spermií u mužov (Manning 1998), ale aj veľkosťou dieťaťa mužského pohlavia pri narodení (Ronalds et al. 2002) či tiež s takým znakom ako veľkosť rodiny (Manning et al. 2000b) alebo miera súťaživosti u žien (Wilson 1983). Sú však tiež znaky, pri ktorých bol zistený pozitívny súvis s pomermi rôznych prstov. Ide napríklad o hudobné schopnosti (Voracek & Pietschnig 2009), kde sa preukázala lepšia rytmická schopnosť u jedincov s vyššími, teda ženskejšími pomermi 2D:4D. Medzipohlavné rozdiely v tomto znaku existujú u detí (McIntyre et al. 2005; Trivers et al. 2006), rovnako ako aj u dospelých jedincov (Manning et al. 1998). Vzniklo preto tiež niekoľko štúdií, ktoré skúmajú zmeny v pomere 2D:4D v priebehu života. Názory na túto problematiku sa líšia. Kým niektorí tvrdia, že 2D:4D pomer je ustálený už v raných štádiách vnútromaternicového vývoja (Phelps 1952; Garn et al. 1975), prípadne do dvoch rokov života dieťaťa (Manning et al. 1998; Brown et al. 2002b) a ďalej sa nemení, podľa iných (Trivers et al. 2006) dochádza počas života k zmene tohto pomeru. Výsledky tejto Triversovej longitudinálnej štúdie uskutočnenej na jamajských deťoch ukázali, že došlo k miernemu, no štatisticky významnému zvýšeniu 2D:4D pomeru u chlapcov a dievčat vo veku 7-13 až rokov. Tieto výsledky potvrdzujú výsledky Schultza z roku 1926, ktorý skúmal tento pomer na plodoch. Zistil vtedy, že 2D:4D pomery vyššie ako 1 (teda dlhší ukazovák ako prstenník) boli u mladých plodov veľmi zriedkavé, s percentom výskytu od 2 % u plodov vo veku 3 mesiace po 14 % u plodov 10 mesiacov starých. Niektoré ďalšie výskumy tiež potvrdili zmenu pomeru 2D:4D v priebehu života, avšak iba pre ľavú ruku (McIntyre et al. 2005). Pomer dĺžky druhého a štvrtého prstu nie je teda u jedinca stabilný a celkom presne nereflektuje mieru vystavenia androgénom počas prenatálneho vývoja. Zaujímavým bolo tiež zistenie, že pomer prstov sa môže meniť aj v priebehu menštruačného cyklu (Mayhew et al. 2007). Hönekopp et al. vo svojej práci z roku 2007 dokonca tvrdia, že hladina pohlavných hormónov v dospelosti nesúvisí s 2D:4D pomerom, čo je nesúlad s výsledkami Manninga et al. (1998). Dnes platí predpoklad, že pomer 2D:4D odráža mieru vplyvu pohlavných hormónov pred narodením. 26

27 4.2. Metódy merania 2D:4D pomeru Porovnaním rôznych metód zisťovania pomeru 2D:4D sa zaoberala napríklad štúdia Kempera et al. (2009). V tomto výskume boli z hľadiska časovej náročnosti a presnosti porovnávané tri spôsoby merania 2D:4D pomeru, a to meranie na vyhotovených skenoch ruky pomocou počítačového softvéru, meranie pomocou posuvného meradla a pomocou klasického pravítka. Rýchlosť bola stanovená po zmeraní 2D:4D pomeru šesťdesiatich pravých a ľavých rúk za použitia každej metódy. Najpomalšou metódou sa ukázala byť metóda využívajúca počítačový softvér, kde meranie zabralo 121 minút (SD = 15). Po nej nasledovalo meranie posuvným meradlom, na ktoré bolo potrebné 96 minút (SD = 33) a najrýchlejšie sa ukázalo byť určovanie 2D:4D pomeru pravítkom, kedy meranie zabralo 79 minút (SD = 12). Presnosť bola zisťovaná pomocou troch ukazovateľov. Prvým z nich bol vnútrotriedny korelačný koeficient (intraclass correlation coefficient, ICC), druhým technická chyba merania (technical error of measurement, TEM) a posledným relatívna technická chyba merania (relative technical error of measurement, rtem). Z hľadiska presnosti najlepšie obstála metóda najpomalšia, teda metóda využívajúca počítačový softvér, pri ktorej bolo zistené ICC > 0,90. Horšie na tom bola metóda využívajúca posuvné meradlo a najhoršie dopadlo určovanie 2D:4D pomeru pravítkom, kde bolo ICC < 0,80. Rovnaké poradie ostalo aj po porovnaní TEM, resp. rtem, kedy rtem pri meraní na počítači bolo na úrovni 1 %, zatiaľ čo u pravítka to bolo 1,6 %. Pre meranie 2D:4D existujú aj ďalšie metódy. Jednou z nich je určovanie pomeru 2D:4D pomocou túb (Nicholls et al. 2008), kedy je na druhý a štvrtý prst navlečená plastová tuba s milimetrovou stupnicou. V porovnaní s metódou využívajúcou fotokópie rúk bola pri tomto spôsobe nameraná väčšia dĺžka prstenníka. Iná použitá metóda spočíva v obkreslení ruky na papier (Bang et al. 2005). Tento spôsob bol v tomto prípade aplikovaný na vzorku dánskych mužov. Zistenie priemernej hodnoty 2D:4D 1,02 v tejto štúdii bolo síce zaujímavé, no Voracek & Dressler (2006) to považujú skôr za nepresnosť tejto metódy. Ďalšia štúdia (Caswel & Manning 2009) sa zaoberala porovnaním hodnôt 2D:4D pomeru nameraných výskumníkom na vyhotovených fotokópiách a hodnôt nameraných samotným jedincom na vlastnej ruke priamym meraním. Ukázalo sa, že súbor 27

28 so samostatne nameranými pomermi 2D:4D obsahoval niekoľko extrémnych hodnôt a celkový priemer hodnôt bol vyšší ako pri stanovení z fotokópie. Veľkosť rozdielu nameraných 2D:4D závisel na pohlaví či sexuálnej orientácii. 5. 2D:4D pomer ako marker prenatálneho testosterónu 5.1. Pohlavné hormóny Pod pojmom pohlavné hormóny rozumieme hormóny steroidnej povahy, ktorých zásluhou je vznik a vývoj primárnych a sekundárnych pohlavných znakov. Hoci sa vyskytujú v rôznej miere u oboch pohlaví, možno ich rozdeliť na mužské (androgény) a ženské (estrogény a progesterón). Mužské pohlavné hormóny sú zodpovedné za vývoj mužských pohlavných orgánov počas prenatálneho vývoja jedinca, za rast pohlavných orgánov a vývoj sekundárnych pohlavných znakov v období puberty. Do skupiny androgénov radíme tri hormóny; dihydrotestosterón, dihydroepiandrosterón a základný mužský pohlavný hormón, testosterón. Hoci ide o hormón mužský, tvorený predovšetkým Leydigovými bunkami v semenníkoch, v menšej miere ho nachádzame aj u žien, kde ho vytvárajú vaječníky (Ganong 2005). Jeho hladina u oboch pohlaví kolíše počas života a tiež v rámci dňa, pričom najstabilnejšia ostáva v priebehu poobedia (Dabbs 1990). Pôsobenie testosterónu na mužský organizmus možno rozdeliť na tri hlavné fázy: prenatálne pôsobenie (počas vnútromaternicového vývoja a krátko po narodení), pubertálne a pôsobenie v dospelosti. V období prenatálneho vývoja sa jedná najmä o vývoj semenníkov, ktorý pozostáva z troch častí. Podkladom prvej fázy je výskyt Sertoliho buniek vytvárajúcich semenotvorné kanáliky, ktoré obklopujú zárodočné bunky. Sertoliho bunky produkujú Anti-Müllerov hormón (tiež mullerian inhibiting substance, MIS), ktorý zabraňuje premene Müllerovho vývodu (ductus paramesonephricus) na maternicu, uterus (Mazur & Booth 1998). V druhej fáze sa objavia Leydigove bunky a fetálne semenníky začínajú produkovať testosterón. Poslednou, treťou fázou, je diferenciácia zárodočných buniek na spermatogónie. Produkcia testosterónu začína v ôsmom týždni vývoja a svoj vrchol dosahuje medzi

29 a 18. týždňom (McIntyre 2006). Je nevyhnutný pre vývoj Wolfovho vývodu (ductus mesonephricus), ktorý slúži ako základ močového ústrojenstva. Pôsobením hormónov počas prenatálnej fázy vývoja jedinca vysvetľujú Zheng & Cohn (2011) vznik medzipohlavných rozdielov v pomere 2D:4D. Hovoria o rozdielnom zastúpení androgénových a estrogénových receptorov v jednotlivých prstoch. Podľa výsledkov tejto štúdie sú tieto receptory prítomné pri druhom aj štvrtom prste, avšak ich najväčší výskyt je na prste štvrtom. U mužov sú prsty vystavené vyššej hladine cirkulujúcich androgénov, čo má za následok aktiváciu androgénových receptorov. Ich vysoká aktivita spolu s nízkou aktivitou receptorov estrogénových vedie k zvýšenej proliferácii chondrocytov proximálneho článku štvrtého prstu, vďaka čomu dochádza k jeho predlžovaniu, a teda zmenšovaniu pomeru 2D:4D. Naopak, u žien sú prsty vystavené vyššej hladine estrogénov a menšiemu množstvu androgénov, čo vedie k aktivácii estrogénových receptorov. V dôsledku toho dochádza k zníženiu proliferácie chondrocytov prostredného článku štvrtého prstu, čo spôsobí zväčšenie 2D:4D pomeru (Obr. 5.1). Obr. 5.1 Znázornenie vplyvu androgénov a estrogénov na pomer 2D:4D. Pri vysokej hladine androgénov aktivácia androgénových receptorov a predlžovanie 4. prstu, pri vysokej hladine estrogénov aktivácia estrogénových receptorov a spomalenie rastu 4. prstu. (Zdroj: Zheng & Cohn 2011, s ). Počas puberty dochádza k prudkému nárastu hladiny testosterónu, vďaka čomu nastávajú rôzne morfologické a behaviorálne zmeny. Ide o rast vonkajších pohlavných 29

30 orgánov, zmenu hlasu, telesnej stavby či ochlpenia, vývin sexuálnych túžob, bojovnosti (Mazur 1998). V prípade hypogonadizmu, resp. kastrácie pred nástupom puberty k týmto zmenám nedochádza, no podávaním testosterónu môžu byť indukované. Koncom puberty, okolo šestnásteho roku, je telesná premena na dospelého muža ukončená a výrazne sa nemení až do staroby. Počas tohto obdobia je správanie ovplyvňované testosterónom cirkulujúcim v krvi, na ktorý reagujú receptory v mozgu a iných orgánoch (McEwen 1981, cit. v Mazur 1998). V tejto fáze života dosahuje hladina testosterónu svojho maxima okolo dvadsiateho roku života a vekom postupne klesá. Podobný trend nachádzame aj napríklad u mužského libida alebo agresivity. Niektoré výskumy ukazujú, že istá hladina cirkulujúceho testosterónu je potrebná pre normálnu sexuálnu aktivitu (Bagatell et al. 1994) Vplyv prenatálneho testosterónu na pomer 2D:4D Počas prenatálneho vývoja je jedinec vystavený vplyvu testosterónu pochádzajúceho z dvoch zdrojov; semenníkov a nadobličiek plodu (Manning 2000b). Pre vznik urogenitálneho ústrojenstva sú nevyhnutné Hox gény, ktoré rozdeľujeme do štyroch skupín HoxA, HoxB, HoxC a HoxD. Gény HoxA a HoxD sú nevyhnutné pre rast a formovanie prstov a rovnako pre diferenciáciu pohlavných žliaz (Kondo et al. 1997). Hox gény kontrolujú diferenciáciu Leydigových buniek, a tým produkciu testosterónu približne v ôsmom týždni vnútromaternicového vývoja a táto produkcia trvá až do jeho strednej fázy (George et al. 2013). Testosterón pritom ovplyvňuje vývoj prstov, vrátane 2D:4D pomeru a dermatoglyfov. Vysoká koncentrácia prenatálneho testosterónu zapríčiňuje nízky pomer 2D:4D, čo vypovedá o vysokej prenatálnej aktivite semenníkov (Manning et al. 1998). Vysoké hodnoty pomeru 2D:4D sú typické pre ženy, nakoľko u jedincov s 2D:4D pomerom vyšším ako 1 bola zistená vysoká hladina luteinizačného hormónu a estrogénov. Nie je však celkom jasné, prečo je sexuálny dimorfizmus tohto znaku pomerne nízky oproti pohlavným rozdielom v hladine prenatálneho testosterónu (Knickmeyer et al. 2005; van de Beek et al. 2004). Toto by mohlo naznačovať, že 2D:4D pomer ovplyvňujú okrem prenatálneho testosterónu aj iné faktory a tak tento pomer nemusí byť veľmi presným ukazovateľom prenatálneho testosterónu, no 30

31 v súčasnosti chýbajú longitudinálne štúdie, ktoré by porovnávali hodnoty 2D:4D pomeru v dospelosti s hladinou prenatálneho testosterónu (Hönekopp 2007). Napriek tomu sa však vo výsledkoch štúdií zvyčajne korelácia medzi pomerom 2D:4D a skúmaným znakom interpretuje tiež ako korelácia medzi hladinou prenatálneho testosterónu a skúmaným znakom Testosterón a agresivita Vplyv testosterónu na agresivitu bol zistený už v roku 1937, kedy bol tento hormón použitý na liečbu nádoru hrtanu u trojročného chlapca (de Kruif 1945). Nádor ostal touto liečbou nedotknutý, avšak u chlapca došlo k nárastu sily a začala sa prejavovať jeho nadmerná dominancia voči ostatným deťom. Po ukončení liečby sa tieto príznaky upravili do pôvodného stavu. Hladina testosterónu preto bola odvtedy často dávaná do súvislosti s úrovňou bojovnosti či agresivity u človeka (Mattsson et al. 1980; Olweus et al. 1988; Bokhoven et al. 2006), pričom vyššia hladina znamenala vyššiu agresivitu. Potvrdil sa tiež vzťah medzi testosterónom a závislosťou od drog (Dabbs & Morris 1990) či násilím (Dabbs et al. 1995). Na to, či agresivita súvisí s hladinou testosterónu aj u maloletých sa názory líšia. Kým niektorým sa podarilo zistiť vzťah medzi testosterónom a verbálnou agresivitou (Olweus et al. 1980) či výstredným správaním (Maras et al. 2003), iní takéto výsledky nezaznamenali (Huesmann 1984; Anderson et al. 1992). Výsledky štúdie z roku 2004 (Bailey & Hurd) preukázali koreláciu medzi 2D:4D pomerom a agresivitou iba u mužov. Agresivita tu bola hodnotená na základe dotazníka, ktorý stanovil hostilitu, verbálnu, fyzickú, celkovú agresivitu a hnev, pričom prvé tri spomenuté kategórie ukázali pohlavný dimorfizmus. Korelácia s pomerom 2D:4D bola však zistená iba v prípade fyzickej agresivity a, ako bolo už spomenuté, iba u mužov. Tieto výsledky sú v súlade s výsledkami Austinovej et al. (2002). Väčšina týchto štúdií bola však vykonaná na dospelých jedincoch, iba málo z nich zahŕňa deti. Takýmto je napríklad výskum Kirkpatricka et al. (1993), ktorý zisťoval hladinu testosterónu v slinách 6 až 13-ročných detí a dával ju do súvislosti s problémami pri učení. Výsledky tejto štúdie hovoria, že zatiaľ čo u kontrolnej skupiny detí bola priemerná hladina testosterónu 10,8 pg/ml, u detí s takýmito problémami 31

32 to bolo až 17,1 pg/ml. Iný výskum zahŕňajúci deti vo veku 5 11 rokov vykonali Chanceová et al. (2000). Títo zistili súvislosť medzi hladinou testosterónu a poruchami správania u 9 až 11-ročných chlapcov. Niektoré výskumy však zistili viac testosterónu u menej agresívnych detí (Schall et al. 1996), prípadne žiadnu súvislosť medzi hladinou testosterónu a agresivitou (Constantino et al. 1993) Testosterón a športová výkonnosť Športové aktivity môžeme rozdeliť do dvoch hlavných skupín; aktivity aeróbne a aktivity anaeróbne. Aeróbnymi označujeme aktivity dlhodobejšie, s vytrvalostným charakterom. Pri týchto aktivitách dochádza k väčšej záťaži kardiovaskulárneho a respiračného systému a zvýšenej spotrebe kyslíka. Hlavným energetickým zdrojom pri tomto type cvičenia sú sacharidy. Najskôr sú spaľované zásoby glykogénu v pomalých svalových vláknach, neskôr sa využíva krvná glukóza (Spurway 1992). Typickým príkladom aeróbnej činnosti je vytrvalostný beh, lyžovanie či plávanie. Naopak, anaeróbne aktivity trvajú len niekoľko desiatok sekúnd a sval pri nich získava energiu pomocou anaeróbnej glykolýzy. Pri tomto cvičení vzniká vo svaloch laktát, ktorý spôsobuje únavu. Medzi anaeróbne činnosti patria napríklad šprinty, skoky, vrhy alebo vzpieranie. Ako je uvedené vyššie, predpokladá sa, že 2D:4D pomer je ovplyvnený pôsobením testosterónu počas vnútromaternicového vývoja. Preto sa výsledky štúdií, pri ktorých bola zistená negatívna korelácia medzi pomerom 2D:4D a výkonnosťou odôvodňujú aj vplyvom testosterónu. Bolo dokázané, že vysoká úroveň prenatálneho testosterónu podporuje rast pravej mozgovej hemisféry a rozvíja vizuálno-priestorovú orientáciu (Geschwind & Galaburda 1985). Toto potvrdzuje tiež výskum Manninga et al. (2001c), kde bola zistená výrazná korelácia medzi nízkym 2D:4D pomerom a skóre vo Vandenbergovom teste mentálnej rotácie. Určitá miera korelácie bola zistená tiež pri inom teste, v ktorom každý z probandov dostal za úlohu vyznačiť do obrázku prázdnej nádoby priamku predstavujúcu pomyselnú hladinu; teda priamku čo najviac horizontálnu, pričom pri vyhodnocovaní testu bola v uhloch meraná odchýlka od skutočnej hladiny. Predpoklad vyššej odchýlky pri vyššom 2D:4D pomere sa síce potvrdil, no táto korelácia nebola štatisticky významná. 32

33 Iným výsledkom pôsobenia vnútorného prostredia počas prenatálneho vývoja sa ukázalo byť skvalitnenie kardiovaskulárnej sústavy, čo vedie k nižšiemu výskytu srdcovo-cievnych ochorení v dospelosti (Barker 1990) a tiež pozitívne vplýva na športový výkon priamo či nepriamo; zvýšenou frekvenciou cvičenia, prípadne motiváciou (Manning et al. 2001c). Spomedzi ďalších medzipohlavných rozdielov vykazujú muži lepšie vyvinuté svalstvo, vyššiu aeróbnu kapacitu, ale aj vyššiu hladinu hemoglobínu a hematokritu, čo sú ukazovatele tiež ovplyvnené testosterónom (Bachman et al. 2013). Pri behu však niektorí predpokladajú, že významnosť týchto rozdielov sa so vzdialenosťou dlhšou ako maratón (42 km) zmenšuje či dokonca úplne stráca, a to z dôvodu lepšieho hospodárenia s glykogénom či menšieho poškodenia svalstva po cvičení u žien (Whipp & Ward 1992; Speechly et al. 1996; Bam et al. 1997). Coast et al. (2004) však tieto predpoklady nepotvrdili, nakoľko v behu na 100 m zistili u mužov vyššiu výkonnosť o 7,2 % a v behu na 200 km to bolo až 19,1 %. Muži boli rýchlejší vo všetkých zahrnutých disciplínach, pričom priemerný medzipohlavný rozdiel v dosiahnutých časoch bol 12,4 %. Treba však poznamenať, že rozdiely vo výkonnosti sa v niektorých bežeckých disciplínach postupom času zmenšujú. Dokazujú to výsledky štúdie Cheuvronta et al. (2005), ktorí pri klasickom, 42 km dlhom maratóne zistili medzi rokmi 1985 a 2008 zlepšenie u žien o 4 %, zatiaľ čo muži sa zlepšili iba o 1,8 %. V tej istej štúdii sa však objavuje predpoklad, že ženy zabehnú vzdialenosť jednej míle pod štyri sekundy až v roku 2033, no mužom sa to podarilo už v roku Cheuvront et al. tiež predpovedali, že ženám sa nikdy nepodarí pokoriť hranicu 10 sekúnd pri behu na 100 metrov. Iným športom, v ktorom bola zisťovaná súvislosť 2D:4D pomeru s výkonnosťou je futbal (Manning et al. 2001c). Futbal využíva v podstate všetky typy pohybových schopností ako rýchlosť, obratnosť, vytrvalosť a silu, tiež je však pri tomto športe dôležitá dostatočná vizuálno-priestorová orientácia. Spomenutá štúdia Manninga et al. (2001c) sa uskutočnila na hráčoch z niekoľkých klubov anglickej Premier League a kontrolnej vzorke jedincov z bežnej populácie. Výsledky tohto výskumu vykazujú menší priemerný 2D:4D pomer u športovcov oproti kontrolnej skupine. Rozdiely sa však nezistili iba medzi týmito skupinami, ale aj v rámci skupiny futbalistov. Hráči 33

34 z hlavného A mužstva mali v priemere nižší pomer 2D:4D ako hráči z rezervy, a to nezávisle na tom, do ktorej divízie dané mužstvo patrilo. Rovnaká korelácia bola tiež medzi 2D:4D pomerom a tým, či hráč hráva za reprezentáciu svojej krajiny. Ďalším športom, v ktorom bola sledovaná súvislosť medzi pomerom 2D:4D a výkonnosťou je športové veslovanie (Longman et al. 2011). Tento šport bol vybratý z toho dôvodu, že 70 až 79 % energie potrebnej pre prejdenie štandardnej vzdialenosti 2000 m je aeróbnej (Secher 1990). Zároveň najsilnejším korelátom s výkonnosťou sa tu ukázalo byť maximálne využitie kyslíka, teda maximálna rýchlosť spotreby kyslíka, VO 2 max (Ingham 2002). Zistilo sa, že až 98 % rozdielov výkonnosti vo veslovaní na 2000 m je zapríčinených VO 2 max, silou a koncentráciou krvného laktátu (Longman et al. 2011). Výsledky výskumu potvrdili pozitívnu koreláciu medzi 2D:4D pomerom a dosiahnutým časom u mužov; vyšší pomer 2D:4D znamenal dlhší čas, a teda horšiu výkonnosť. U žien sa takáto korelácia nezistila. 2D:4D pomer bol skúmaný tiež v zápasení sumo. Bežný zápas v tejto disciplíne zvykne byť pomerne krátky, zvyčajne netrvá dlhšie ako jednu minútu (Tamiya et al. 2012). Z toho dôvodu tu nie je až tak dôležitá vytrvalosť, ale skôr rýchly reakčný čas, podstatný najmä pri zahájení boja, explozívna sila a dobrá vizuálno-priestorová predstavivosť potrebná pre vytlačenie protivníka z ringu, odhadnutie vzdialenosti medzi sebou a protivníkom či vzdialenosti medzi sebou a okrajom ringu (Benjamin 2010). Výsledky potvrdili predpoklady, a teda nižšie 2D:4D mali zápasníci s vyšším postavením v rebríčku a väčším percentom vyhratých zápasov. Toto naznačuje, že testosterón v ranej fáze života môže byť prekurzorom sily spojovanej s vnútro-pohlavnou selekciou. 2D:4D pomer ako marker prenatálneho testosterónu môže byť teda prediktorom výkonnosti v športoch vyžadujúcich silu, aj keď efekt jeho pôsobenia je menší ako pri športoch vyžadujúcich vytrvalosť (Tamiya et al. 2012). Spomedzi doposiaľ uskutočnených výskumov zaoberajúcich sa vzťahom medzi pomerom 2D:4D a výkonnosťou v športe bola zistená najsilnejšia korelácia pri vytrvalostnom behu (Manning et al. 2007). Autori tohto výskumu v tomto vidia evolučný význam a poukazujú na výraznú výhodu pri love starších populácií rodu Homo. V takomto prípade by súvislosť medzi prenatálnym testosterónom a vytrvalosťou mohla znamenať selekciu zvýhodňujúcu zvýšenú androgenizáciu, teda zvýhodňujúcu jedincov, ktorí boli vystavení prenatálnemu testosterónu vo vyššej miere. 34

35 Táto hypotéza by mohla vysvetliť skutočnosť, že pri športoch využívajúcich vysokú vytrvalosť sa vplyv testosterónu na výkonnosť ukázal byť vyšší ako pri športoch, kde je využívaná kombinácia sily a aeróbnej výkonnosti (Manning et al. 2007). 6. Fyziológia skúmaných športov V práci je porovnávaná súvislosť medzi 2D:4D pomerom a výkonnosťou v dvoch športových disciplínach; v šprinte a vytrvalostnom behu. Nasledujúca časť sa zaoberá popisom týchto disciplín z hľadiska fyziológie Šprint Šprint sa vyskytuje v rôznych športových disciplínach, či už ide o posledných 150 m desaťkilometrového behu, snahu tenistu o dobehnutie loptičky či samotný beh na krátku vzdialenosť. Vo všetkých prípadoch však predstavuje snahu jedinca vyvinúť za daných podmienok maximálnu možnú rýchlosť (Radford 1990). Ťažko je však možné považovať šprint pri behu na 100 m za totožný so šprintom počas záveru behu na 10 km, nakoľko v tomto prípade k šprintu dochádza po polhodinovej až hodinovej vyčerpávajúcej činnosti, a teda výkon limituje množstvo faktorov. Šprintom sa tiež nazýva snaha o vyvinutie maximálnej rýchlosti napríklad pri plávaní, cyklistike, veslovaní či iných podobných športoch Antropometria šprintérov Pri behu na krátke trate plnia dôležité funkcie reakčný čas, schopnosť akcelerácie, maximálna vyvinutá rýchlosť a schopnosť túto rýchlosť udržať (Leveritt et al. 2013). Podstatný vplyv na výkon majú tiež antropometrické rozmery (Mann et al. 2008). Priemerná výška šprintérov je podľa Utha (2005) 1,80 m u mužov a 1,68 m u žien, hmotnosť mužov je v priemere 77 kg a 58,1 kg u žien. Podľa týchto údajov majú šprintéri spomedzi všetkých bežcov najvyššiu hmotnosť, avšak nie telesnú výšku. Vyššia telesná výška sa pritom javí ako výhoda, nakoľko od nej závisí dĺžka kroku (Winter 1990). Množstvo svalovej hmoty hrá dôležitú úlohu najmä na začiatku šprintu, 35

36 počas prvých dvoch až troch sekúnd, kedy je hlavným cieľom bežca vyvinúť maximálnu rýchlosť v čo najkratšom čase. Pri štúdii Mera et al. (1981) boli šprintéri rozdelení do troch skupín podľa výkonnosti. Šprintéri z najrýchlejšej skupiny, ktorí dosahovali časy na úrovni 10,7 s, mali v musculus vastus lateralis 66,2 % takzvaných rýchlych svalových vlákien. U šprintérov z prostrednej skupiny s časom 11,1 s to bolo 62,0 % a u najpomalších bežcov dosahujúcich čas 11,5 s už iba 50,4 %. Z výsledkov spomínaného výskumu vyplýva, že množstvo týchto svalových vlákien pozitívne koreluje s maximálnou rýchlosťou a frekvenciou krokov a negatívne s časom behu na 100 m Analýza behu na 100 m Doolittle a Tellez (1984) delia priebeh stometrového behu na 5 komponentov; reakčná odozva na štartový výstrel, započatie pohybu, zrýchľovanie behu, doba maximálnej rýchlosti a spomaľovanie (Tab. 6.1). Komponent Trvanie komponentu u mužov (s) Trvanie komponentu u žien (s) Reakčná odozva 0,1 0,3 0,1 0,3 Započatie pohybu 0,3 0,4 0,3 0,4 Zrýchľovanie 5,5 7,0 5,0 6,0 Maximálna rýchlosť 1,5 3,0 1,5 2,5 Spomaľovanie 1,0 1,5 1,5 2,5 Tab. 6.1 Päť komponentov a približná doba ich trvania pri šprinte na 100 m. (Zdroj: Radford 1990, s. 69) Fáza reakčnej odozvy Reakčná odozva znamená pri šprinte čas uplynutý medzi štartovným výstrelom a momentom, kedy bežec začne pôsobiť na štartovacie bloky. Pri behu na 100 m ovplyvňuje reakčná doba celkový čas v približnej miere 1 až 2 % (Helmick 2003). U mužov bola zistená priemerná reakčná doba pri tejto disciplíne od 154 do 193 ms, u žien od 163 do 212 ms (Paradisis 2013). Grosser (1979) vo svojej štúdii zistil, že u šprintérov je reakčný čas najnižší, ale tiež, že počas ôsmich mesiacov trénovania 36

37 koordinácie, sily a vytrvalosti sa tento čas ešte skrátil. Tieto výsledky však Pavlović et al. (2013) nepotvrdili, keď významné rozdiely v reakčnom čase bežcov na 100, 200 a 400 m nezistili. Takisto tu neboli zistené štatisticky významné rozdiely v reakčnom čase mužov a žien, čo je tiež v rozpore s niektorými predchádzajúcimi štúdiami (Martin & Buonchristiani 1995). Rozdielne sú aj výsledky porovnávaní zaoberajúcich sa súvislosťou medzi reakčnou odozvou a celkovým časom. Kým niektorí v tomto prípade priamu súvislosť nezistili (Moravec et al. 1988; Čoh 2007), iným sa to podarilo (Paradisis et al. 2006). Krátky reakčný čas, a teda lepší štart však nesie so sebou tiež psychologickú výhodu (Michel & Järvere 2002) Fáza započatia pohybu Druhá fáza behu je ohraničená reakciou šprintéra na štartovný výstrel a zakončením prvého záberu, a teda prerušením kontaktu so štartovacími blokmi (Radford 1990). V tejto časti závodu je využívaná sila vedená proti štartovacím blokom a zemi, ktorá spúšťa akceleráciu a tá pokračuje počas ďalšej fázy. Začína sa tu tiež presná sekvencia pohybov a úprav držania tela, po čom nasledujú vopred naučené pohybové vzorce. Dôležitými faktormi ovplyvňujúcimi kvalitu prevedenia tejto fázy behu je rozloženie štartovacích blokov. Borzov (1978) zistil, že vzdialenosť predného a zadného štartovacieho bloku sa u šprintérov z dôvodu rôznych antropometrických rozmerov líši, no uhly, ktoré zvierajú časti tela zvyknú byť podobné. Ako optimálne uhly v polohe pozor určil uhol 100 zvieraný v prednom kolennom kĺbe a 129 v zadnom kolennom kĺbe. Predmetom diskusií bolo okrem vzdialenosti štartovacích blokov od seba tiež ich stranové rozloženie. Výskum Henryho (1952) ukázal, že končatina položená vpredu je zodpovedná za 66,1 % vyvinutej rýchlosti pri štarte. Toto mnohých trénerov inšpirovalo k tomu, aby ich zverenci používali ako prednú svoju silnejšiu končatinu, no podľa všetkého to v skutočnosti neviedlo k lepším výkonom (Radford 1990). Podľa Radforda používa pri štarte vpredu svoju ľavú dolnú končatinu až 93 % šprintérov a ukázalo sa, že táto preferencia asociuje so stranovou preferenciou napríklad pri skoku do výšky, prípadne so stranovou preferenciou rúk pri hodoch, vrhoch či držaní tenisovej rakety. 37

38 Fáza zrýchľovania K zrýchľovaniu počas šprintu na 100 m dochádza vo väčšine prípadov do vzdialenosti 25 až 30 m od štartovej čiary. Počas prvých desiatich metrov pritom šprintéri dosiahnu % svojej maximálnej rýchlosti, do dvadsiatich metrov 70 až 80 % a počas tretej desiatky % maximálnej rýchlosti (Čoh 2001). Počas behu dochádza k predlžovaniu skokov, zvyšovaniu ich frekvencie, predlžovaniu letovej fázy a skracovaniu doby, kedy sa šprintér dotýka zeme, tzv. kontaktnej fázy. Vývoj prvých štyroch skokov je uvedený v Tab skok 2. skok 3. skok 4. skok Trvanie fázy letu (s) 0,063 0,043 0,060 0,069 Dĺžka skoku (m) 1,00 1,11 1,31 1,46 Kontaktná fáza (s) 0,196 0,179 0,164 0,152 Tab. 6.2 Vývoj dĺžky skokov a dĺžky kontaktnej fázy po štarte u mužov. Prvý skokom sa rozumie skok od prerušenia kontaktu so štartovacími blokmi po prvý kontakt s dráhou. (Zdroj: Bezodis 2009, s. 24). Dĺžka kontaktnej fázy sa rovná dĺžke letovej fázy približne počas ôsmeho skoku. Toto je chvíľa, kedy je ukončená prvá časť akcelerácie (akcelerácia zo štartovacích blokov) a začína fáza druhá, ktorej úlohou je dosiahnuť maximálnu možnú rýchlosť v čo najkratšom čase (Čoh & Tomazin 2006). V tomto momente, a teda pri deviatom skoku sa ustáli dĺžka skoku (189,0 ± 2,12 cm) a kontaktná fáza (103,40 ± 5,22 ms) je po prvýkrát kratšia ako fáza letu (104,80 ± 7,76 ms). Pri ukončení akcelerácie hrajú rolu dva hlavné problémy. Tým prvým je zvyšujúci sa odpor vzduchu, druhým je fakt, že samotný kontakt šprintéra so zemou má brzdiaci efekt (Radford 1990) Fáza maximálnej rýchlosti Táto fáza, u mužov trvajúca m, u žien m, je charakteristická dlhými a rýchlymi skokmi (Hoffman 1971). Cieľom šprintéra v tejto fáze je vykonávať 38

39 vertikálny pohyb v čo najnižšej možnej miere, a teda iba v miere potrebnej pre striedanie nôh. Dôležitými veličinami v tejto fáze behu je frekvencia skokov a ich dĺžka. Kým podľa niektorých je dôležitejšia frekvencia (Mann 1985), iní považujú za podstatnejšiu práve dĺžku skokov (Armstrong et al. 1984). Isté však je, že pre nárast maximálnej rýchlosti je potrebné aspoň jednu z týchto veličín zlepšiť. Obr. 6.1 znázorňuje vplyv dĺžky a frekvencie skokov na rýchlosť behu. Vidno na ňom, že obidve tieto veličiny rýchlosť behu zvyšujú, no dĺžka skoku iba do rýchlosti približne 8 m/s. Obr. 6.1 Vplyv dĺžky a frekvencie skokov na rýchlosť behu. (Zdroj: Hoffman 2014, s. 171). Dĺžka aj frekvencia skokov sú vysoko variabilné premenné. Dĺžka závisí najmä na telesnej výške bežca, pričom vyššia telesná výška znamená dlhší skok, variabilita vo frekvencii je ovplyvnená predovšetkým trénovanosťou jedinca (Plisk 2000). Tréningom dokáže tiež šprintér skrátiť čas, kedy je po každom dopade v kontakte s dráhou či zvýšiť silu odrazu. Pri celkovom čase má nezanedbateľnú úlohu aj odpor vzduchu. Davies (1980) vypočítal, že šprintér bežiaci rýchlosťou 10 m/s by mal pri neexistujúcom odpore 39

40 vzduchu čas kratší o 0,25 0,50 s. Podľa Pugha (1970) je pri šprinte na 100 m s časom 10 s je približne 16 % energie vynaložených na prekonanie odporu vzduchu Fáza spomaľovania Ani tí najlepší šprintéri nie sú schopní pri behu na 100 m udržať maximálnu rýchlosť do konca závodu. Jedným z dôvodom sa zdá byť spomaľovací efekt samotného dotyku so zemou (Radford 1990). Podľa Muraseho et al. (1976) je pokles rýchlosti tiež zapríčinený znížením anaeróbnej energie počas šprintu, čo naznačuje úbytok sily kvôli zníženiu dostupnosti vysokoenergetických fosfátov. S týmto však nie sú v súlade výsledky inej štúdie (Boobis et al. 1987), ktoré ukázali, že aj po 30-sekundovom vyčerpávajúcom cvičení ostáva jedincovi bohatá zásoba kreatínfosfátu a glykogénu. Ukázalo sa tiež, že u žien je spomaľovanie badateľnejšie ako u mužov (Radford 1990). Kým v prvých dvadsiatich metroch stometrového behu dosahujú ženy až 94 % rýchlosti mužov, v posledných dvadsiatich metroch to je už iba 87 %. Priemerne tento závod žien trvá o 10 % dlhšie ako u mužov, ich zásoby kreatínfosfátu či glykogénu sú teda vyčerpané viac Vytrvalostný beh Zatiaľ čo beh na vzdialenosť do 400 m vrátane je klasifikovaný ako šprint, pri dlhších vzdialenostiach už hovoríme o behu vytrvalostnom (Snell 1990). Ten zahŕňa viacero disciplín, ktoré pre svoje zvládnutie využívajú rozdielne vlastnosti. Preto nie je možné, aby jeden bežec vynikal súčasne v šprinte, behu na stredné vzdialenosti (800 až 1500 m) aj vo vytrvalostnom behu na väčšiu vzdialenosť (5 km a viac). Človek patrí medzi živočíšne druhy najlepšie adaptované na beh na dlhé vzdialenosti (Lieberman & Bramble 2007). Týmto sa odlišuje od ostatných primátov, ktorí v behu nevynikajú, nakoľko sú špecializované na iné typy pohybov, ako lezenie či šplhanie. 40

41 Zdroje energie pre vytrvalostný beh Využitie zdrojov energie pre vytrvalostnú činnosť sa mení v závislosti na dobe, po ktorú túto je táto činnosť vykonávaná, ako vidno na Obr. 6.2 (Snell 1990). Spočiatku je hlavným zdrojom energie štiepenie adenozíntrifosfátu, ATP. Keďže je vo svaloch iba veľmi malé množstvo ATP, táto musí byť dopĺňaná, čo sa deje za pomoci kreatínfosfátu, CP. Ak činnosť trvá ešte dlhšiu dobu, energia je získavaná predovšetkým zo zásob tukov a glykogénu. Platí, že pokiaľ je intenzita výkonu nízka, zdrojom energie sú predovšetkým tukové zásoby, pri vyššej intenzite energiu dodáva najmä glykogén. Pri tomto procese vzniká kyselina mliečna, ktorá sa ďalej mení na laktát. Pri ešte vyššej intenzite tréningu už vytvorená kyselina mliečna nie je schopná meniť sa v dostatočnej miere na laktát a dochádza k jej ukladaniu vo svaloch a krvi (Rapoport 2010). Obr. 6.2 Znázornenie zastúpenia zdrojov energie počas trvania cvičenia. CP = kreatín fosfát, ATP = adenozíntrifosfát. (Zdroj: Snell 1990, s. 91) Faktory ovplyvňujúce vytrvalostnú výkonnosť Výkonnosť vo vytrvalostnom behu je v pozitívnej korelácii so zastúpením svalových vláken typu I (Coyle 1999), avšak toto je iba jeden z faktorov. Bolo zistené, že škandinávski bežci majú zastúpenie týchto svalových vláken na rovnakej úrovni ako bežci z Kene, ktorí dosahujú vo vytrvalostných disciplínach dlhodobo najlepšie výsledky (Saltin et al. 1995). Hlavnými premennými, ktoré ovplyvňujú výkon vo vytrvalostnom behu je maximálna rýchlosť spotreby kyslíka (VO 2 max) a laktátový prah (Faude 2009). 41

42 VO 2 max znamená maximálne množstvo kyslíka, ktoré je schopné bežec zužitkovať počas 5 10 minút trvajúcej aktivity. Hodnota VO 2 max je silne geneticky ovplyvnená (Klissouras 1971). Teoreticky vytvára vrchný limit možnej výkonnosti športovca, no pri hodnote viac ako 70 ml/kg*min sa ukazuje byť rozhodujúcim faktorom schopnosť lokálnej adaptácie svalov (Snell & Mitchell 1984), viď Tab Meno bežca Najlepší čas v behu na jednu míľu Rok VO 2 max (ml/kg*min) Archie San Romani 4 min 7,2 s ,2 Don Lash 4 min 7,2 s ,5 John Landy 3 min 57,9 s ,6 Peter Snell 3 min 54,1 s ,3 Kip Keino 3 min 53,4 s ,0 Jim Ryan 3 min 51,3 s ,0 John Walker 3 min 49,1 s ,0 Steve Scott 3 min 47,7 s ,1 Tab. 6.3 Prehľad najlepších časov v behu na jednu míľu a hodnoty VO 2 max. (Zdroj: Snell 1990, s. 94). Podľa neskorších výskumov sa ako lepší ukazovateľ výkonnosti zdá byť laktátový prah. Udáva intenzitu cvičenia, pri ktorej sa v krvi začne akumulovať laktát. Dôležitým údajom je v tomto prípade maximálna stabilná miera laktátu (Maximal lactate steady state, MLSS). Tento údaj určuje, akú najvyššiu stabilnú mieru laktátu môže organizmus udržiavať počas cvičenia trvajúceho aspoň 30 minút, teda bez zvyšovania krvného laktátu (Faude 2009). Často býva označovaný aj ako anaeróbny prah, keďže reprezentuje intenzitu cvičenia, ktorá je udržiavaná bez značného prispenia anaeróbneho metabolizmu (Svedahl & MacIntosh 2003). V niektorých výskumoch bola nájdená korelácia medzi MLSS a výkonom v behu na 8 km, kde bola hodnota korelačného koeficientu r rovná 0,92 (Jones & Doust 1998), prípadne s výkonom cyklistov v závode na 40 km, s korelačným koeficientom r rovným 0,84 (Harnish et al. 2001). 42

43 7. Charakteristika získaného súboru Pre vykonanie samotného výskumu boli získané dáta spolu od 167 jedincov. Z tohto počtu bolo 90 zúčastnených ženského a 77 zúčastnených mužského pohlavia. Priemerný vek všetkých účastníkov výskumu bol 23,8 roku, medián 24 rokov. Najnižší vek účastníka bol 20, najvyšší 29 rokov. Vek zúčastnených žien bol priemerne 23,2 roku s mediánom 23 rokov. U mužov bol priemerný vek 24,6 roku, medián 25 rokov. Dáta boli rozdelené do troch celkov. Prvý celok tvorila kontrolná skupina, druhý bol tvorený vytrvalostnými bežcami a do tretieho celku spadali jedinci venujúci sa šprintu. Počty jedincov jednotlivého pohlavia v daných skupinách sú zobrazené na grafe 7.1. Prvá skupina, a teda skupina kontrolná, bola zložená zo 76 jedincov, z čoho mužov bolo 28 (čo predstavuje 36,8 %) a žien 48 (63,2 %). Priemerný vek všetkých jedincov kontrolnej skupiny bol 23,3 roku, medián 23 rokov. U žien bol zistený priemerný vek 22,9 roku s mediánom 23 rokov. Priemerný vek mužov bol v kontrolnej skupine 24 rokov, rovnako ako aj medián. Druhá skupina zahŕňala športovcov venujúcich sa vytrvalostnému behu. V tejto skupine bolo 52 jedincov, z toho 25 žien (48 %) a 27 mužov (52 %). Vekový priemer tejto skupiny bol 24,9 roku s mediánom 25. Vytrvalostné bežkyne zapojené do výskumu mali priemerný vek 24 rokov, medián bol 23 rokov. Vek vytrvalostných bežcov bol v priemere 25,6 roku, medián 26 rokov. Do poslednej skupiny spadajú jedinci venujúci sa šprintu. Patrí tu 40 jedincov, z čoho žien bolo 18 (a teda 45 %), mužov 22 (55 %). Priemerný vek všetkých členov tejto skupiny bol 23,4 roku, medián 23 rokov. Zúčastnené šprintérky mali v priemere 22,6 roku s mediánom 22,5. Šprintéri mali priemerný vek rovnaký ako medián, 24 rokov. 43

44 Celkovo Kontrolná skupina Vytrvalci Šprintéri Ženy Muži Graf 7.1 Pomer jednotlivých pohlaví celkovo a samostatne pre každú skúmanú skupinu. 8. Metodika práce 8.1. Zber dát Zber dát pre túto prácu prebiehal v období od októbra 2014 do marca Kontrolná skupina je z veľkej časti tvorená študentmi Masarykovej univerzity, nakoľko skenovanie väčšiny jedincov tejto skupiny prebiehalo v priestoroch Univerzitného kampusu Bohunice. Získavanie dát od jedincov zo skupiny vytrvalostných bežcov a šprintérov prebiehalo v Českej republike v Brne, na Slovensku v mieste bydliska autora, v okrese Čadca, zväčša v súkromí. Účasť všetkých probandov bola dobrovoľná. Pred samotným skenovaním bol každý účastník oboznámený s náplňou, princípmi a cieľmi výskumu a tiež vyplnil a podpísal informovaný súhlas. Tento obsahoval stručný popis výskumu, vyjadrenie súhlasu s použitím získaných údajov, meno, priezvisko, miesto a dátum merania. Okrem týchto údajov v prípade záujmu uviedol každý účastník aj svoju ovú adresu, na ktorú požadovali zaslať výsledky tohto výskumu. V prípade vytrvalostných bežcov bol na informovaný súhlas uvedený tiež ich najlepší čas v behu na 10 km, u šprintérov najlepší čas v behu na 100 m. Vyplnením a podpísaním tohto informovaného súhlasu účastník súhlasil s použitím získaných dát v tejto práci. 44

45 8.2. Tvar ruky a základné somatické ukazovatele Skenovanie ruky 2D:4D pomer je možné určiť viacerými spôsobmi. Najpoužívanejšími sú spôsoby dva, a to buď pomocou posuvného meradla, alebo na základe fotografických snímok ventrálnej strany ruky. Výsledky pri týchto dvoch spôsoboch pritom nie sú rovnaké (Manning 2005). Bolo preukázané, že pri priamom určení 2D:4D pomeru je tento pomer vyšší ako pri použití fotokópií. Z dôvodu zachovateľnosti záznamu a možnosti prípadnej verifikácie výsledkov bol v tejto práci použitý stolný skener Canon CanoScan Každému účastníkovi bola vytvorená snímka každej ruky v štandardizovanej polohe, so spojenými prstami a čo najviac abdukovaným palcom. Ruka bola umiestnená približne v strede snímacej dosky svojou ventrálnou stranou. Os prostredného prstu bola rovnobežná s pozdĺžnou osou skenera. Lampa skenera sa pohybovala od končekov prstov smerom k zápästiu. Skenovanie prebiehalo s odklopeným krytom skenera, vďaka čomu bol dosiahnutý dostatočný kontrast medzi okrajovými časťami ruky a pozadím. Snímky boli vytvárané vo formáte TIFF s rozlíšením 150 dpi a s 24 farbami. Okrem vyhotovenia skenov bola každému účastníkovi antropometrom zistená telesná výška (v cm) a hmotnosť za pomoci klasickej osobnej váhy (v kg). Z týchto údajov bol následne vypočítaný index telesnej hmoty (BMI) podľa vzorca BMI = hmotnosť (kg)/výška 2 (m) Spracovanie snímok Snímky vo formáte TIFF boli pomocou programu tpsutil (Rohlf 2012) napojené na súbor vo formáte TPS. Takto prekonvertované snímky boli následne otvorené v programe tpsdig (Rohlf 2013), v ktorom bolo na každú snímku umiestnených spolu 15 landmarkov. Tieto landmarky boli v tom istom programe použité pre zmeranie dovedna siedmich rozmerov. 45

46 Definícia použitých bodov Celkovo 15 umiestňovaných landmarkov je možné rozdeliť do niekoľkých kategórií. Prvú kategóriu tvoria body 1 5, ktoré ležia na mieste prieniku distálnej kontúry jednotlivých prstov s ich myslenou longitudinálnou osou. Body 6 10 sú definované ako body ležiace na proximálnej časti flexných metakarpo-falangeálnych rýh jednotlivých prstov, opäť v mieste prekríženia s myslenou pozdĺžnou osou. Ďalšími použitými bodmi boli body 11 a 12, ktoré boli využité pri meraní šírky ruky. Tieto landmarky ležia na priesečníku najvýraznejšej priečnej flexnej ryhy dlane s mediálnou a distálnou kontúrou dlane. Poslednými tromi použitými bodmi sú body Bod 13 leží na laterálnej strane proximálnej časti ruky na mieste, kde sa od kontúry ruky oddeľuje kontúra thenaru. Bod 14 bol umiestnený v proximálno-ulnárnom okraji dlane, v mieste styku jej proximálnej a ulnárnej strany. Posledné dva spomenuté body (body 13 a 14) boli využité iba ako body pomocné pre určenie bodu 15. Tento bod ležal v strede spojnice bodov 13 a 14. Použité landmarky sú zobrazené na Obr Z dôvodu rôznej šírky flexných rýh bol v prípade nejednoznačného umiestnenia bodov 6 až 10 použitý proximálny okraj flekčnej ryhy, v prípade viacnásobných rovnobežných flekčných rýh bol bod umiestnený na tú najproximálnejšiu Definícia použitých rozmerov Z uvedených pätnástich umiestnených landmarkov bolo trinásť použitých pri meraní rozmerov. Všetky rozmery boli zistené v pixeloch a takto boli tiež zaznamenané do programu Microsoft Excel, v ktorom boli následne tieto vzdialenosti prepočítané na milimetre podľa vzorca vzdialenosť_v_mm = vzdialenosť_v_px*25,4 /150. Vo vzorci je použitá hodnota 25,4 z toho dôvodu, že 1 palec = 25,4 mm a hodnota 150, pretože rozlíšenie použitých snímok ruky bolo 150 dpi. Celkovo bolo na každej ruke meraných 7 rozmerov. Päť z týchto siedmich rozmerov určovalo dĺžku jednotlivých prstov, ďalšie dva ukazovali šírku a dĺžku ruky. Tieto rozmery sú presne definované v Tab. 8.1 a vyznačené na Obr

47 NÁZOV ROZMERU DEFINÍCIA ROZMERU 1D vzdialenosť bodov 1 a 6 2D vzdialenosť bodov 2 a 7 3D vzdialenosť bodov 3 a 8 4D vzdialenosť bodov 4 a 9 5D vzdialenosť bodov 5 a 10 Šírka ruky vzdialenosť bodov 11 a 12 Dĺžka ruky vzdialenosť bodov 3 a 15 Tab. 8.1 Prehľad a definícia použitých rozmerov. Obr. 8.1 Znázornenie použitých landmarkov a meraných rozmerov. 47

48 Zistené dĺžky prstov boli použité pre stanovenie pomerov ich dĺžok. Konkrétne ide o pomery 1D:2D, 1D:3D, 1D:4D, 1D:5D, 2D:3D, 2D:4D, 2D:5D, 3D:4D, 3D:5D a 4D:5D Hodnotenie agresivity Každý z účastníkov výskumu bol požiadaný o vyplnenie dotazníka za účelom zistenia miery jeho agresivity. Spomedzi najčastejšie používaných takýchto dotazníkov bol zvolený dotazník BPAQ (Buss & Perry 1992), a to najmä z dôvodu jeho nízkej časovej náročnosti oproti iným, rozsiahlejším inventárom. BPAQ je sebaposudzovací dotazník vyvinutý na základe BDI, dotazníka agresivity a hostility Bussa a Durkee-ovej (Buss & Durkee 1957). Obsahuje dovedna 29 položiek, ktoré sú rozdelené do štyroch hlavných skupín; hostilita (8 položiek), hnev (7 položiek), verbálna agresivita (5 položiek) a fyzická agresivita (9 položiek). Každé z týchto tvrdení mali byť ohodnotené na stupnici od 1 do 5 podľa toho, ako daného respondenta vystihujú. 1 znamenala vôbec ma nevystihuje, 5 znamenala úplne ma vystihuje. Bohužiaľ, keďže ide o sebaposudzovací dotazník, jeho výsledky môžu byť v rôznej miere skreslené odlišnou schopnosťou sebareflexie účastníkov. Ukážky položiek obsiahnutých v tomto dotazníku sú uvedené v Tab. 8.2, celý dotazník potom v Prílohe 1. OBLASŤ AGRESIVITY Hostilita Hnev Verbálna agresivita Fyzická agresivita PRÍKLAD POLOŽKY Ak sú ku mne ľudia prehnane milí, som voči nim podozrievavý. Keď som frustrovaný, dávam svoje podráždenie najavo. Keď so mnou niekto nesúhlasí, zvyknem sa s ním hádať. Ak mám pre obhájenie svojich práv použiť násilie, neváham. Tab. 8.2 Ukážka položiek inventára BPAQ. 48

49 8.4. Meranie reakčného času Hoci sa zisťovanie reakčného času používa najmä v psychológii, reakčný čas môže ovplyvňovať výkony v niektorých druhoch športov. V tejto práci bol na jeho určenie použitý počítačový program Deary-Liewald Reaction Time Task v3.10 (Deary et al. 2011). Tento program ponúka meranie dvoch typov reakčného času. Prvým typom je meranie jednoduchého reakčného času (simple reaction time, RTS). Pri tomto teste bolo potrebné stlačiť akúkoľvek klávesu v čo najkratšom čase po zobrazení krížika v bielom štvorci v strede počítačovej obrazovky. Pre ľahkú dostupnosť a pohodlie boli účastníci inštruovaní na stláčanie medzerníka. Po stlačení medzerníka krížik zmizol a ďalší sa objavil v náhodnom čase, medzi jednou až tromi sekundami. Druhý typ testu bol o niečo zložitejší a meral reakčný čas spojený s rozhodovaním (choice reaction time, RTC). V tomto prípade boli na obrazovke štyri biele štvorce. Úlohou testovanej osoby bolo v čo najkratšom čase stlačiť klávesu Y, X, N alebo M podľa toho, v ktorom štvorci sa zjavil krížik. Krížik rovnako ako pri predchádzajúcom teste zmizol až po stlačení akejkoľvek klávesy a ďalší sa objavil v intervale 1 3 sekúnd. V prípade nesprávnej odpovede krížik rovnako zmizol, no v zázname z testu boli tieto prípady jasne odlíšené od správnych odpovedí, a teda neboli použité pri vyhodnocovaní výsledkov. Každý z týchto testov obsahoval 20 opakovaní (20 stlačení kláves), v prípade druhého testu si kvôli vyššej zložitosti najprv každý účastník vyskúšal cvičných osem pokusov. Vzhľad týchto testov vidno na Obr Obr. 8.2 Ukážka prostredia programu Deary-Liewald Reaction Time Task v3.10. Vľavo meranie jednoduchého reakčného času, vpravo meranie reakčného času spojeného s rozhodovaním. 49

50 9. Výsledky 9.1. Štatistické spracovanie nameraných dát Všetky zistené údaje, a teda všetky rozmery namerané na pravých a ľavých rukách a pomery dĺžok jednotlivých prstov spolu s vekom, telesnou výškou, hmotnosťou a BMI boli zaznamenané do súhrnnej tabuľky v programe Microsoft Excel. Táto tabuľka bola následne prenesená do programu STATISTICA 12, kde bola potom prevedená kompletná štatistická analýza použitá v tejto práci Popisná štatistika Základné somatické ukazovatele Pri hodnotení základných somatických ukazovateľov, akými sú telesná výška, hmotnosť a BMI neboli ani u jedného pohlavia zistené štatisticky významné rozdiely medzi jednotlivými skupinami. Telesná výška je u oboch pohlaví v priemer najvyššia u vytrvalostných bežcov a najnižšia u šprintérov. Najvyššia priemerná hmotnosť bola u mužov zistená pri skupine vytrvalostných bežcov a najnižšia pri kontrolnej skupine. U žien mali najvyššiu hmotnosť ženy z kontrolnej skupiny a najnižšiu ženy venujúce sa šprintu. V prípade BMI sú medzi mužmi na čele šprintéri s najvyšším priemerným BMI, najnižšie BMI u mužov bolo zistené u kontrolnej skupiny. U žien má kontrolná skupina naopak najvyššie BMI, najnižšie má skupina vytrvalostných bežcov. Ani v týchto prípadoch však neboli tieto rozdiely pomocou t-testu určené ako štatisticky významné. Súhrn somatických ukazovateľov ukazujú tabuľky 9.1 a

51 MUŽI Vek (roky) Výška (cm) Hmotnosť (kg) BMI (kg/m 2 ) n m SD n m SD n m SD n m SD vytrvalci 27 25,6 2, ,0 7, ,6 5, ,9 2,00 šprintéri 22 24,0 2, ,2 4, ,9 5, ,0 1,19 kontrola 28 24,0 2, ,8 5, ,2 4, ,1 1,44 všetci 77 24,6 2, ,4 6, ,5 5, ,6 1,64 Tab. 9.1 Základná charakteristika zúčastnených jedincov mužského pohlavia. n = počet jedincov; m = priemerná hodnota; SD = smerodajná odchýlka. ŽENY Vek (roky) Výška (cm) Hmotnosť (kg) BMI (kg/m 2 ) n m SD n m SD n m SD n m SD vytrvalkyne 25 24,1 2, ,2 5, ,7 6, ,7 1,76 šprintérky 18 22,6 2, ,3 4, ,7 3, ,8 0,81 kontrola 47 22,9 2, ,9 5, ,0 7, ,5 1,80 všetky 90 23,2 2, ,1 5, ,2 6, ,2 2,04 Tab. 9.2 Základná charakteristika zúčastnených jedincov ženského pohlavia. n = počet jedincov; m = priemerná hodnota; SD = smerodajná odchýlka. V somatických parametroch boli zistené významné medzipohlavné rozdiely takmer vo všetkých prípadoch, pričom hodnoty mužov boli vždy vyššie ako hodnoty žien. Štatisticky významný rozdiel medzi pohlaviami sa nenašiel iba pri BMI jedincov z kontrolnej skupiny. U ostatných ukazovateľov (telesná výška, hmotnosť a BMI ďalších skupín) boli rozdiely medzi pohlaviami štatisticky významné, a to na hladine významnosti α = 0, Dĺžka prstov a vzájomné pomery ich dĺžok Dĺžka prstov sa v tejto práci ukázala byť sexuálne výrazne dimorfným znakom. Dĺžka všetkých prstov, rovnako ako aj šírka a dĺžka ruky bola u mužov vyššia ako u žien. Dĺžka prvého prstu bola vyššia na pravej strane u oboch pohlaví a vo všetkých skupinách. Pri dĺžke druhého prstu je situácia odlišná, u žien je vo všetkých skupinách pravý druhý prst dlhší ako ľavý, u mužov to ale platí iba pri kontrolnej skupine. 51

52 U šprintérov a vytrvalcov bol druhý prst na ľavej strane dlhší ako na pravej. Dĺžka tretieho prstu bola na ľavej ruke vyššia ako na pravej vo všetkých prípadoch okrem žien z kontrolnej skupiny a vytrvalkýň. Štvrtý prst na ľavej ruke bol u všetkých žien kratší ako na ruke pravej, u mužov bol však u všetkých skupín dlhší. Piaty prst bol vo všetkých prípadoch dlhší na ľavej ruke. Šírka ruky bola takmer vo všetkých prípadoch na ľavej strane vyššia, jedinou výnimkou je tu šírka ruky mužov, šprintérov. Totožná situácia je aj v prípade stranových rozdielov dĺžky ruky. V žiadnom z týchto prípadov však stranové rozdiely neboli štatisticky významné (Tab. 9.3 a 9.4). Rozmer mr (mm) ml (mm) p-hodnota 1D 64,6 65,6 0,11 2D 74,3 74,1 0,71 3D 82,8 82,5 0,59 4D 77,3 76,8 0,41 5D 62,4 61,9 0,35 Šírka ruky 86,6 86,9 0,56 Dĺžka ruky 189,9 189,4 0,65 Tab. 9.3 Stranové rozdiely u mužov určené pomocou párového t-testu. 1D, 2D, 3D, 4D, 5D = dĺžky jednotlivých prstov; mr = priemerná hodnota na pravej strane; ml = priemerná hodnota na ľavej strane. Rozmer mr (mm) ml (mm) p-hodnota 1D 57,9 58,6 0,13 2D 68,4 69,2 0,12 3D 75,3 75,8 0,32 4D 69,3 69,5 0,69 5D 55,8 55,7 0,88 Šírka ruky 75,9 76,7 0,12 Dĺžka ruky 172,8 172,3 0,65 Tab. 9.4 Stranové rozdiely u žien určené pomocou párového t-testu. 1D, 2D, 3D, 4D, 5D = dĺžky jednotlivých prstov; mr = priemerná hodnota na pravej strane; ml = priemerná hodnota na ľavej strane. Tabuľky 9.5 až 9.8 zobrazujú prehľad všetkých rozmerov na ruke u jednotlivých skupín a pohlaví. Spomedzi mužov mali najdlhšie takmer všetky prsty a tiež najvyššiu šírku a dĺžku ruky vytrvalci, a to na oboch rukách. Väčšinu dĺžkových rozmerov bolo zistených u šprintérov. Výnimku tvoria iba dĺžka palca pravej ruky a šírky oboch rúk. 52

53 Najnižší 2D:4D pomer bol zistený na pravej ruke u vytrvalcov, najvyšší pri kontrolnej skupine, tiež na oboch rukách. Vytrvalci Šprintéri Kontrola Všetci n m SD n m SD n m SD n m SD 1D 27 66,4 3, ,7 3, ,5 3, ,6 3,61 2D 27 74,3 3, ,3 3, ,4 3, ,1 3,59 3D 27 83,6 3, ,8 2, ,1 3, ,5 3,26 4D 27 77,8 3, ,1 3, ,4 3, ,8 3,52 5D 27 62,4 2, ,4 3, ,9 3, ,9 3,09 1D:2D 27 0,893 0, ,882 0, ,881 0, ,886 0,04 1D:3D 27 0,794 0, ,791 0, ,798 0, ,794 0,03 1D:4D 27 0,853 0, ,851 0, ,858 0, ,854 0,04 1D:5D 27 1,063 0, ,054 0, ,060 0, ,060 0,06 2D:3D 27 0,889 0, ,897 0, ,905 0, ,897 0,02 2D:4D 27 0,956 0, ,965 0, ,973 0, ,965 0,03 2D:5D 27 1,192 0, ,196 0, ,203 0, ,197 0,04 3D:4D 27 1,075 0, ,076 0, ,075 0, ,075 0,03 3D:5D 27 1,340 0, ,334 0, ,329 0, ,334 0,05 4D:5D 27 1,246 0, ,240 0, ,236 0, ,241 0,04 Šírka 27 87,4 2, ,7 3, ,6 3, ,9 3,08 Dĺžka ,7 7, ,2 6, ,1 5, ,4 6,74 Tab. 9.5 Súhrnná tabuľka rozmerov a pomerov na pravej ruke mužov. Rozmery 1D, 2D, 3D, 4D, 5D, Šírka ruky a Dĺžka ruky v mm. n = počet jedincov; m = priemerná hodnota; SD = smerodajná odchýlka. Vyznačené najvyššie a najnižšie hodnoty. Vytrvalci Šprintéri Kontrola Všetci n m SD n m SD n m SD n m SD 1D 27 65,5 3, ,3 3, ,9 4, ,6 3,87 2D 27 74,7 3, ,0 3, ,2 3, ,3 3,61 3D 27 84,0 3, ,1 2, ,2 3, ,8 3,33 4D 27 78,2 3, ,8 3, ,8 4, ,3 3,60 5D 27 63,0 3, ,8 3, ,4 3, ,4 3,39 1D:2D 27 0,878 0, ,869 0, ,863 0, ,870 0,04 1D:3D 27 0,780 0, ,782 0, ,777 0, ,780 0,04 1D:4D 27 0,838 0, ,837 0, ,834 0, ,836 0,04 1D:5D 27 1,041 0, ,041 0, ,027 0, ,036 0,06 2D:3D 27 0,889 0, ,900 0, ,901 0, ,897 0,02 2D:4D 27 0,955 0, ,963 0, ,966 0, ,961 0,02 2D:5D 27 1,186 0, ,198 0, ,190 0, ,191 0,05 3D:4D 27 1,074 0, ,070 0, ,072 0, ,072 0,02 3D:5D 27 1,334 0, ,331 0, ,320 0, ,328 0,05 4D:5D 27 1,242 0, ,244 0, ,232 0, ,239 0,04 Šírka 27 86,9 2, ,9 3, ,1 3, ,6 3,12 Dĺžka ,1 7, ,9 5, ,3 6, ,9 6,78 Tab. 9.6 Súhrnná tabuľka rozmerov a pomerov na ľavej ruke mužov. Rozmery 1D, 2D, 3D, 4D, 5D, Šírka ruky a Dĺžka ruky v mm. n = počet jedincov; m = priemerná hodnota; SD = smerodajná odchýlka. Vyznačené najvyššie a najnižšie hodnoty. 53

54 U žien je situácia iná, u šprintériek boli zistené najvyššie dĺžkové rozmery spomedzi všetkých skupín, a to na oboch rukách, s výnimkou dĺžky tretieho prstu a šírky ľavej ruky. Najnižšie dĺžkové rozmery boli bez výnimky zistené u kontrolnej vzorky žien, takisto na oboch rukách. Pomer 2D:4D bol na pravačkách žien rovnako ako u mužov najnižší u vytrvalkýň a najvyšší u kontrolnej skupiny, na rukách ľavých bol tiež najvyšší u kontrolnej skupiny, ale najnižší u šprintériek. Vytrvalci Šprintéri Kontrola Všetci n m SD n m SD n m SD n m SD 1D 18 59,1 3, ,6 2, ,4 2, ,6 3,21 2D 18 69,4 2, ,4 2, ,4 3, ,2 3,05 3D 18 76,0 2, ,0 2, ,1 3, ,8 3,27 4D 18 70,1 3, ,9 2, ,4 3, ,5 3,28 5D 18 55,8 2, ,2 2, ,9 2, ,7 2,77 1D:2D 18 0,851 0, ,861 0, ,840 0, ,848 0,03 1D:3D 18 0,778 0, ,787 0, ,765 0, ,773 0,03 1D:4D 18 0,842 0, ,854 0, ,840 0, ,844 0,03 1D:5D 18 1,058 0, ,060 0, ,047 0, ,053 0,05 2D:3D 18 0,914 0, ,914 0, ,910 0, ,912 0,02 2D:4D 18 0,991 0, ,993 0, ,000 0, ,996 0,02 2D:5D 18 1,244 0, ,233 0, ,246 0, ,242 0,05 3D:4D 18 1,084 0, ,086 0, ,098 0, ,092 0,03 3D:5D 18 1,362 0, ,348 0, ,369 0, ,362 0,05 4D:5D 18 1,256 0, ,241 0, ,246 0, ,247 0,04 Šírka 18 77,2 2, ,5 4, ,1 3, ,7 3,59 Dĺžka ,0 5, ,2 3, ,6 7, ,3 6,71 Tab. 9.7 Súhrnná tabuľka rozmerov a pomerov na pravej ruke žien. Rozmery 1D, 2D, 3D, 4D, 5D, Šírka ruky a Dĺžka ruky v mm. n = počet jedincov; m = priemerná hodnota; SD = smerodajná odchýlka. Vyznačené najvyššie a najnižšie hodnoty. 54

55 Vytrvalci Šprintéri Kontrola Všetci n m SD n m SD n m SD n m SD 1D 18 58,6 3, ,2 2, ,0 3, ,9 3,18 2D 18 69,0 2, ,7 2, ,6 3, ,4 3,11 3D 18 76,3 3, ,2 2, ,5 3, ,3 3,35 4D 18 69,9 3, ,6 2, ,3 3, ,3 3,36 5D 18 56,4 2, ,6 2, ,1 2, ,8 2,69 1D:2D 18 0,849 0, ,850 0, ,843 0, ,846 0,03 1D:3D 18 0,768 0, ,777 0, ,765 0, ,769 0,03 1D:4D 18 0,838 0, ,839 0, ,834 0, ,836 0,03 1D:5D 18 1,038 0, ,047 0, ,034 0, ,038 0,05 2D:3D 18 0,905 0, ,915 0, ,907 0, ,909 0,02 2D:4D 18 0,988 0, ,987 0, ,989 0, ,989 0,03 2D:5D 18 1,223 0, ,232 0, ,226 0, ,227 0,05 3D:4D 18 1,093 0, ,080 0, ,091 0, ,088 0,03 3D:5D 18 1,352 0, ,347 0, ,352 0, ,351 0,04 4D:5D 18 1,238 0, ,248 0, ,240 0, ,242 0,04 Šírka 18 76,9 2, ,6 4, ,1 3, ,9 3,45 Dĺžka ,9 5, ,7 4, ,8 7, ,8 6,51 Tab. 9.8 Súhrnná tabuľka rozmerov a pomerov na ľavej ruke žien. Rozmery 1D, 2D, 3D, 4D, 5D, Šírka ruky a Dĺžka ruky v mm. n = počet jedincov; m = priemerná hodnota; SD = smerodajná odchýlka. Vyznačené najvyššie a najnižšie hodnoty Agresivita Po vyhodnotení skóre jednotlivých položiek dotazníka BPAQ bolo zistené u mužov minimálne skóre 50, maximálne 112. U žien bolo skóre v tomto dotazníku nižšie, minimálna hodnota bola 37, maximálna 99. Priemerné skóre u mužov bolo 74,8 (SD = 15,42), priemerné skóre žien bolo 67,1 (SD = 12,65). Bol teda zistený štatisticky významný pohlavný dimorfizmus v tomto skúmanom znaku na hladine významnosti α = 0,05 a p = 0,0207 (Graf 9.1). Pri porovnávaní agresivity u jednotlivých skúmaných skupín mali u mužov najvyššie priemerné skóre v dotazníku vytrvalostní bežci, u žien to boli účastníčky z kontrolnej skupiny. Rozdiely agresivity medzi týmito skupinami však neboli štatisticky významné. 55

56 Graf 9.1 Medzipohlavné rozdiely v dosiahnutom skóre BPAQ. M = muži; F = ženy Reakčný čas V práci boli zisťované dva typy reakčného času; jednoduchý reakčný čas (RTS) a reakčný čas spojený s rozhodovaním (RTC). Medzi týmito dvomi typmi bola zistená pozitívna korelácia, a teda jedinci s vyšším RTS mali takisto vyšší RTC, čo je zobrazené na grafe 9.2. Takáto korelácia bola nájdená u oboch pohlaví a u všetkých troch skupín. U mužov bola miera korelácie určená Spearmanovým korelačným koeficientom r = 0,7385 a u žien bola hodnota Spearmanovho korelačného koeficientu r = 0,

57 Graf 9.2 Závislosť medzi úrovňami jednoduchého reakčného času (RTS) a reakčného času s rozhodovaním (RTC). M = muži; F = ženy. V prípade RTS bol nájdený významný sexuálny dimorfizmus, keď muži mali priemerný jednoduchý reakčný čas 285,34 ms a ženy 302,15 ms. U oboch pohlaví mali najkratší reakčný čas šprintéri (u mužov 280,98 ms, u žien 299,02 ms) a najdlhší jedinci z kontrolnej skupiny (muži 288,31 ms, ženy 303,70 ms), no tieto rozdiely neboli štatisticky významné. Rovnako aj pri RTC bol nájdený sexuálny dimorfizmus. Priemerný reakčný čas tohto typu bol u mužov 413,11 ms, zatiaľ čo u žien 450,04 ms. V prípade oboch pohlaví dosahovali najkratší reakčný čas šprintéri (u mužov 396,87 ms, u žien 438,06 ms), najdlhší bol zistený u kontrolnej skupiny (muži 429,12 ms, ženy 452,77 ms). U žien tieto rozdiely neboli štatisticky významné, u mužov áno. V prípade porovnania kontrolnej skupiny a vytrvalcov a pri porovnaní vytrvalcov a šprintérov boli tieto rozdiely štatisticky významné na hladine významnosti α = 0,05. Pri porovnaní reakčného času s rozhodovaním mužov z kontrolnej skupiny a šprintérov boli zistené rozdiely na hladine významnosti α = 0,

58 9.3. Vzťah medzi veľkosťou ruky a ostatnými ukazovateľmi Pre zistenie a hodnotenie prípadnej korelácie medzi jednotlivými meranými veličinami bol použitý Spearmanov korelačný koeficient. Ten môže nadobudnúť hodnoty od -1 do 1, pričom hodnota r = -1 znamená úplnú negatívnu koreláciu, hodnota r = 1 znamená úplnú pozitívnu koreláciu. Osobitne bol zisťovaný vzťah medzi tvarom ruky a telesnou výškou, hmotnosťou, agresivitou, reakčným časom a najmä športovou výkonnosťou vo vytrvalostnom behu a šprinte Veľkosť ruky a somatické ukazovatele Telesná výška V prípade skúmania súvislosti medzi telesnou výškou a antropometrickými ukazovateľmi ruky bola v niekoľkých prípadoch táto súvislosť štatisticky významná, a to vždy pozitívna. Pri dĺžke prvého prstu, 1D, to bolo na hladine významnosti α = 0,05 na ľavej ruke mužov vytrvalcov a ľavej ruke kontrolnej skupiny žien. Na pravej ruke mužov vytrvalcov to bolo už na hladine významnosti α = 0,01. Druhý prst bol závislý na telesnej výške na pravej ruke kontrolnej skupiny mužov a tiež žien, na hladine α = 0,05. Na hladine α = 0,01 bol závislý na ľavačke žien z kontrolnej skupiny. Pri vyhodnotení tretieho prstu bol zistený vzťah s výškou na oboch rukách u kontrolnej vzorky mužov a ľavej ruke kontrolnej skupiny žien na hladine α = 0,05. Ešte výraznejšia bola táto súvislosť na pravej ruke vytrvalcov a rovnakej ruke kontrolnej skupiny žien, na hladine α = 0,01. Dĺžka 4. prstu sa ukázala byť pozitívne závislá od výšky na hladine α = 0,05 na ľavej ruke vytrvalcov, na hladine α = 0,01 u kontrolnej vzorky žien, na oboch rukách. Súvislosť medzi telesnou výškou a dĺžkou piateho prstu nebola ani v jednom prípade štatisticky významná. U pomerov prstov bola tiež v niekoľkých prípadoch zistená štatisticky významná závislosť od výšky postavy. Na hladine významnosti α = 0,05 sa našla korelácia s pomermi 1D:5D a 3D:4D na pravej ruke vytrvalcov a s pomermi 2D:5D a 4D:5D na pravej ruke žien z kontrolnej skupiny. V jednom prípade bola nájdená významná súvislosť aj na hladine významnosti α = 0,01, a to s pomerom 1D:4D na pravej ruke 58

59 vytrvalcov. Šírka ruky súvisela s telesnou výškou na ľavej ruke kontrolnej skupiny žien (α = 0,05) a tiež na ruke pravej (α = 0,01). Závislosť dĺžky ruky od telesnej výšky bola zistená na hladine α = 0,05 na ľavačke vytrvalkýň, na hladine α = 0,01 potom na oboch rukách vytrvalcov a pravačke kontrolnej skupiny žien a vytrvalkýň. Na ľavačke kontrolnej skupiny žien bola nájdená dokonca súvislosť na hladine významnosti α = 0,001. Prehľad je uvedený v tabuľkách 9.9 až Kontrola Vytrvalci Šprintéri r p r p r p 1D 0,1374 0,4857 0,5347 0,0041 0,0254 0,9106 2D 0,4169 0,0273 0,3249 0,0982-0,0728 0,7473 3D 0,4048 0,0326 0,4962 0,0085-0,0401 0,8594 4D 0,2693 0,1658 0,2589 0,1922 0,0254 0,9106 5D 0,2871 0,1385 0,1921 0,3372-0,2230 0,3184 1D:2D -0,1858 0,3437 0,3597 0,0654 0,0028 0,9901 1D:3D -0,0799 0,6860 0,2650 0,1815-0,0085 0,9702 1D:4D -0,0739 0,7086 0,4907 0,0094-0,0672 0,7664 1D:5D -0,1057 0,5926 0,4260 0,0267 0,2772 0,2116 2D:3D 0,1451 0,4614-0,2110 0,2908-0,0661 0,7702 2D:4D 0,2368 0,2251 0,2256 0,2578-0,1530 0,4966 2D:5D 0,1448 0,4623 0,1627 0,4173 0,2400 0,2821 3D:4D 0,0824 0,6768 0,4095 0,0339-0,0966 0,6691 3D:5D 0,0665 0,7367 0,2632 0,1847 0,3190 0,1479 4D:5D -0,0353 0,8584 0,0171 0,9325 0,2931 0,1856 Šírka ruky 0,0691 0,7267 0,0147 0,9422 0,0909 0,6874 Dĺžka ruky 0,3241 0,0924 0,5983 0,0010 0,0604 0,7894 Tab. 9.9 Korelácia medzi tel. výškou a antropometrickými ukazovateľmi pravej ruky u mužov. Zvýraznené hodnoty štatisticky významné. 59

60 Kontrola Vytrvalci Šprintéri r p r p r p 1D 0,1015 0,6071 0,4522 0,0179-0,0853 0,7060 2D 0,3145 0,1031 0,3493 0,0741-0,0762 0,7360 3D 0,4535 0,0154 0,3634 0,0625-0,0107 0,9622 4D 0,2844 0,1425 0,4186 0,0298-0,1191 0,5974 5D 0,2398 0,2191 0,2928 0,1383-0,2129 0,3415 1D:2D -0,1415 0,4726 0,1731 0,3878-0,0954 0,6727 1D:3D -0,1453 0,4606 0,2653 0,1810-0,0582 0,7971 1D:4D -0,1423 0,4700 0,2354 0,2372-0,0107 0,9622 1D:5D -0,0419 0,8324 0,0305 0,8798 0,1045 0,6436 2D:3D -0,0112 0,9548-0,0018 0,9928-0,0040 0,9861 2D:4D 0,0671 0,7346-0,0229 0,9097 0,1248 0,5800 2D:5D 0,1798 0,3598-0,0473 0,8147 0,2230 0,3184 3D:4D 0,0580 0,7693 0,0049 0,9807 0,1056 0,6400 3D:5D 0,0651 0,7419-0,0907 0,6528 0,2931 0,1856 4D:5D 0,0876 0,6576-0,0608 0,7634 0,1948 0,3850 Šírka ruky 0,0649 0,7429 0,1445 0,4720 0,0401 0,8594 Dĺžka ruky 0,2836 0,1437 0,5505 0,0029-0,0542 0,8106 Tab Korelácia medzi tel. výškou a antropometrickými ukazovateľmi ľavej ruky u mužov. Zvýraznené hodnoty štatisticky významné. Kontrola Vytrvalci Šprintéri r p r p r p 1D 0,2511 0,0887 0,0946 0,6528 0,1507 0,5505 2D 0,3672 0,0111 0,0169 0,9360 0,1466 0,5615 3D 0,3924 0,0064 0,0123 0,9534 0,2168 0,3875 4D 0,4097 0,0042 0,0392 0,8523 0,1156 0,6477 5D 0,1985 0,1809 0,1677 0,4230 0,1652 0,5124 1D:2D -0,1002 0,5029 0,0800 0,7038 0,0093 0,9708 1D:3D -0,1412 0,3438 0,0392 0,8523 0,1538 0,5422 1D:4D -0,2322 0,1162 0,0454 0,8294 0,4316 0,0737 1D:5D 0,1811 0,2232 0,0123 0,9534 0,2447 0,3277 2D:3D -0,0706 0,6374-0,2015 0,3340 0,0847 0,7384 2D:4D 0,0030 0,9840-0,0662 0,7534 0,1848 0,4628 2D:5D 0,3107 0,0335-0,1377 0,5116-0,0103 0,9676 3D:4D -0,0506 0,7355-0,0615 0,7701 0,0279 0,9126 3D:5D 0,2518 0,0877-0,0408 0,8466 0,0661 0,7945 4D:5D 0,3697 0,0105-0,0554 0,7926-0,0465 0,8547 Šírka ruky 0,3908 0,0066 0,2269 0,2753 0,0480 0,8499 Dĺžka ruky 0,4540 0,0013 0,5254 0,0070 0,4202 0,0825 Tab Korelácia medzi tel. výškou a antropometrickými ukazovateľmi pravej ruky u žien. Zvýraznené hodnoty štatisticky významné. 60

61 Kontrola Vytrvalci Šprintéri r p r p r p 1D 0,3594 0,0131-0,0823 0,6957 0,2798 0,2608 2D 0,3961 0,0059 0,0000 1,0000 0,1538 0,5422 3D 0,3372 0,0205-0,0300 0,8868 0,3201 0,1954 4D 0,3930 0,0063 0,0362 0,8638 0,1982 0,4304 5D 0,2820 0,0548-0,0838 0,6903 0,0145 0,9546 1D:2D -0,0576 0,7005-0,0531 0,8011 0,2003 0,4255 1D:3D 0,0842 0,5736-0,0900 0,6688 0,1260 0,6184 1D:4D 0,0477 0,7501-0,0946 0,6528 0,1745 0,4886 1D:5D 0,1774 0,2329 0,0154 0,9418 0,2261 0,3669 2D:3D 0,1939 0,1916 0,0523 0,8039-0,0041 0,9870 2D:4D 0,0282 0,8509-0,1569 0,4538 0,0599 0,8134 2D:5D 0,2071 0,1624 0,1162 0,5803 0,1487 0,5560 3D:4D -0,1465 0,3258-0,0208 0,9215 0,0000 1,0000 3D:5D 0,0817 0,5850 0,1000 0,6344 0,0981 0,6986 4D:5D 0,2666 0,0700 0,1646 0,4317 0,0289 0,9093 Šírka ruky 0,3180 0,0294 0,1385 0,5092-0,0237 0,9255 Dĺžka ruky 0,4841 0,0006 0,4200 0,0366 0,1528 0,5449 Tab Korelácia medzi tel. výškou a antropometrickými ukazovateľmi ľavej ruky u žien. Zvýraznené hodnoty štatisticky významné. Hmotnosť Súvislosť medzi dĺžkou prstov a hmotnosťou bola zistená iba v jednom prípade, u kontrolnej skupiny mužov na ľavej ruke, a to na hladine α = 0,01. Viac prípadov vzťahu medzi hmotnosťou a rozmermi na ruke sa zistilo v prípade pomerov prstov, najmä tých, ktoré zahŕňajú palec. Na hladine významnosti α = 0,05 bol tento vzťah nájdený pri pomeroch 1D:3D a 1D:4D ľavačky vytrvalcov, na hladine α = 0,01 pri pomere 1D:2D ľavačky, tiež u vytrvalcov. Na hladine α = 0,01 sa našiel vzťah s pomerom 4D:5D u vytrvalkýň, u žien kontrolnej skupiny bola zistená súvislosť medzi hmotnosťou a pomerom 2D:3D na ľavačke a pomerom 2D:5D spolu s 4D:5D na pravej ruke. U mužov nebol zistený vzťah medzi hmotnosťou a šírkou a dĺžkou ruky, u žien bol nájdený tento vzťah na hladine α = 0,05 na oboch rukách vytrvalkýň a pravačke kontrolnej skupiny, na hladine α = 0,01 na ľavačke kontrolnej skupiny. Vzťah s dĺžkou ruky bol významný na hladine α = 0,05 v prípade ľavej ruky, na hladine α = 0,01 to bolo na pravej ruke vytrvalkýň. Prehľad znázorňujú tabuľky 9.13 až

62 Kontrola Vytrvalci Šprintéri r p r p r p 1D 0,3451 0,0720 0,3401 0,0826 0,0147 0,9483 2D 0,2844 0,1425 0,1404 0,4848-0,0514 0,8203 3D 0,3315 0,0849 0,1087 0,5895-0,1220 0,5885 4D 0,2450 0,2090 0,0565 0,7796 0,0299 0,8948 5D 0,1240 0,5296 0,0021 0,9916-0,0893 0,6928 1D:2D 0,1005 0,6110 0,3181 0,1059 0,0650 0,7739 1D:3D 0,0969 0,6238 0,3697 0,0577 0,0898 0,6910 1D:4D 0,0909 0,6456 0,3719 0,0561-0,0181 0,9364 1D:5D 0,2151 0,2716 0,3758 0,0534 0,2220 0,3207 2D:3D -0,0003 0,9989 0,1258 0,5319-0,0164 0,9423 2D:4D 0,0205 0,9174 0,1914 0,3388-0,0859 0,7040 2D:5D 0,2556 0,1892 0,2018 0,3128 0,0689 0,7605 3D:4D -0,0479 0,8087 0,2287 0,2513-0,1277 0,5712 3D:5D 0,2171 0,2672 0,1655 0,4095 0,0859 0,7040 4D:5D 0,1905 0,3315 0,0757 0,7074 0,1130 0,6166 Šírka ruky 0,0550 0,7809 0,0525 0,7948 0,0531 0,8144 Dĺžka ruky 0,0765 0,6988 0,2134 0,2851-0,0073 0,9741 Tab Korelácia medzi hmotnosťou a antropometrickými ukazovateľmi pravej ruky u mužov. Zvýraznené hodnoty štatisticky významné. Kontrola Vytrvalci Šprintéri r p r p r p 1D 0,5094 0,0056 0,3483 0,0750-0,0475 0,8339 2D 0,2034 0,2993 0,0986 0,6246-0,1345 0,5508 3D 0,3085 0,1102 0,1777 0,3753-0,0497 0,8261 4D 0,1943 0,3217 0,1123 0,5769-0,0853 0,7058 5D 0,1475 0,4538-0,0165 0,9350-0,1130 0,6166 1D:2D 0,2365 0,2257 0,5016 0,0077 0,0802 0,7227 1D:3D 0,2340 0,2307 0,4100 0,0337 0,0418 0,8534 1D:4D 0,1900 0,3330 0,4412 0,0213 0,0548 0,8086 1D:5D 0,2732 0,1596 0,3126 0,1124 0,1051 0,6416 2D:3D -0,0386 0,8454-0,1337 0,5061 0,0006 0,9980 2D:4D -0,0145 0,9416-0,0339 0,8667-0,0056 0,9801 2D:5D 0,1147 0,5612 0,0760 0,7063 0,0237 0,9165 3D:4D -0,0153 0,9383 0,1288 0,5219 0,0384 0,8652 3D:5D 0,0312 0,8748 0,1368 0,4963 0,0780 0,7302 4D:5D 0,1544 0,4328 0,0827 0,6816 0,0921 0,6836 Šírka ruky 0,1223 0,5351-0,0037 0,9855 0,0107 0,9622 Dĺžka ruky 0,0651 0,7419 0,1972 0,3241-0,0879 0,6974 Tab Korelácia medzi hmotnosťou a antropometrickými ukazovateľmi ľavej ruky u mužov. Zvýraznené hodnoty štatisticky významné. 62

63 Kontrola Vytrvalci Šprintéri r p r p r p 1D 0,0895 0,5496 0,1778 0,3953-0,3822 0,1175 2D 0,1377 0,3561 0,1762 0,3994-0,3399 0,1676 3D 0,1242 0,4054 0,3040 0,1396-0,2789 0,2624 4D 0,1545 0,2999 0,1431 0,4949-0,4143 0,0874 5D -0,0644 0,6673 0,1847 0,3768-0,3977 0,1021 1D:2D -0,0347 0,8169 0,0600 0,7756-0,3791 0,1207 1D:3D 0,0073 0,9612 0,0100 0,9621-0,2552 0,3068 1D:4D -0,0640 0,6690 0,1073 0,6095 0,1229 0,6270 1D:5D 0,2039 0,1692-0,0569 0,7869-0,0021 0,9935 2D:3D 0,0238 0,8740-0,2324 0,2636 0,1281 0,6125 2D:4D 0,0755 0,6142 0,0519 0,8052 0,3110 0,2091 2D:5D 0,3036 0,0380-0,1027 0,6251 0,1632 0,5175 3D:4D -0,1449 0,3311 0,2058 0,3236 0,3161 0,2013 3D:5D 0,2197 0,1379 0,0150 0,9432 0,2190 0,3826 4D:5D 0,3028 0,0385-0,0950 0,6514-0,0847 0,7382 Šírka ruky 0,3630 0,0121 0,4363 0,0292 0,1550 0,5390 Dĺžka ruky 0,2178 0,1413 0,5529 0,0042-0,0496 0,8451 Tab Korelácia medzi hmotnosťou a antropometrickými ukazovateľmi pravej ruky u žien. Zvýraznené hodnoty štatisticky významné. Kontrola Vytrvalci Šprintéri r p r p r p 1D 0,1738 0,2428 0,1097 0,6018-0,1963 0,4350 2D 0,1698 0,2539 0,2224 0,2853-0,2831 0,2550 3D 0,0849 0,5705 0,1124 0,5928-0,1684 0,5042 4D 0,1423 0,3400 0,2374 0,2532-0,3017 0,2238 5D 0,0304 0,8392-0,0469 0,8237-0,4370 0,0698 1D:2D -0,0176 0,9063-0,0716 0,7339-0,1209 0,6328 1D:3D 0,2021 0,1731-0,1081 0,6070-0,0981 0,6984 1D:4D 0,1176 0,4313-0,0962 0,6474 0,1539 0,5420 1D:5D 0,2425 0,1005 0,0473 0,8223 0,1291 0,6096 2D:3D 0,3141 0,0316 0,1158 0,5814 0,1601 0,5256 2D:4D 0,0609 0,6840-0,1785 0,3932 0,2479 0,3212 2D:5D 0,2408 0,1029 0,2997 0,1455 0,2490 0,3191 3D:4D -0,2615 0,0758-0,1597 0,4458 0,2107 0,4012 3D:5D 0,0116 0,9385 0,2547 0,2192 0,3017 0,2238 4D:5D 0,1978 0,1826 0,5010 0,0107 0,0795 0,7537 Šírka ruky 0,3863 0,0073 0,4744 0,0166 0,1498 0,5530 Dĺžka ruky 0,2776 0,0588 0,4279 0,0329-0,2572 0,3028 Tab Korelácia medzi hmotnosťou a antropometrickými ukazovateľmi ľavej ruky u žien. Zvýraznené hodnoty štatisticky významné. 63

64 Antropometria ruky a výkonnosť Aj v tomto prípade bol pre zistenie a určenie korelácie výkonnosti s antropometrickými ukazovateľmi ruky a somatickými ukazovateľmi využitý Spearmanov korelačný koeficient. Ako ukazovateľ výkonnosti bol pri vytrvalostnom behu použitý čas v behu na 10 km, pri šprinte to bol čas v behu na 100 m. Prípadná pozitívna korelácia s daným znakom (r > 0) znamená vyšší, horší čas v behu, a teda nižšiu výkonnosť. Vytrvalostný beh na 10 km Z výsledkov zhrnutých v tabuľkách 9.17 až 9.20 vyplýva, že súvislosť medzi výkonnosťou vo vytrvalostnom behu a jednotlivými ukazovateľmi existuje vo vzorke zúčastnených iba v niektorých rozmeroch. Dĺžka palca významne korelovala s vytrvalostnou výkonnosťou iba u žien, na pravej aj ľavej ruke na hladine významnosti α = 0,05. U ostatných prstov sa súvislosť s výkonnosťou nenašla. Bola však zistená pri pomeroch 1D:2D a 1D:3D na ľavej ruke žien, a to na hladine významnosti α = 0,05. Najvýraznejšie koreloval s výkonnosťou pomer dĺžky 2. a 4. prstu, 2D:4D, kde bola u mužov na oboch rukách zistená korelácia na hladine α = 0,001. Vo všetkých uvedených štatisticky významných jednotlivých rozmeroch bola nájdená korelácia času a ukazovateľa pozitívna; vyššia hodnota daného znaku znamenala vyšší čas v behu na 10 km, a teda nižšiu výkonnosť. Rozdiel v korelácii u jednotlivých pohlaví je zachytený na grafoch 9.3 a

65 PRAVÁ Čas v behu na 10 km ĽAVÁ Čas v behu na 10 km RUKA r p RUKA r p Výška -0,0440 0,8276 Výška -0,0440 0,8276 Hmotnosť 0,1661 0,4078 Hmotnosť 0,1661 0,4078 BMI -0,1511 0,4517 BMI -0,1511 0,4517 1D -0,0488 0,8088 1D 0,1520 0,4491 2D 0,0495 0,8065 2D 0,0714 0,7233 3D -0,0971 0,6300 3D -0,1349 0,5022 4D -0,2265 0,2559 4D -0,2106 0,2916 5D -0,1654 0,4095 5D -0,1838 0,3589 1D:2D -0,1203 0,5501 1D:2D 0,0922 0,6474 1D:3D 0,0891 0,6584 1D:3D 0,3254 0,0977 1D:4D 0,2106 0,2916 1D:4D 0,2475 0,2193 1D:5D 0,0220 0,9134 1D:5D 0,2924 0,1388 2D:3D 0,2938 0,1421 2D:3D 0,3028 0,1247 2D:4D 0,6148 0,0006 2D:4D 0,6142 0,0007 2D:5D 0,1026 0,6107 2D:5D 0,2845 0,1504 3D:4D 0,2845 0,1504 3D:4D 0,3007 0,1339 3D:5D -0,0085 0,9663 3D:5D 0,1514 0,4509 4D:5D -0,1593 0,4273 4D:5D -0,0482 0,8112 Šírka ruky 0,3022 0,1255 Šírka ruky 0,2841 0,1510 Dĺžka ruky -0,0934 0,6430 Dĺžka ruky -0,1801 0,3687 Tab Vzťah medzi rozmermi ruky a výkonnosťou. Muži, pravá strana, zvýraznené štatisticky významné hodnoty. Tab Vzťah medzi rozmermi ruky a výkonnosťou. Muži, ľavá strana, zvýraznené štatisticky významné hodnoty. PRAVÁ Čas v behu na 10 km ĽAVÁ Čas v behu na 10 km RUKA r p RUKA r p Výška 0,0173 0,9345 Výška 0,0173 0,9345 Hmotnosť 0,1777 0,3955 Hmotnosť 0,1777 0,3955 BMI -0,3062 0,1366 BMI -0,3062 0,1366 1D 0,4046 0,0448 1D 0,4062 0,0413 2D 0,2669 0,1971 2D 0,1754 0,4017 3D 0,3246 0,1134 3D 0,2958 0,1511 4D -0,0369 0,8609 4D 0,0669 0,7506 5D 0,1085 0,6058 5D 0,1123 0,5930 1D:2D 0,1631 0,4361 1D:2D 0,4792 0,0154 1D:3D 0,2046 0,3265 1D:3D 0,4100 0,0418 1D:4D 0,3792 0,0615 1D:4D 0,3792 0,0615 1D:5D 0,1654 0,4295 1D:5D 0,3031 0,1408 2D:3D -0,0285 0,8926 2D:3D -0,1608 0,4427 2D:4D 0,3200 0,1189 2D:4D 0,1938 0,3532 2D:5D 0,0538 0,7982 2D:5D 0,0492 0,8152 3D:4D 0,3831 0,0587 3D:4D 0,1838 0,3790 3D:5D 0,0877 0,6768 3D:5D 0,1315 0,5308 4D:5D -0,2346 0,2590 4D:5D -0,0285 0,8926 Šírka ruky -0,3192 0,1198 Šírka ruky -0,2415 0,2448 Dĺžka ruky 0,2569 0,2151 Dĺžka ruky 0,0185 0,9302 Tab Vzťah medzi rozmermi ruky a výkonnosťou. Ženy, pravá strana, zvýraznené štatisticky významné hodnoty. 65 Tab Vzťah medzi rozmermi ruky a výkonnosťou. Ženy, ľavá strana, zvýraznené štatisticky významné hodnoty.

66 Graf 9.3 Vzťah medzi 2D:4D a výkonnosťou v behu na 10 km u mužov, vytrvalcov. Pozitívna korelácia s časom znamená negatívnu koreláciu s výkonnosťou. Graf 9.4 Vzťah medzi 2D:4D a výkonnosťou v behu na 10 km u žien, vytrvalkýň. Pozitívna korelácia s časom znamená negatívnu koreláciu s výkonnosťou. 66

67 Beh na 100 m Vzťah medzi veľkosťou ruky a výkonnosťou v behu na 100 m sa ukázal byť výrazne nižší, ako tomu bolo v prípade behu vytrvalostného. Štatisticky významná súvislosť tu bola nájdená iba v jednom prípade, a to pri 2D:4D pomere na pravej ruke mužov (r = 0,4402, p = 0,0403). Na ľavej ruke vidno podobnú súvislosť tiež, avšak nejaví sa ako štatisticky významná (r = 0,3283, p = 0,1357). Korelácia s 2D:4D pomerom v tomto prípade bola teda výrazne nižšia ako pri vytrvalostnom behu, kde boli u mužov zistené hodnoty pre pravú ruku r = 0,6148, p = 0,0006 a pre ľavačku to bolo r = 0,5952 a p = 0,0011. U žien sa štatisticky významná korelácia medzi rozmermi ruky a výkonnosťou nepotvrdila. Prehľad korelácie uvádzajú tabuľky 9.21 až 9.24, medzipohlavné rozdiely výkonnosti v tejto disciplíne potom grafy 9.5 a 9.6. PRAVÁ Čas v behu na 100 m ĽAVÁ Čas v behu na 100 m RUKA r p RUKA r p Výška 0,1337 0,5530 Výška 0,1337 0,5530 Hmotnosť 0,1464 0,5157 Hmotnosť 0,1464 0,5157 BMI -0,0893 0,6927 BMI -0,0893 0,6927 1D 0,0876 0,6983 1D -0,1294 0,5660 2D -0,1582 0,4819 2D -0,0746 0,7415 3D -0,2792 0,2083 3D -0,3233 0,1423 4D -0,3826 0,0789 4D -0,2786 0,2093 5D -0,1622 0,4708 5D -0,2283 0,3068 1D:2D 0,1142 0,6130 1D:2D -0,0961 0,6706 1D:3D 0,2289 0,3056 1D:3D 0,0526 0,8163 1D:4D 0,3182 0,1490 1D:4D 0,0616 0,7854 1D:5D 0,2012 0,3693 1D:5D 0,1277 0,5711 2D:3D 0,1045 0,6433 2D:3D 0,2475 0,2667 2D:4D 0,4402 0,0403 2D:4D 0,3283 0,1357 2D:5D 0,0373 0,8691 2D:5D 0,2679 0,2281 3D:4D 0,3272 0,1372 3D:4D 0,0492 0,8280 3D:5D 0,0294 0,8967 3D:5D 0,0237 0,9165 4D:5D -0,1633 0,4677 4D:5D 0,1611 0,4740 Šírka ruky -0,1611 0,4740 Šírka ruky -0,2085 0,3517 Dĺžka ruky -0,1272 0,5728 Dĺžka ruky -0,1772 0,4301 Tab Vzťah medzi rozmermi ruky a výkonnosťou. Muži, pravá strana, zvýraznené štatisticky významné hodnoty. Tab Vzťah medzi rozmermi ruky a výkonnosťou. Muži, ľavá strana. 67

68 PRAVÁ Čas v behu na 100 m ĽAVÁ Čas v behu na 100 m RUKA r p RUKA r p Výška 0,3905 0,1091 Výška 0,3905 0,1091 Hmotnosť 0,0279 0,9126 Hmotnosť 0,0279 0,9126 BMI 0,2612 0,2951 BMI 0,2612 0,2951 1D -0,1806 0,4733 1D 0,0072 0,9773 2D -0,0671 0,7914 2D -0,0341 0,8933 3D -0,0857 0,7354 3D 0,0237 0,9255 4D -0,2693 0,2798 4D -0,0671 0,7914 5D -0,3333 0,1765 5D -0,2859 0,2502 1D:2D -0,2343 0,3495 1D:2D -0,2095 0,4041 1D:3D -0,2982 0,2293 1D:3D -0,2136 0,3947 1D:4D 0,0485 0,8484 1D:4D -0,0836 0,7416 1D:5D 0,2178 0,3854 1D:5D 0,2384 0,3408 2D:3D 0,1765 0,4836 2D:3D 0,1744 0,4888 2D:4D 0,3498 0,1547 2D:4D 0,2682 0,2806 2D:5D 0,4159 0,0861 2D:5D 0,4119 0,0888 3D:4D 0,4076 0,0931 3D:4D 0,2425 0,3322 3D:5D 0,4592 0,0552 3D:5D 0,4551 0,0577 4D:5D 0,1765 0,4836 4D:5D 0,2459 0,3296 Šírka ruky 0,1766 0,4834 Šírka ruky 0,3024 0,2226 Dĺžka ruky 0,1001 0,6927 Dĺžka ruky 0,0093 0,9708 Tab Vzťah medzi rozmermi ruky a výkonnosťou. Ženy, pravá strana. Tab Vzťah medzi rozmermi ruky a výkonnosťou. Ženy, ľavá strana. Graf 9.5 Vzťah medzi 2D:4D a výkonnosťou v behu na 100 m u mužov, šprintérov. Pozitívna korelácia s časom znamená negatívnu koreláciu s výkonnosťou. 68

69 Graf 9.6 Vzťah medzi 2D:4D a výkonnosťou v behu na 100 m u žien, šprintériek. Pozitívna korelácia s časom znamená negatívnu koreláciu s výkonnosťou Analýza rozptylu 2D:4D pomeru Pri analýze rozptylu pomeru 2D:4D neboli pri ľavej a pravej ruke zistené takmer totožné výsledky. Medzipohlavný dimorfizmus sa podieľal na rozptyle tohto znaku veľmi významne na oboch stranách. Na pravej strane bola zistená hodnota F = 52,6 a hodnota p = 0,0000. Na strane ľavej boli hodnoty F = 41,4 a p = 0,0000. Súčet štvorcov vyčerpaný pohlavím bol takmer o rád väčší ako súčet štvorcov vyčerapaný príslušnosťou k skupine. Na oboch stranách bol najnižší priemerný 2D:4D pomer nájdený u vytrvalcov, najvyšší u kontrolnej skupiny. Interakcia medzi pohlavím a príslušnosťou k skupine nebola zistená ani na jednej strane. Zdroj rozptylu Súčet Stupne Priemer štvorcov voľnosti štvorcov F-hodnota p-hodnota Skupina 0, ,0024 3,6 0,0283 Pohlavie 0, , ,6 0,0000 Skupina:Pohlavie 0, ,0006 0,9 0,4278 Tab Analýza rozptylu 2D:4D pomeru na pravej strane. Zvýraznené štatisticky významné hodnoty. 69

70 Zdroj rozptylu Súčet Stupne Priemer štvorcov voľnosti štvorcov F-hodnota p-hodnota Skupina 0, ,0007 1,1 0,3452 Pohlavie 0, , ,4 0,0000 Skupina:Pohlavie 0, ,0003 0,5 0,6154 Tab Analýza rozptylu 2D:4D pomeru na ľavej strane. Zvýraznené štatisticky významné hodnoty Veľkosť ruky a agresivita V tabuľkách 9.27 až 9.30 je vidieť, že bola zistená súvislosť medzi mierou agresivity, teda výškou skóre dosiahnutou v inventári BPAQ a rozmermi ruky. Vidno tiež, že táto súvislosť je u jednotlivých pohlaví rôzna. U mužov bol na hladine významnosti α = 0,01 nájdený negatívny vzťah agresivity s pomerom 2D:4D na ľavačke. Ešte významnejšia korelácia bola zistená na pravej ruke, štatisticky významná na hladine α = 0,001. U žien sa zistila korelácia agresivity a antropometrickými rozmermi ruky tiež iba v dvoch rozmeroch, a to takisto pri pomere 2D:4D na pravej aj ľavej ruke. Táto súvislosť bola na hladine významnosti α = 0,05 a teda podstatne menšia ako u mužov. Medzipohlavné rozdiely miery určenej agresivity opäť ukazujú grafy 9.7 a 9.8. PRAVÁ Skóre v BPAQ ĽAVÁ Skóre v BPAQ RUKA r p RUKA r p Výška -0,0162 0,9064 Výška 0,0126 0,9270 Hmotnosť -0,0083 0,9518 Hmotnosť -0,0609 0,6587 BMI -0,1132 0,4105 BMI -0,0495 0,7199 1D -0,1558 0,2577 1D -0,1486 0,3091 2D -0,1951 0,1528 2D -0,1841 0,1838 3D -0,1688 0,2272 3D -0,1691 0,2260 4D -0,1446 0,2921 4D -0,2026 0,1379 5D -0,1420 0,3012 5D -0,1251 0,3629 1D:2D -0,0945 0,4927 1D:2D -0,0279 0,8397 1D:3D -0,2582 0,0570 1D:3D -0,2581 0,0571 1D:4D -0,2375 0,0817 1D:4D -0,2440 0,0727 1D:5D -0,2589 0,0563 1D:5D -0,2365 0,0822 2D:3D -0,2535 0,0505 2D:3D -0,2306 0,0891 2D:4D -0,4920 0,0001 2D:4D -0,4313 0,0010 2D:5D -0,2425 0,0744 2D:5D -0,2464 0,0703 3D:4D -0,2104 0,1231 3D:4D -0,0738 0,5926 3D:5D -0,0341 0,8049 3D:5D -0,0073 0,9579 4D:5D 0,0510 0,7115 4D:5D -0,0522 0,7051 Šírka ruky -0,2521 0,0633 Šírka ruky -0,2398 0,0802 Dĺžka ruky -0,2294 0,0951 Dĺžka ruky -0,2154 0,1143 Tab Vzťah medzi rozmermi ruky a agresivitou. Muži, pravá strana, zvýraznené štatisticky významné hodnoty. 70 Tab Vzťah medzi rozmermi ruky a agresivitou. Muži, ľavá strana, zvýraznené štatisticky významné hodnoty

71 PRAVÁ Skóre v BPAQ ĽAVÁ Skóre v BPAQ RUKA r p RUKA r p Výška 0,0788 0,5107 Výška 0,0788 0,5107 Hmotnosť 0,1385 0,2460 Hmotnosť 0,1385 0,2460 BMI -0,0422 0,7249 BMI -0,0422 0,7249 1D -0,0060 0,9604 1D -0,0492 0,6813 2D -0,1783 0,1341 2D -0,1665 0,1621 3D -0,1010 0,3987 3D -0,0704 0,5570 4D 0,0228 0,8492 4D -0,0574 0,6323 5D 0,0070 0,9534 5D 0,0439 0,7145 1D:2D 0,2225 0,0603 1D:2D 0,1424 0,2329 1D:3D 0,1762 0,1386 1D:3D 0,0482 0,6876 1D:4D 0,0311 0,7951 1D:4D 0,0591 0,6220 1D:5D -0,0021 0,9860 1D:5D -0,0716 0,5499 2D:3D -0,1283 0,2829 2D:3D -0,1944 0,1019 2D:4D -0,2448 0,0382 2D:4D -0,2420 0,0399 2D:5D -0,1838 0,1221 2D:5D -0,1803 0,1254 3D:4D -0,1981 0,0954 3D:4D -0,0066 0,9560 3D:5D -0,1306 0,2743 3D:5D -0,2048 0,0844 4D:5D -0,0521 0,6636 4D:5D -0,1947 0,1013 Šírka ruky 0,0699 0,5597 Šírka ruky 0,0399 0,7391 Dĺžka ruky -0,1091 0,3618 Dĺžka ruky -0,0180 0,8807 Tab Vzťah medzi rozmermi ruky a agresivitou. Ženy, pravá strana, zvýraznené štatisticky významné hodnoty. Tab Vzťah medzi rozmermi ruky a agresivitou. Ženy, ľavá strana, zvýraznené štatisticky významné hodnoty Graf 9.7 Vzťah medzi 2D:4D a agresivitou u mužov. Vyššie skóre v dotazníku BPAQ znamená vyššiu agresivitu. 71

72 Graf 9.8 Vzťah medzi 2D:4D a agresivitou u žien. Vyššie skóre v dotazníku BPAQ znamená vyššiu agresivitu Antropometria ruky a reakčný čas Jednoduchý reakčný čas Pri porovnávaní tvaru ruky a úrovňou jednoduchého reakčného času, teda výsledkom testu, v ktorom bolo potrebné stlačiť klávesu pri zobrazení znaku na obrazovke, bolo zistených niekoľko vzájomných súvislostí, avšak iba u mužského pohlavia. Na pravej ruke to bola súvislosť s pomerom 2D:4D a na oboch rukách s pomerom 4D:5D. Všetky tieto zistené vzťahy boli na hladine významnosti α = 0,05 (Tab až 9.34, grafy 9.9 a 9.10). 72

73 Jednoduchý Jednoduchý PRAVÁ ĽAVÁ reakčný čas reakčný čas RUKA RUKA r p r p Výška 0,1494 0,1587 Výška 0,1494 0,1587 Hmotnosť 0,1814 0,1144 Hmotnosť 0,1814 0,1144 BMI -0,0391 0,7356 BMI -0,0391 0,7356 1D 0,0503 0,6639 1D 0,0910 0,4313 2D 0,0004 0,9975 2D -0,0014 0,9901 3D -0,0969 0,4019 3D -0,0490 0,6719 4D -0,0789 0,4950 4D -0,1347 0,2428 5D -0,2040 0,0705 5D -0,2068 0,0691 1D:2D 0,0342 0,7675 1D:2D 0,0744 0,5200 1D:3D 0,1598 0,1651 1D:3D 0,2090 0,0681 1D:4D 0,1587 0,1680 1D:4D 0,2240 0,0502 1D:5D 0,2228 0,0510 1D:5D 0,2240 0,0502 2D:3D 0,2241 0,0501 2D:3D 0,1586 0,1683 2D:4D 0,2243 0,0499 2D:4D 0,2230 0,0509 2D:5D 0,2227 0,0510 2D:5D 0,2232 0,0508 3D:4D -0,0488 0,6737 3D:4D 0,1705 0,1383 3D:5D 0,2028 0,0708 3D:5D 0,2067 0,0691 4D:5D 0,2778 0,0144 4D:5D 0,2656 0,0196 Šírka ruky -0,1255 0,2769 Šírka ruky -0,1447 0,2091 Dĺžka ruky -0,0715 0,5366 Dĺžka ruky -0,0555 0,6317 Tab Vzťah medzi rozmermi ruky a jednoduchým reakčným časom. Muži, pravá strana, zvýraznené významné hodnoty. Tab Vzťah medzi rozmermi ruky a jednoduchým reakčným časom. Muži, ľavá strana, zvýraznené významné hodnoty. Jednoduchý Jednoduchý PRAVÁ ĽAVÁ reakčný čas reakčný čas RUKA RUKA r p r p Výška -0,0557 0,6023 Výška -0,0557 0,6023 Hmotnosť -0,0453 0,6716 Hmotnosť -0,0453 0,6716 BMI -0,0002 0,9983 BMI -0,0002 0,9983 1D 0,0251 0,8141 1D 0,0102 0,9236 2D 0,1205 0,2580 2D 0,0979 0,3584 3D 0,1015 0,3411 3D 0,1105 0,2999 4D 0,0473 0,6578 4D -0,0051 0,9620 5D -0,0721 0,4994 5D -0,0047 0,9651 1D:2D -0,0515 0,6296 1D:2D -0,0644 0,5465 1D:3D -0,1289 0,2259 1D:3D -0,1261 0,2361 1D:4D -0,0552 0,6055 1D:4D 0,0160 0,8812 1D:5D 0,0792 0,4579 1D:5D 0,0250 0,8148 2D:3D -0,0387 0,7175 2D:3D -0,0339 0,7514 2D:4D 0,0717 0,5021 2D:4D 0,0894 0,3738 2D:5D 0,1802 0,0892 2D:5D 0,1278 0,2299 3D:4D 0,1503 0,1574 3D:4D 0,1524 0,1554 3D:5D 0,1674 0,1130 3D:5D 0,1685 0,1124 4D:5D 0,1611 0,1294 4D:5D 0,0027 0,9802 Šírka ruky -0,0018 0,9866 Šírka ruky 0,0529 0,6206 Dĺžka ruky 0,0328 0,7587 Dĺžka ruky 0,0198 0,8533 Tab Vzťah medzi rozmermi ruky a jednoduchým reakčným časom. Ženy, pravá strana. 73 Tab Vzťah medzi rozmermi ruky a jednoduchým reakčným časom. Ženy, ľavá strana.

74 Graf 9.9 Vzťah medzi 2D:4D a jednoduchým reakčným časom u mužov. Graf 9.10 Vzťah medzi 2D:4D a jednoduchým reakčným časom u žien. Reakčný čas s rozhodovaním V tomto prípade bola významná korelácia opäť nájdená iba u mužského pohlavia. Na pravačke aj ľavačke bola zistená súvislosť iba v jednom prípade, pri porovnávaní úrovne reakčného času s rozhodovaním s pomerom 4D:5D. V oboch prípadoch bola korelácia pozitívna, teda vyšší pomer znamenal vyšší reakčný čas a na hladine významnosti α = 0,05 (Tab až 9.38, grafy 9.11 a 9.12). 74

75 Reakčný čas Reakčný čas PRAVÁ ĽAVÁ s rozhodovaním s rozhodovaním RUKA RUKA r p r p Výška 0,1305 0,2487 Výška 0,1305 0,2487 Hmotnosť 0,1542 0,1806 Hmotnosť 0,1542 0,1806 BMI -0,0623 0,5905 BMI -0,0623 0,5905 1D 0,1614 0,1609 1D 0,2019 0,0782 2D 0,0942 0,4150 2D 0,0294 0,8000 3D 0,0315 0,7857 3D 0,0368 0,7505 4D 0,0627 0,5882 4D -0,0079 0,9455 5D -0,0742 0,5215 5D -0,0481 0,6781 1D:2D 0,0764 0,5091 1D:2D 0,1706 0,1380 1D:3D 0,1645 0,1528 1D:3D 0,2065 0,0715 1D:4D 0,1205 0,2967 1D:4D 0,1331 0,2451 1D:5D 0,2016 0,0783 1D:5D 0,2015 0,0783 2D:3D 0,1888 0,1001 2D:3D 0,0622 0,5910 2D:4D 0,1491 0,1956 2D:4D 0,1342 0,2446 2D:5D 0,1690 0,1456 2D:5D 0,2018 0,0782 3D:4D -0,1350 0,2418 3D:4D 0,0628 0,5875 3D:5D 0,1670 0,1465 3D:5D 0,1530 0,1842 4D:5D 0,2301 0,0441 4D:5D 0,2395 0,0362 Šírka ruky -0,0759 0,5120 Šírka ruky -0,0179 0,8774 Dĺžka ruky 0,0274 0,8133 Dĺžka ruky 0,0072 0,9505 Tab Vzťah medzi rozmermi ruky a reakčným časom s rozhodovaním. Muži, pravá strana, zvýraznené významné hodnoty. Tab Vzťah medzi rozmermi ruky a reakčným časom s rozhodovaním. Muži, ľavá strana, zvýraznené významné hodnoty. Reakčný čas Reakčný čas PRAVÁ ĽAVÁ s rozhodovaním s rozhodovaním RUKA RUKA r p r p Výška -0,1144 0,2832 Výška -0,1144 0,2832 Hmotnosť -0,1006 0,3456 Hmotnosť -0,1006 0,3456 BMI -0,0900 0,3987 BMI -0,0900 0,3987 1D 0,0044 0,9669 1D 0,0084 0,9373 2D 0,1572 0,1389 2D 0,1031 0,3334 3D 0,1209 0,2564 3D 0,1051 0,3240 4D 0,0450 0,6740 4D 0,0053 0,9604 5D -0,0704 0,5095 5D -0,0198 0,8532 1D:2D -0,1327 0,2126 1D:2D -0,0571 0,5927 1D:3D -0,1841 0,0823 1D:3D -0,0925 0,3860 1D:4D -0,0678 0,5256 1D:4D -0,0107 0,9206 1D:5D 0,0678 0,5256 1D:5D 0,0525 0,6231 2D:3D -0,0301 0,7784 2D:3D -0,0528 0,6213 2D:4D 0,1247 0,2416 2D:4D 0,1152 0,2794 2D:5D 0,2046 0,0530 2D:5D 0,0959 0,3686 3D:4D 0,2056 0,0522 3D:4D 0,1822 0,0856 3D:5D 0,1666 0,1158 3D:5D 0,1670 0,1156 4D:5D 0,1454 0,1714 4D:5D 0,0593 0,5789 Šírka ruky -0,0419 0,6952 Šírka ruky 0,0234 0,8265 Dĺžka ruky 0,0154 0,8854 Dĺžka ruky 0,0439 0,6809 Tab Vzťah medzi rozmermi ruky a reakčným časom s rozhodovaním. Ženy, pravá strana. 75 Tab Vzťah medzi rozmermi ruky a reakčným časom s rozhodovaním. Ženy, ľavá strana.

76 Graf 9.11 Vzťah medzi 2D:4D a reakčným časom s rozhodovaním u mužov. Graf 9.12 Vzťah medzi 2D:4D a reakčným časom s rozhodovaním u žien. 76

77 10. Diskusia Pre určenie súvislosti medzi antropometrickými rozmermi ruky a športovou výkonnosťou boli zvolené dve športové disciplíny, a to vytrvalostný beh na desať kilometrov a šprint na sto metrov. Výkonnosť v oboch použitých disciplínach bola daná do súvislosti s celkom sedemnástimi veličinami na ľavej aj pravej ruke, ktoré zahŕňali dĺžku jednotlivých prstov, vzájomné pomery ich dĺžok a tiež šírku a dĺžku ruky. Okrem týchto súvislostí bol tiež skúmaný vzťah medzi výkonnosťou a telesnou výškou, hmotnosťou a indexom telesnej hmoty, BMI. V práci bola zisťovaná aj súvislosť medzi rozmermi ruky a agresivitou a rozmermi ruky a reakčným časom. Pre stanovenie miery agresivity bol použitý dotazník BPAQ, obsahujúci 29 položiek celkovo pokrývajúcich štyri oblasti agresivity, a to hostilitu, hnev, verbálnu agresivitu a fyzickú agresivitu. Reakčný čas bol určovaný dvomi jednoduchými testami na počítači. Hlavným cieľom tejto práce bolo porovnať prípadnú súvislosť medzi rozmermi ruky a športovou výkonnosťou v oboch disciplínach a porovnať jej mieru u jednotlivých rúk a pohlaví. Ďalšími cieľmi bolo rovnakým spôsobom preskúmať aj prípadnú súvislosť s ďalšími veličinami, s reakčným časom a agresivitou. Výkonnosť Vzťah medzi rozmermi ruky a športovou výkonnosťou bol v minulosti skúmaný v mnohých športových odvetviach. Ide napríklad o beh na 6 míľ (Manning et al. 2003), cross-country beh a beh na jednu míľu (Manning et al. 2007), futbal (Manning et al. 2001c), zjazdové lyžovanie (Manning et al. 2002), šprint na 50 metrov (Manning & Hill 2009), sumo (Tamiya et al. 2012) či vytrvalostné veslovanie (Longman et al. 2011). Tieto výskumy však na rozdiel od tejto práce nehľadali súvislosť medzi výkonnosťou a viacerými rozmermi ruky, ale brali do úvahy iba pomer dĺžky druhého a štvrtého prstu, 2D:4D. V práci sa potvrdili výsledky väčšiny uvedených výskumov, keď bola zistená pri vytrvalostnom behu pozitívna korelácia medzi pomerom 2D:4D a časom v behu na 10 km, a teda negatívna korelácia medzi 2D:4D pomerom a výkonnosťou 77

78 vo vytrvalosti. Táto súvislosť existovala u oboch pohlaví, no štatisticky významná bola iba u pohlavia mužského. Príčina korelácie medzi vytrvalosťou a 2D:4D pomerom môže tkvieť vo vyššej úrovni VO 2 max, čo je veľmi dôležitý ukazovateľ pri vytrvalostných disciplínach (Foster et al. 1978). 2D:4D pomer sa javí skôr ako indikátor aeróbnej výkonnosti, v menšej miere ako indikátor sily (Manning et al. 2007). Výsledky tejto práce sú v súlade s týmto predpokladom, nakoľko pri vytrvalostnom behu bola súvislosť medzi pomerom 2D:4D a výkonnosťou podstatne vyššia ako pri šprinte na 100 m. Tu bola síce tiež zistená negatívna korelácia medzi 2D:4D pomerom a výkonnosťou, no štatisticky významná bola iba v jednom prípade, na pravej ruke mužov. Pre ozrejmenie rozdielov medzi koreláciou 2D:4D pomeru a vytrvalosti a rýchlosti je potrebné zamerať sa v ďalších výskumoch na konkrétny vzťah medzi pomerom 2D:4D a VO 2 max, prípadne elasticitou ciev. Pri vytrvalostnom behu boli tiež zistené korelácie s dĺžkou palca na oboch rukách, na ľavačke aj s pomermi 1D:2D a 1D:3D u žien. Meranie dĺžky prvého prstu bola však spomedzi všetkých rozmerov najobtiažnejšie, nakoľko proximálna flexná ryha palca bola vysoko variabilná, a to nie len medzi jedincami, ale aj pri porovnaní oboch rúk jedného človeka. Za lepší spôsob v tomto prípade považujem použitie RTG snímok, čo však v rámci tejto práce nebolo možné. Pri pomere 2D:4D bol zistený sexuálny dimorfizmus, medzi jednotlivými skupinami boli však zistené významné rozdiely iba pri 2D:4D pomere na pravej ruke. Na oboch rukách bol tento pomer najnižší u vytrvalcov, najvyšší u kontrolnej skupiny. Agresivita Všeobecne vyššia agresivita mužov v porovnaní so ženami býva často vysvetľovaná práve rôznou mierou androgénov (Archer 1991). Táto skutočnosť je pomerne dobre preskúmaná u mnohých zvierat, ako sú myši (vom Saal 1983), makaky (Rose et al. 1971) či rôzne druhy vtákov (Schwabl & Kriner 1991). Uskutočnili sa tiež výskumy, v ktorých po kastrácii jedinca došlo k poklesu či vymiznutiu agresívneho správania (vom Saal 1983) a jeho opätovného nárastu po injekčnom aplikovaní testosterónu (Brain 1983). U človeka ale skúmanie vzťahu medzi testosterónom a mierou agresivity prináša veľmi nekonzistentné výsledky. Táto nejednotnosť niekedy existuje dokonca aj v rámci výskumu. Príkladom je výskum Turnera (1994), kde hladina 78

79 testosterónu pozitívne korelovala s mierou agresívneho správania u 12 a 13-ročných chlapcov, no u 15 a 16-ročných chlapcov už tomu tak nebolo. Meta-analýza výskumov zaoberajúcich sa touto problematikou ukázala, že pozitívny vzťah medzi hladinou testosterónu a mierou agresivity potvrdilo 83 % štúdií (Book et al. 2001). Keďže je 2D:4D pomer považovaný za možný marker prenatálneho testosterónu (Manning et al. 1998), niektoré štúdie využívajú pre určenie hladiny testosterónu tento pomer (Kilduff et al. 2013). Výsledky tejto práce ukázali negatívnu koreláciu medzi pomerom 2D:4D a úrovňou agresivity, a to u oboch pohlaví a na oboch rukách. U mužov bola táto korelácia podstatne vyššia ako u žien a u oboch pohlaví bola vyššia pri 2D:4D pravej ruky. Tieto výsledky sú v súlade s poznatkami Hönekoppa & Watsona (2010), ktorí v meta-analytickej štúdii preukázali, že 2D:4D pravej ruky je spoľahlivejším indikátorom miery prenatálnych androgénov ako 2D:4D ruky ľavej. Exaktnejšie výsledky by mohli byť získané pri použití iného spôsobu určovania agresivity. V tejto práci bol využitý inventár BPAQ. Výhodou tohto dotazníka je jeho pomerne nízka časová náročnosť. Jeho hlavná nevýhoda však spočíva v tom, že ide o sebaposudzovací dotazník. V týchto prípadoch býva často zistená miera agresivity skreslená, nižšia ako v skutočnosti, nakoľko množstvo respondentov má tendenciu odpovedať na dané otázky nie podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, ale skôr zidealizovane, spoločensky prijateľnejšie. Rozdiely pri sebaposudzovacích metódach určovania agresivity a pri metódach využívajúcich prostredníkov boli skúmané v niekoľkých výskumoch (O'Connor et al. 2001; Killeya-Jones 2007). Jedinci mužského pohlavia majú tendenciu v sebaposudzovacích testoch dosahovať nižšie skóre agresivity ako pri hodnotení od inej osoby. Naopak, hodnotenie agresivity od iných bolo u žien nižšie ako pri posudzovaní svojej vlastnej agresivity. Reakčný čas Geschwind & Galaburda (1985) vo svojej štúdii dokázali, že existuje súvis medzi hladinou prenatálneho testosterónu a mierou rastu pravej mozgovej hemisféry, čím dochádza k rozvíjaniu mentálnych dispozícií jedinca. Z toho dôvodu sa v minulosti uskutočnili výskumy, ktoré dávali do súvislosti veľkosť 2D:4D pomeru, ako ukazovateľ hladiny testosterónu, a úroveň týchto schopností (Manning et al. 2001c). V tejto práci bol skúmaný vzťah medzi tvarom ruky a reakčným časom, a to jeho dvoch typov. 79

80 Významnú pozitívnu súvislosť sme našli v oboch prípadoch iba u mužského pohlavia. Pri jednoduchom reakčnom čase to bolo pri pomere 2D:4D na pravej ruke, no zaujímavé je zistenie ešte silnejšej korelácie s pomerom 4D:5D, a to na oboch rukách. Tento pomer, opäť na oboch rukách, koreluje aj s úrovňou reakčného času s rozhodovaním. Táto súvislosť môže byť takisto zapríčinená vplyvom prenatálneho testosterónu, nakoľko Zheng & Cohn (2011) dokázali, že vyššia hladina cirkulujúcich androgénov počas vnútromaternicového vývoja zvyšuje aktivitu androgénových receptorov, ktoré sú vo väčšej miere zastúpené v štvrtom prste. V dôsledku tohto nárastu aktivity dochádza k proliferácii proximálneho článku štvrtého prstu, a teda jeho predlžovaniu, čo spôsobí nižší pomer 2D:4D, ale tiež uvedený pomer 4D:5D. Nevýhodou v prípade merania reakčného času bola nemožnosť zabezpečiť všetkým zúčastneným absolútne totožné podmienky. Meranie tiež prebiehalo v rôznych častiach dňa, a teda sústredenosť a hladina reakčného času bola ovplyvnená nie len rôznou mierou únavy, ale tiež činnosťou, ktorú testovaný jedinec vykonával pred samotným meraním. 80

81 11. Záver Cieľom tejto práce bolo získať pomocou stolného 2D skenera dostatočne veľký súbor snímok pravej aj ľavej ruky dobrovoľníkov patriacich do jednej z troch skúmaných skupín. Jednou bola skupina vytrvalostná, kde patrili zúčastnení venujúci sa vytrvalostnému behu. Druhú skupinu zastupovali jedinci, ktorí sa aktívne venujú šprintu a tretia bola skupina kontrolná, do ktorej spadali tí, ktorí sa žiadnemu z uvedených športov nevenujú. Základnými veličinami, u ktorých bol v práci zisťovaný vzťah s tvarom ruky, sú výkony v týchto dvoch disciplínach. Tiež bol zisťovaný vzťah tvaru ruky s mierou agresivity a úrovňou reakčného času. Doterajšie práce prišli s poznatkom, že spomedzi rozmerov na ruke existuje najväčšia korelácia s výkonnosťou v športe pri pomere 2D:4D. Rovnako je tomu aj v prípade súvislosti s agresivitou a mentálnymi schopnosťami, a teda aj reakčným časom. 2D:4D pomer je totiž považovaný za hypotetický marker prenatálneho testosterónu, ktorý skúmané veličiny ovplyvňuje. Výsledky tejto práce sú v súlade s väčšinou doteraz uskutočnených štúdií, keď ako najvhodnejším ukazovateľom výkonnosti a agresivity sa spomedzi použitých rozmerov na ruke ukázal byť pomer dĺžky druhého a štvrtého prstu, 2D:4D. V prípade reakčného času bola však vyššia korelácia zistená s pomerom 4D:5D. Samotný charakter vzťahu pomeru 2D:4D a športových výkonov zistený v tejto práci sa tiež zhoduje s predchádzajúcimi štúdiami. Tento vzťah bol u mužov silnejší ako u žien a v prípade štatistickej významnosti vždy na pravej ruke vyšší ako na ruke ľavej. Tiež bol u v prípade vytrvalostného behu silnejší ako v šprinte, u žien však v žiadnom prípade pri 2D:4D nebol štatisticky významný. Vzťah 2D:4D s mierou agresivity mal rovnaký charakter ako v prípade výkonnosti, a teda na pravej strane silnejší ako na strane ľavej a zároveň silnejší u mužov, aj keď tentokrát bol štatisticky významný aj u žien. Celkové výsledky tak podľa môjho názoru zodpovedajú poznatkom uvedeným v teoretickej časti tejto práce. 81

82 12. O autorovi Rastislav Mikula sa narodil v Čadci. Po ukončení Obchodnej akadémie D. M. Janotu maturitnou skúškou bol prijatý na bakalársky študijný program Antropológia na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Toto štúdium úspešne ukončil v roku 2013 štátnou záverečnou skúškou a obdržal titul Bc. V tom istom roku bol prijatý na magisterský študijný program Antropológia, smer Fyzická antropológia, opäť na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. 82